Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Zvnútra

Pocítila som dotyk levanduľového poľa. Na šiji, na pleci, v strede chrbta a nižšie. Hralo sa so mnou intímnymi pohľadmi. Na čelo mi vystúpili kropaje potu. Ešte som na Zemi. Ešte som človek.

Hodinky ukazovali za päť dvanásť a k pravému poludniu stúpala odparujúca sa vôňa kvetov. Čakala som. Trpezlivo a bez pohnutia, ako keby som bola len ďalším steblom levandule v miliónoch, na tvoj dych.

 

Svetlá, hluk, ľudia. Stovky ľudí! Možno tisíce.

Teraz v noci a ešte pár chvíľ; tá impresia trvá, hĺba vo mne a hľadá cestu domov, do vesmíru. Chce vyjsť.

Jediná spoľahlivá istota nie si ty. Ani nič hmotné, už som to pochopila. Ľudia vraždia a nenávidia z lásky. Je to naozaj najväčšia hybná sila.

 

Nádherne si ma oklamal. Skutočne aplauz.

Nehnevám sa, je mi len ľúto a cítim sa automaticky. Hľadám v šedivých oblakoch, sama kráčam námestím, sama dýcham výpary z vareného vína. Chýbaš mi – láska. Pozriem cez záclony, na imitácie ľudí tam vonku. Blúdia a hľadajú, na čo sa upnúť, aby necítili prázdny priestor. Aby ich neobkľúčil a neprestúpil. „Nič“ však nie je len prázdne, ale aj nádherne plné. Je v ňom všetko.

Sníva sa mi o láske mužov. Ich tváre nepoznám a ich srdciam neverím. A vtedy mám blues; prehadzujem sa na posteli.

 

Všetci túžia po láske. Niektorí si to priznajú a niektorí nie. Tí, ktorí nie, sú stvrdnutí a vymrznutí vlastným chladom; na lícach majú srieň a v očiach sklo. Čo ich roztaví?

Utrpením sa učíme. Balíme si veci a ideme z miesta na iné, cez nové obzory a moria, lebo sme zradení.

 

Mám chuť, opýtať sa prečo. Ale ja viem prečo, takže sa opýtať nemôžem.

 

 

 

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

10 Responses to Zvnútra

  • Mám pocit, že Tvoje diela sú čím ďalej, tým priamejšie. To vo všeobecnosti hodnotím kladne, ale veta “chýbaš mi – láska” je podľa mňa už príliš priama.

    „…na lícach majú srieň a v očiach sklo“ – ja by som napísala „na očiach majú ľad“. Viac sa to hodí k tej srieni. 🙂

    Posledné dve vety mi tiež akosi nesedia. Nie obsahovo, ale podaním. Jednak sa tam opakuje to „opýtať“ a jednak to „nemôžem“ je také… nepasuje mi tam. Snáď by lepšie pasovalo „nebudem“, alebo „nemá zmysel“ – pretože aj keď poznáme odpoveď na otázku, tak ju položiť môžeme. 🙂

  • To že si práve tento text ohodnotila ako „zrozumiteľný“ ma zarazilo 😀 ale v dobrom. nečakala som, že by mohol byť čitateľný, skôr som sa obývala opaku. prejdem k poslednej vete. máš pravdu, je to tam také krkolomnejšie, veta: „chýbaš mi – láska“ vyznieva ako keby mi chýbal nejaký muž, ale mne chýba to konkrétne podstatné meno, takže si uvedomujem „zvrat“ tejto vety. Trčí tam, ale aj to otŕčanie môže byť svojím spôsobom akýmsi vytrhnutím. Je až príliš ošúchaná medzi neošúchaným, nevadí, kontrast 🙂

    jediná vec s čím by som nesúhlasila je ten ľad, ktorý si spomínala. to je už zásah do autorových myšlienok, ktorý by sa robiť nemal, ale to je len môj názor 🙂 nie že to vezmeš v zlom 🙂 aj to vysvetľím. sklo preto, lebo oči sa lesknú, tak som to myslela, nie že sú chladné 😉 v každom prípade, ďakujem krásne za odozvu a veľmi sa teším, že ti je to zrozumiteľnejšie 🙂 snáď aj iným. ale v podstate je to len taký hluchonemý výplod.

  • Tak vidíš, aké sú tie hodnotenia relatívne. 🙂 Uvedomila som si, že veta „chýbaš mi – láska“ sa dá chápať dvoma spôsobmi, ale pri oboch mi to pripadalo trošku príliš priame. Ale ako kontrast to beriem, kontrasty sú fajn.

    A práve s tým sklom som si myslela, že si sa pomýlila a chcela si napísať ľad. 😀 Veď aj ten sa leskne, nie? 🙂 Zásah do autorovych myšlienok? To mám asi z toho, že sa furt niekto (nemyslím tu na Enigme) pokúša zasahovať do mojich. 🙁 

  • máš pravdu 🙂 je to priame, obe tie chápania. Možno by som to mohla len tak vyhodiť odtiaľ. (ale nechce sa mi :D:D:D)

    aj ľad sa leskne, to áno, ale… neviem to vysvetliť 😀 už by to bolo príliš veľa naväzujúcich prvkov a tiež by to nakoniec vyznelo príliš priamo 😀 a vieš aká som ja trubka. musím rozprávať cez nezmysly 😛

    Zásah do autorových myšlienok je blbosť. A veta: ja by som to napísal takto… hovadina! tak nech napíše. (a bude to iné dielo). ach bože. nejdem sa ani rozčuľovať 😀 nič si z nich nerob. ľudia sú hlúpi. 

  • Majka, mne sa to páčilo. Najviac asi prvý odstavec, ten pocit, ktorý zanechal, mal čosi do seba. A veľmi sa mi páčila myšlienka s imitáciami ľudí. Tá je fakt dobrá.

    A vzhľadom na obsah diskusie, sa asi k prípadným „nesedelo mi“ vyjadrovať nebudem, aby som nezasahovala do autorových myšlienok. 😀

  • Bože nie, to zase toto som nechcela docieľiť 😀 nie som nedotklivka sakriš, teraz to tak asi vyzerá 😀 no to je jedno. 

    Ďakujem krásne za koment aj za pochvalu 😀 pravdou je, že ten text ani neviem odkiaľ sa vzal v mojom pc, nepamätám v akom rozpoložení som ho písala, ale bol napísaný len 1vý odstavec a tiež vo mne čosi zanechal, tak som sa rozhodla ho dokončiť, bohužiaľ už nie tak kvalitne ako začal, ale takto mohol na svetlo aspoň ten prvý odstavec :D:D:D:D:D:D:D:D díky wavako 😉

  • upozorniť na vety:

     

    Nádherne si ma oklamal. Skutočne aplauz.

     

    Neviem, proste ma pritiahli. A odvtedy som sa na ne zameral 🙂

  • teším sa 😉 😀 ďakujem 🙂

  • Či už dávno alebo nedávno písané, aj tak je to napokon zaujímavý a podnetný príspevok. 

    Nebolo márne ho čítať, ani sa pozamýšľať nad obsahom. 

    Hrať so slovami a citmi sa už vieš naozaj krásne.

    Nech ťa múza neopúšťa Majka! 

    S pozdravom Dušan Damián. 🙂 

  • Ďakujem za návštevu a koment 🙂 vážim si.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button