Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

anjelik_majka

AUTOR

anjelikmajka

Vyznanie

Dlho som zvažovala čo sem pridať… Nakoniec som sa rozhodla pre báseň, ktorú som napísala ako 16 ročná a neviem prečo, mám k nej akýsi srdcový vzťah. Nuž, nie je dokonalá, ale… Veď posúďte sami Žmurkajúci.

 

Vyznanie

Rozmýšľam o časoch,
keď sme ešte spolu boli.
Nič však netrvá večne
a tie časy pominuli.

Nezostáva mi nič- iba spomínať
na tie staré, dobré chvíle,
chcejúc ich vrátiť späť
uhasiť si tým svoj smäd.

Po čom? Po láske. Ale to nejde.
Čas sa nedá vrátiť späť.
A tak sa musím zmieriť
iba s vyznaním na papieri.

Chýbaš mi. Veľmi.
Ty to vôbec netušíš.
Veď ani nevieš
aké city skrývam v sebe

Stále ich skrývam.
Tebe to povedať nemožno.
Smial by si sa. Viem to.
V tvojom srdci teba pre mňa nie je miesto.

Toto vyznanie je pre Teba a o Tebe.
Že by si si ho rád prečítal,
prišiel a zmiernil môj žiaľ.
O tom píšem a snívam z lásky.

Komentáre

4 Responses to Vyznanie

  • Nikdy som neskúšala písať niečo seriózne v 16-tich. V tom veku som mala za sebou len zopár „stupidných“ veršovaniek (typu Za rýchlikom beží Janko :)). Preto sa mi ťažko hodnotí. Má to svoje plusy aj mínusy. Niektoré veci sa mi páčili, niektoré na mňa pôsobili troška rušivo. Ale čo tam po tom. Ten pocit nepriznanej lásky v 16-tich si nás asi zažilo mnoho. No málokto to vedel „dať na papier“. 😉

  • ďakujem za môj prvý komentár 🙂

    ak môžeš byť konkrétna, čo na teba pôsobilo rušivo?

    Ak mám byť úprimná, z tých „mladíckych pokusov“ som s Vyznaním (prípadne jeho mladším bratom Vyznaním 2 🙂 )asi najviac spokojná… Tie ďalšie pokusy už boli také „nasilu“, preto som sa už o poéziu prestala radšej pokúšať 😀

  • To je zákerná požiadavka, vieš o tom? 😀 Samozrejme, žartujem. Nerada píšem príliš konkrétne (teda zväčša) lebo si nie som istá tým, či som vec pochopila správne. Hlavne keď ja sa v poézii veľmi nevyznám (takže by som asi nemala veľmi komentovať, všakže ;)). Ale tak môžem skúsiť.

    Veľmi mi „nerezal“ verš „boli – pominuli“ v prvej strofe. Teda za predpokladu, že malo ísť o verš (lebo nie všade rýmuješ, niekde je to voľné… teda opäť, ak sa nemýlim). Priznám sa ale, že čím dlhšie to čítam, tým menej mi to príde čudné. Tak asi nič. 😀

    Inak páčilo sa mi to „zmieriť – na papieri“ a náväznosť „späť“ na rým predchádzajúcej strofy.

    Z predposlednej strofy mám trochu rozpačité pocity. Dúfam, že „nemožno“ a „viem to“ neboli pokusom o rým a že koncové „o“ je len čisto náhodné.

    Nuž…. toľko môj názor. Dúfam, že som zo seba nespravila (ešte väčšieho) hlupáka a ani som Ťa nedemotivovala. Ja som v tom veku ešte ani nesnívala o takýchto veciach a ani teraz nie som žiaden Hviezdoslav (ale ani nemám ambíciu) 🙂

  • hmm, zaujímavý pohľad, ďakujem 🙂 Kedže som to písala veľmi dávno (bože, to je už 13 rokov???), naozaj už neviem posúdiť, čo bolo plánované a čo sa pritrafilo…..

    snáď len k tej predposlednej strofe: aj mne príde odstupom času trošku zvláštna, ale čo narobím? Už si nepamätám, čo sa vtedy presne odohrávalo v hlave takmer 17 ročnej puberťáčky….Svoje staršie veci zásadne neprepisujem, takže s tým už nič nenarobím 🙂 Ale myslím, že som to „nemožno“ a „viem to“ nebrala ako rým :-))).

    Určite si ma nedemotivovala, viem že zo mňa básnik nikdy nebude:-) A hlupáka zo seba určite nerobíš, veď komentáre sú hlavne o prezentovabí svojho názoru, pohľad na vec, nie?

     

Napísať odpoveď pre uza Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button