Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Pocítila som dotyk levanduľového poľa. Na šiji, na pleci, v strede chrbta a nižšie. Hralo sa so mnou intímnymi pohľadmi. Na čelo mi vystúpili kropaje potu. Ešte som na Zemi. Ešte som človek.
Hodinky ukazovali za päť dvanásť a k pravému poludniu stúpala odparujúca sa vôňa kvetov. Čakala som. Trpezlivo a bez pohnutia, ako keby som bola len ďalším steblom levandule v miliónoch, na tvoj dych.
Svetlá, hluk, ľudia. Stovky ľudí! Možno tisíce.
Teraz v noci a ešte pár chvíľ; tá impresia trvá, hĺba vo mne a hľadá cestu domov, do vesmíru. Chce vyjsť.
Jediná spoľahlivá istota nie si ty. Ani nič hmotné, už som to pochopila. Ľudia vraždia a nenávidia z lásky. Je to naozaj najväčšia hybná sila.
Nádherne si ma oklamal. Skutočne aplauz.
Nehnevám sa, je mi len ľúto a cítim sa automaticky. Hľadám v šedivých oblakoch, sama kráčam námestím, sama dýcham výpary z vareného vína. Chýbaš mi – láska. Pozriem cez záclony, na imitácie ľudí tam vonku. Blúdia a hľadajú, na čo sa upnúť, aby necítili prázdny priestor. Aby ich neobkľúčil a neprestúpil. „Nič“ však nie je len prázdne, ale aj nádherne plné. Je v ňom všetko.
Sníva sa mi o láske mužov. Ich tváre nepoznám a ich srdciam neverím. A vtedy mám blues; prehadzujem sa na posteli.
Všetci túžia po láske. Niektorí si to priznajú a niektorí nie. Tí, ktorí nie, sú stvrdnutí a vymrznutí vlastným chladom; na lícach majú srieň a v očiach sklo. Čo ich roztaví?
Utrpením sa učíme. Balíme si veci a ideme z miesta na iné, cez nové obzory a moria, lebo sme zradení.
Mám chuť, opýtať sa prečo. Ale ja viem prečo, takže sa opýtať nemôžem.
Prach
To všetko som ja
ustatý hluk
中国 Džonguo 2.
中国 Džonguo 1.
Kvapka.
Keď si večer vyberám náušnice z uší
– voir
stmievania
Ča(k)ry
Predmestia
Kuchynská stolička, kuchynský stôl
Najkrajšie hrable
Som prastará, keď na vás spomínam, mama
Sprievodca 7 – V zostrihu rokov
ďakujem.
Priznanie
Účtovanie o zadĺžených spomienkach
odlety z tela
motorové o(le)je
Rozprávač
3D obraz do seba
Vyššie
Moje dvojmo
Túlanie do seba
Alex 1. kapitola
Rozprávka o Alexovi
Milostný trailer
My
Oči
Status quo ante bellum
Z denníka milujúcej ženy
Čajníky (Revište 2011)
Inkarnovaná
EXILUS
Ako vyzeráme
Mám čo mám
Čo povedať, keď nepovedať nič
Podivín (Struhár)
šansón
Medziriadky
za ruku
S tebou
Vzor cudzí
A koště tká
masculine
Ako v kresle
Madžik (I.)
bez echa v ústnej harmonike zablúdi každá melódia
Oči svietia po hriechu; len si prilož skorocelové listy na lýtka, aj tak na ne zomrieš
aby som sa mohla kochať tvojím nahým telom
východ po západe alebo tep dažďa tam, kde sa slnko chodí milovať
Malý brat /08. 05. 2010/
umakartová kúpeľňa
Neskladaj klobúk
Derniéra
streľnica
Jarné vlaky
List na front
Drťo, Mančo a láska k Laure III.
Drťo, Mančo a láska k Laure II.
Drťo, Mančo a láska k Laure I.
Aj tachykardia sa živí srdcom a môže tvrdiť, že ho omladzuje!
ne(tele)/novelová láska
Adagio, ako dieťa…
Plyšový epitaf
…
Námet 27. Xavierova dielňa
Námet 26. Rozprávanie Yvet
Námet 25. Rukojemníci
Námet 24. Prekvapenie
Kvár všedných milovaní
Útržky z milovaní /časť 5.
S láskou je život ťažší
Topoľ je slabé slovo /časť 4.
Zahatať prázdno /časť 3
Sprievodca zimou jedného leta /časť 2.
Sprievodca letom jednej zimy /časť 1.
Origami
Námet 23. Prízraky striehnu vždy tesne za naším tieňom
Námet 22. Ľahko je loviť oslabenú korisť
Námet 21. Horúčka lietadlovej noci
Šafran a Eva
Zrejme nesúvisím
Prastará boli moja mama
Závet
Keď posteľ vŕzga hluchým
/Hlt/ á… život!
Čo je tvoje, je aj moje a čo je tvoje, je zas len moje (poviedka)
Smrť, nerozdeľuj.
Blato na rohoži
Píšeš popravený nádych
Intimita hieroglyfov
Elixír na teba neexistuje
Dlžíš mi lásku
1. Legenda
Simply hašajlachachajla
Svet mi škrípe v zuboch!
Non gratis
Neodosobnene
Po predaji na Broadway-i
Bože, podaj mi chvost, prosím ťa!
Hriech náš každodenný
Druhotriedny Heartbreak motel
Pohnojil si to
la, Maria
V podvedomí pri vedomí
Zložito
Deti budúcnosti
Zomrieť zaživa
Paródia na voľné verše
Pre tváre dvoch mužov
Mrcha je len mrcha
Drťo a Mančo
Legenda o láske II
Legenda o láske: Haben Trinásty – Šťastný
Námet 20. Do Paríža
Márnosť nad márnosť
Žiť s bielym
Vlk samotár
Námet 19. Na začiatku bola fľaša minerálky
Námet 18. Contraire
Námet 17. Ja, Claire a Cecil
Námet 16. Na vlnách pochýb
Báseň pre Žanetu
Námet 15. V sídle
Námet 14. Kto si, Evelyne?
Námet 13. Zrkadlo
Námet 12. Útek
Námet 11. Hra v slepej uličke
Námet 10. Life is a highway (Život je hradská)
Námet 9. Ktorý idiot rozdal tieto karty?!
Námet 8. Klop klop, Amanda
Námet 7. Náklonnosť šepká more
Námet 6. Tiché vyznania
Námet 5. Pozvánka z iného sveta
Námet 4. William
Námet 3. Atlantis Beach Tower
Námet 2. Bahamy?
Námet 1. Amanda Broocsová
VIII.kapitola
VII. kapitola
Výkrik voskovej figuríny
VI. kapitola – zvyšok
VI. kapitola – nadviazanie na V.kapitolu
Bad Girls
Vyznanie vo víre viery dostratena
Žil raz rytier
Judáš verzus Mesiáš 2.časť
Judáš verzus Mesiáš 1.časť
V.kapitola
Viem, že Boh existuje
Pitva psychiky
Zádrheľom sa stal sex
IV.kapitola
zvyšok III.kapitoly
III.kapitola
II.kapitola
záver I.kapitoly
I.kapitola
Jednohubka
Taký príjemný pocit
Simply Jeseň
Pre ňu
Venované
Mám pocit, že Tvoje diela sú čím ďalej, tým priamejšie. To vo všeobecnosti hodnotím kladne, ale veta “chýbaš mi – láska” je podľa mňa už príliš priama.
„…na lícach majú srieň a v očiach sklo“ – ja by som napísala „na očiach majú ľad“. Viac sa to hodí k tej srieni. 🙂
Posledné dve vety mi tiež akosi nesedia. Nie obsahovo, ale podaním. Jednak sa tam opakuje to „opýtať“ a jednak to „nemôžem“ je také… nepasuje mi tam. Snáď by lepšie pasovalo „nebudem“, alebo „nemá zmysel“ – pretože aj keď poznáme odpoveď na otázku, tak ju položiť môžeme. 🙂
To že si práve tento text ohodnotila ako „zrozumiteľný“ ma zarazilo 😀 ale v dobrom. nečakala som, že by mohol byť čitateľný, skôr som sa obývala opaku. prejdem k poslednej vete. máš pravdu, je to tam také krkolomnejšie, veta: „chýbaš mi – láska“ vyznieva ako keby mi chýbal nejaký muž, ale mne chýba to konkrétne podstatné meno, takže si uvedomujem „zvrat“ tejto vety. Trčí tam, ale aj to otŕčanie môže byť svojím spôsobom akýmsi vytrhnutím. Je až príliš ošúchaná medzi neošúchaným, nevadí, kontrast 🙂
jediná vec s čím by som nesúhlasila je ten ľad, ktorý si spomínala. to je už zásah do autorových myšlienok, ktorý by sa robiť nemal, ale to je len môj názor 🙂 nie že to vezmeš v zlom 🙂 aj to vysvetľím. sklo preto, lebo oči sa lesknú, tak som to myslela, nie že sú chladné 😉 v každom prípade, ďakujem krásne za odozvu a veľmi sa teším, že ti je to zrozumiteľnejšie 🙂 snáď aj iným. ale v podstate je to len taký hluchonemý výplod.
Tak vidíš, aké sú tie hodnotenia relatívne. 🙂 Uvedomila som si, že veta „chýbaš mi – láska“ sa dá chápať dvoma spôsobmi, ale pri oboch mi to pripadalo trošku príliš priame. Ale ako kontrast to beriem, kontrasty sú fajn.
A práve s tým sklom som si myslela, že si sa pomýlila a chcela si napísať ľad. 😀 Veď aj ten sa leskne, nie? 🙂 Zásah do autorovych myšlienok? To mám asi z toho, že sa furt niekto (nemyslím tu na Enigme) pokúša zasahovať do mojich. 🙁
máš pravdu 🙂 je to priame, obe tie chápania. Možno by som to mohla len tak vyhodiť odtiaľ. (ale nechce sa mi :D:D:D)
aj ľad sa leskne, to áno, ale… neviem to vysvetliť 😀 už by to bolo príliš veľa naväzujúcich prvkov a tiež by to nakoniec vyznelo príliš priamo 😀 a vieš aká som ja trubka. musím rozprávať cez nezmysly 😛
Zásah do autorových myšlienok je blbosť. A veta: ja by som to napísal takto… hovadina! tak nech napíše. (a bude to iné dielo). ach bože. nejdem sa ani rozčuľovať 😀 nič si z nich nerob. ľudia sú hlúpi.
Majka, mne sa to páčilo. Najviac asi prvý odstavec, ten pocit, ktorý zanechal, mal čosi do seba. A veľmi sa mi páčila myšlienka s imitáciami ľudí. Tá je fakt dobrá.
A vzhľadom na obsah diskusie, sa asi k prípadným „nesedelo mi“ vyjadrovať nebudem, aby som nezasahovala do autorových myšlienok. 😀
Bože nie, to zase toto som nechcela docieľiť 😀 nie som nedotklivka sakriš, teraz to tak asi vyzerá 😀 no to je jedno.
Ďakujem krásne za koment aj za pochvalu 😀 pravdou je, že ten text ani neviem odkiaľ sa vzal v mojom pc, nepamätám v akom rozpoložení som ho písala, ale bol napísaný len 1vý odstavec a tiež vo mne čosi zanechal, tak som sa rozhodla ho dokončiť, bohužiaľ už nie tak kvalitne ako začal, ale takto mohol na svetlo aspoň ten prvý odstavec :D:D:D:D:D:D:D:D díky wavako 😉
upozorniť na vety:
Nádherne si ma oklamal. Skutočne aplauz.
Neviem, proste ma pritiahli. A odvtedy som sa na ne zameral 🙂
teším sa 😉 😀 ďakujem 🙂
Či už dávno alebo nedávno písané, aj tak je to napokon zaujímavý a podnetný príspevok.
Nebolo márne ho čítať, ani sa pozamýšľať nad obsahom.
Hrať so slovami a citmi sa už vieš naozaj krásne.
Nech ťa múza neopúšťa Majka!
S pozdravom Dušan Damián. 🙂
Ďakujem za návštevu a koment 🙂 vážim si.