Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Epitaf

Epitaf, čo vyrytých je na ňom len päť slov

Povedať chce, život márny je len sprostou hrou

Lúka plače slzou všetkých detí nevinných

Miesto slzy však vyženie von len bezmocný vzdych

 

Ten, kto rieku vzdychov plnú krvou zašpinil

Víno sväté na náhrobku do nemoty pil

Rieky šepot ušiam živým nad hrobom vždy šepká

Nič na svete nepokazí rozrazená lebka

 

Krvou k smrti? Neverím viac, že to nie sú blázni

Keď ležia tam veriac, že sa dá ísť smrťou k bázni

Vybledli tie obrazy, čo nejde predať slovami

Epitafy premúdre však čas nemôže poraniť

 

Prvé slovo znelo hrdo v ústach smelých radcov

Láskyplne hovoriac ho menili sa na zradcov

Múdri sveta vedeli, že pravda stihne hriešnych

Nezmení sa nikdy na pomocníka psov besných

 

S kľudom vraha číta dieťa slovo druhé, pálivé

Netuší, že raz sa stane spásou duše márnivej

A prečo nie teraz?

Tak kedy vlastne?

Nádej, umieraš?

Dievčatko žasne

 

Slovo viery čistej ocitlo sa v strede

Ofŕkané krvou, od krvi však bledé

Samo v seba verí stále, verí, že nie posledné

Krv je všade, anjel stále dúfa v to, čo vietor vie

 

Posledné dva nehanebne z úst nešťastných visia tam

Dúfajú, že nie sú iba duše blázna sebaklam

Často kazia puto duše dovtedy aj posvätné

Nevedeli prečo, vediac, že aj ich to postretne

 

Výkrik do tmy? Vzlyk posledný. Zmysel? Číra oddanosť

Vedel stále, že jej dychu nebude mať nikdy dosť

Tesal odkaz do kameňa, človek láskou zmámený

Nádych smrti za pár písmen v skale takto zamenil

 

Láska moja jediná, ľúbim ťa, písmo bledé

Čo raz bude znamenať, to s istotou nevedel

Živila ho pri písaní len predstava hmlistá

Láska jeho, láska večná, bude rieka čistá

 

Bude tiecť

Bude žiť

Až kým to bude dávať zmysel

A nakoniec aj potom, keď už zmyslu niet

Veď

Svet je kvet

A možno aj pri hrobe rastie

Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to Epitaf

  • Ivan

    Rád čítam tvoje príspevky. Najmä preto, že sa s nimi hrám. Nájdem tam čosi, čo je pre mňa silné a z viacerých veršov vytvorím postmodernú skladačku. Nie, nevykrádam ťa, iba si z tvojej básne vyberám pre seba to najlepšie.Napríklad z-Dobrý deň tváre- mi k šťastiu úplne stačilo/Dobrý deň, nasadenétváre/Tváre bez Ducha/Vaše vrásky milión rokov staré/Nikto neošúcha/ Z -O tichu- som si vybral dvojveršie /Nechcem už viac karameliek/Krajšie sú časy slané/ Z – Epitafu- pre mňa osobne na dobrú báseň stačilo poskladané štvorveršie/Tesal odkaz do kameňa človek láskou zmámený/Nádych smrti za pár písmen v skale takto zamenil/Živila ho pri písaní len predstava hmlistá/Láska jeho, láska večná, bude rieka čistá/ Možno preto, že som určite omnoho starší, mám rád menej slov. Ty ešte asi potrebuješ vykričať svetu,čo si o ňom myslíš. Krič o život a krič dobre nahlas.Má to hlavu i pätu.A keď toho bude na mňa veľa, tak ja si už vyberiem. Tekino, tak ťa sám pre seba volám, minule som si čítal aj tvoje staršie veci, Myslím, že to bolo v-Poet a kráska- a objavil som tam verše vhodné dokonca aj na skutočný epitaf./On mal len pár básní/trasúce sa prsty/Továrničku na sny/A nechuť ju pustiť/Ty si mal asi na mysli nechuť pustiť tú krásku, ja som si to prehodil na nechuť pustiť továrničku na sny.Nepúšťaj ju ani ty !Bola by to škoda. Ivan 

  • Tekinosagi

    Nie nie. práveže išlo o tú továrničku. Inak vďaka za prejav, čohosi, budem to brať ako malé uznanie :). Hej a všetci vravia že píšem zložito – veľa slov. Ale po čase som zistil, že sa neviem vyjadrovať úsporne – a aby to malo v sebe to čo chcem povedať. Kedysi dávno som zistil že slová sú neschopné vypovedať to čo presne človek cíti, sú primálo. No a tak skúšam opísať veci aspoň trochou slov,ktoré sú niekomu veľa. Baudelaire bol skvelý,úsporný a pritom výrečný.

    Ale celkovo, ďakujem.

    A k vykrádaniu/nevykrádaniu – neviem čo si mám o tom myslieť. Ak by som raz niekde čítal niečo, čo som napísal ja, a neboloby tam moje meno, vážne neviem čo si o tom mám myslieť. Teraz by ma to asi potešilo. Ak by to nebola komplet vykrádačka. AK áno.  no neviem.

  • ivan

    To vykrádanie som zabudol dať do úvodzoviek. Bez obáv. Nikdy v živote by som si nedovolil použiť v čomsi svojom ani jediný tvoj verš. Je to naozaj len hra, pokus zhutniť rozsiahlejšiu výpoveď. V tvojich veciach sa je čoho chytiť a to je podstatné.Vyhľadám si čo ma osloví, ak sa dá, spojím to do dvoj, troj, maximálne štvorveršia a tým to končí. Tie verše sú ako kocky lega, sympatická stavebnica. Tak ako si napísal. Byť úsporný a pritom výrečný je aspoň pre mňa v poézii ideál. Hoci slova výrečný som sa trochu zľakol. Úplne by stačilo – byť úsporný a pritom čosi povedať. Majstrovstvo v tom dosiahla tradičná japonská poézia vo svojich haiku. Píš ako vieš a ako musíš. Držím palce !

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button