Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Bezvetrie
Na poslednom moste
stojím sama v dobrých časoch
s výčitkou, že ťa nepočúvam.
Nepočúvaj:
Nebyť tej, čo je vo mne
nehľadela by som na teba
zo stehu mojich svetov
kde všetko, čo chceš aby som bola
si namýšľam
vo svojej hluchote
ktorú mi hučíš do hlavy
ukrivdený apatiou
akou k tebe prehováram
zo zvyku na horkú chuť túžby
dať v noci posledné slovo
len jednému
ale toľkým.
Nebyť tej, čo vkusne zošíva dobré časy
stáť na moste ma nezastaví.
krásne.
hlavne zo stehuu mojich svetov, dať v noci posledné slovo, zošívať dobré časy a stáť na moste. to asi najviac… mne sa páčila 🙂
ďakujem za komentár, majka. toto je upravená verzia predošlej zverejnenej (aj na tvoj podnet).
Ani som si to neuvedomila 😀 pre mňa nová báseň ;D naozaj príjemné.