Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Vlado Preložník

AUTOR

Vlado Preložník

Jeseň 2011: Čertova skala

V rámci (už) tradičnej jesennej pešej turistiky sme si vybrali túru k Čertovej skale s  gastrozastávku pod hradom Revište. To všetko za nádherného počasia babieho leta a žltnúcich farieb prírody. Pretože podrobnejšie reportáže o tomto prečudesnom skalnom hríbe na tejto stránke už sú, necháme hovoriť viac fotografie.

RETRO I.: Reportáž z r. 2008. (feri)
RETRO II.: Reportáž z r. 2008. (vlado)


Túru začíname v doline Malý Sietenec, ležiacej pri miestej komunikácii medzi obcami Hronská Dúbrava a Budča. KLIKnite si na obrázok!



A sme na trase – chodník vedie strmým úbočím hory (nie nadarmo má táto Národná prírodná rezervácia názov Boky), stúpanie, najmä spočiatku však nie je veľké.


Cestou si nohy vynútia dve-tri zastávky, počas ktorých si básnické duše môžu zarecitovať nášho Paľka Hviezdoslava: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás, …“ Prípadne aj: „K sudu, k sudu, mládež moja, k sudu sa maj, k svojmu sudu,…“  




Po hodinke šľapania sme pri Jej Veličenstve Čertovej skale. Aj zdola je impozantná. Len tam hore by turisti nemali s ňou príliš baštrnguvať. Éj, bisťu, to by bou beh dolu grúňom, s 20-tonovou opachou za pätami … Ani varúúúúj by nepomáhalo…


Táto „sopečná bomba“ je prirastená k terénu sotva niekoľkodecimetrovým krčkom. A takto tu visí nad strmou stráňou už veky. Veľké čudo!




Páni si užívajú slnečný kúpeľ.


V diaľke v širokom sedle Štiavnických vrchov vidíme Ostrú Lúku. Jej najznámejšia obyvateľka bola Adela Ostrolúcka.

Budhistický mních Braňo, sediac so skríženými nohami obrátený k Ostrej lúke, sa pomocou meditácie napája na energo-informačný systém duše Adely Ostrolúckej, priateľky Ľudevíta Štúra, ležiacej v rodinnej hrobke, a snaží sa získať od nej odkaz pre nás, súčasníkov.
Adelin odkaz je šokujúci: akcie firmy Minerálna voda Ostrolúcka, a.s. napriek celosvetovej kríze PORASTÚ ! Treba nakupovať.


Ešte záverečné foto …


… a potom už len zostup do doliny po známej trase.



Po polhodinke jazdy er-jedničkou nás víta jedno z najkrajších zákutí rieky Hron, Revišťské Podzámčie.


Hron ma prekvapil. Chodím k nemu (i naň) už desaťročia, no tak nízky stav vody som ešte nezažil. Namiesto dravej pereje vymieľajúcej brehy, len pole okrúhlych balvanov a za nimi malý potôčik. Ach, ten Canaveral…


Revište si užili najmä deti.


Pekný deň.

Vlado Preložník
Bývam v Nitre. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Ďalšie príspevky

Komentáre

8 Responses to Jeseň 2011: Čertova skala

  • P.S. Najbližšia pešia túra je na Silvestra 2011 a potom v máji 2012. V máji konečne prvý splav (zrejme Dunajské ramená).

  • ach, ako závidím tieto reportáže 🙂 bohvie kedy sa mne podarí od čertíkov takto niekde vypadnúť….. krásne fotky!

  • Tesne pred Čertovou skalou, v dosť strmom stupáku, sme videli otecka nesúceho na krošni svoju ratolesť – mala hádam 2 roky. I tak še dá…

    V máji pôjdeme asi na Revište znova, tentoraz však vystúpime na hrad. Menšie deti s dozorom môžu zostať dolu – je tam pre ne dosť zábavy: hojdačky, šmykľavky, lezecké steny, kone, dravé vtáky, čľapkanie sa v Hrone, výborná reštaurácia Pod hradom… Akciu spojíme s prehliadkou Starohorského vodopádu pri Novej Bani, čo je 5 m vysoký prúd padajúcej vody v skalnom amfiteátri. K vodopádu sa ide autami, po zaparkovaní pešo 10 minút po miernom svahu, čo zvládnu aj malé deti.

    Môžete sa pripojiť aj so svojím potomstvom – akciu budem avizovať tu na webstránke.

  • Fíha, ten pekný balvan je tak blízko Revištia? Ako to, že sme pri ňom aj my neboli? 🙂

    Súčasný nízky stav vody vidno aj na Dunaji. No ten Canaveral som akosi nepochopila…

  • Hm hm, ako pozerám, tak do sekcie „Splavujete rieky?“ patria aj turistické počiny. 😉 Či to sa týka iba turistiky v blízkosti splavných tokov? 😉

    Inak pekné fotky. Bolo v tom kus nostalgie zaspomínať si na leto na Revišti. 🙂

  • júj, tak to by bolo super 😀 Na jar budú mať čertíci 5 a 2 roky, tak snáď by to zvládli 🙂 A do toho Revišta nemáme ani nejak extra ďaleko, nejaká hodinka a pol autom 🙂

  • V jednom starom filme v jednej scéne strašne pršalo, rodina sedela pri stole a viedla reči o tom, prečo tak strašne už týždeň prší. A v tom to matka ostatným vysvetlila vetou: „To ten Canaveral.“ Odvtedy ju aj ja niekedy používam na „vysvetlenie“ určitých ťažko vysvetliteľných vecí.

    P.S. Pre nezorientovaných: Z mysu Canaveral štartujú rakety do kozmu. Vypúšťajú pri tom do ovzdušia tony plynu. No a potom vznikajú teórie, čo tie plyny spôsobujú (dažde, sucho, zmenu vlády, pokles dolára, premnoženie komárov a pod.).

    Zábavná príloha: Na vysvetlenie ozónovej diery nad Anktartídou vznikla teória, že ju spôsobuje prdenie oviec v Austrálii. Oviec v Austrálii je totiž 140.000.000. Unikajúce plyny z ich čriev obsahujú metán, ktorý stúpa do výšky a likviduje ozonosféru. Pekné vysvetlenie, no ja som aj tu zásadne za ten Canaveral.

  • Zdravím. Celkom sa mi páči tá Vaša  vydarená upútavka na slovenskú prírodu. Aspoň sa máme  cez tieto hmlisté novembrové  časy na čo tešiť. Už dlho, prechádzajúc popri smerovej tabuli Ostrá Lúka, si s rodinou hovoríme, že by sme sa tam  niekedy mohli  ísť pozrieť. Zatiaľ sa tak nestalo a ani my to nemáme ďaleko. To asi ten Canaveral! Nechápem, ako som mohla doteraz žiť bez takejto univerzálnej výhorky. Ešte, že sem chodím.  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button