Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Druhé nádeje

Augustin Sokol:


 


Druhé nádeje.


 


2. dejstvo.


Chór: Rok 1960. Sedíme za okrúhlym stolom ako rytieri kráľa Artuša. Veď sme si už svoje ako rytieri aj vytrpeli. Lebo boj je predovšetkým utrpenie a beznádej.


Tichá noc je prerušovaná iba jemným šumom lístia. Okno je na chvíľu pootvorené, lebo Dávid postavil na čaj. V luxusnej chate síce je elektrina. Dávid má však tulský samovar. Voda sa v ňom zohrieva s horiacou brezovou kôrou na teplotu bieleho varu.


V povetrí cítim sladkasto štipľavú vôňu striebristého dymu a omamnú vôňu blízkeho lesa. Voda je z neďalekého horského prameňa. Lesklá a zakrivená plocha samovaru je ako magické zrkadlo. To zrkadlo odráža skreslené, mystické, bizarné a mihotavé tvary hviezd, Mesiaca a vlniacu sa priesvitnú záclonu. V príjemnej pohodičke si rozdávame darčeky.


Šárika si zapne gramofón. Znejú Polovecké tance z opery Knieža Igor od Borodina. {


 


borodin polovec dances part 1 youtube


 


http://www.youtube.com/watch?v=qBmcE7gaVtM


 


borodin polovec dances part 2 youtube


 


http://www.youtube.com/watch?v=ns-QBTvzf94


 


alexander porfirjevič borodin wikipedia


 


http://cs.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Porfirjevi%C4%8D_Borodin


 


(Alexandr Porfirjevič Borovin, narodený 12.11.1833, zomrel 27.02.1887, bol ruský hudobný skladateľ obdobia romantizmu, chemik a lekár.)


 


} Dávid nalieva do šálok čaj. Podáva sa bez cukru. Iba voda a zelený čaj.


1. dúšok čaju. Je to Božský, chutný, zlatistý a voňavý nektár. Rafinované harmónie chutí a vôní dráždia moje chuťové a čuchové bunky. Je to neodmysliteľná súčasť meditatívneho, intímneho, inšpiratívneho a euforického pôžitku. Cez celé telo mi prúdi vzrušujúce teplo.


Na čerstvo sparený sypaný čaj v sklenenej nádobe je úchvatný pohľad. Skrútené lístočky v horúcej vode sa rozmotávajú, rozvíjajú a plávajú.


Čajový lístok je tancujúca víla. Ako v básni Víla rieky Lo. Napísal ju Cchao Č’. Žil v rokoch 192 až 232. Bol to brat čínskeho cisára, ktorý ho poslal do vyhnanstva.


 


„ – Je plný čara celý výzor jej, / vznáša sa ako labuť ľakavá. / Ako keď lunu vidíš za mráčikom. / Mihá sa, vzlieta v jasnom povetrí, / vo vánku krúži – páper snehový. / Pás jej je ako zvitok hodvábu, / a krehkosť tyla jej a šija jej! / Ako do hviezd večerných / pozerám jej do očí, v tvári ma pokoj jaspisu /, gestá jej ladné, ušľachtilé sú. / Tu nôžka jedna pláva čarovná, / a pri nej druhá nôžka priezračná. / A hľa, nachovou perou / čosi mi hovorí. Hovorí šepkavo.“


 


Šárika: Ďalší milý darček. Jemná prácička! Ručne tkaná a maľovaná šatka z prírodného čínskeho hodvábu. Ako v rozprávke Stolček, prestri sa!


Prestriem si šatku na stôl. Má tvar štvorca. Preložím šatku 1. krát na 2 polovičky, potom na 1/4 a napokon na 1/8. Štvorec sa tak zmení na úzky obdĺžnik. Uviažem uzol na 2 koncoch obdĺžnika. Premena šatky na zbraň je hotová.


Pokúšam sa so šatkou tancovať ako Isadora. {


 


isadora duncanová wikipedia


 


http://sk.wikipedia.org/wiki/Isadora_Duncanov%C3%A1


 


(Isadora Duncanová, vlastným menom Dora Angela Duncanon, narodená 26.05.1877, zomrela 14.09.1927, bola americká tanečníčka. Tragicky zahynula, keď sa jej šál zamotal o koleso auta, v ktorom cestovala. Bola manželkou ruského poeta Sergeja Jesenina.)


 


} „Budem sa vznášať ako labuť ľakavá. Ako keď lunu vidíš za mráčikom. Mihá sa, vzlieta v jasnom povetrí, vo vánku krúži, páper snehový.“


Ako tanec vločky snehu na rozpálenej peci.


Chór: Naše posedenie pri čaji končí. Ideme sa pripraviť na cestu. Začína sa totižto aj naša misia, ktorá súvisí s povstaním v Tibete. Povstanie vypuklo 10.03.1959 a čoskoro bolo 28.03.1959 vojensky potlačené. {


 


tibetské národní povstání wikipedia


 


http://cs.wikipedia.org/wiki/Tibetsk%C3%A9_n%C3%A1rodn%C3%AD_povst%C3%A1n%C3%AD


 


(Pri povstaní bolo zabitých viac ako 86 000 Tibeťanov.)


 


} Pokyny k tejto našej misii sú zašifrované v 2 častiach.


1. časť šifry je Večer 3 kráľový od Shakespeara. {


 


trojkráľový večer alebo čo len chcete wikipedia


 


http://sk.wikipedia.org/wiki/Trojkr%C3%A1%C4%BEov%C3%BD_ve%C4%8Der_alebo_%C4%8Co_len_chcete


 


(Večer trojkráľový alebo Čo len chcete, po anglicky Twelfth Night, or What You Will, je komédia anglického dramatika Williama Shakespeara.)


 


} Na cestu sa vydávame večer. Ako 3 králi:


Dávid, Richard a ja.


Čo len chceme? To zatiaľ ešte ani sami nevieme. Ale dozvieme sa to včas až na určenom mieste.


2. časť šifry. {


 


bibliaaty sk mat 2


 


http://www.bibliaaty.sk/MAT,2


 


(11 A keď vošli do domu, našli dieťatko s Máriou, jeho matkou, a padnúc klaňali sa mu a otvoriac svoje poklady obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.)


 


} So sebou si berieme naše zašifrovane dary:


Zlato. Sú to peniaze, ktoré máme aj v hotovosti. Ako zlaté mince.


Kadidlo. Je to rádiostanica, ktorá sa dá vypátrať podľa svojej dymovej stopy v éteri.


Myrha. Je to anténa rádiostanice, ktorá sa dá vypátrať akoby z jej vône pomocou zameriavacích smerových antén.


Na 2. deň sa k nám pridá Pin Jen a jeho bratranec. Je to naše 1. stretnutie s 1. dobrým dojmom.


Pin Jena voláme Pin. Ako PIN kód. Dávid má taký suvenír ešte z 2. svetovej vojny. Vyrytý je na malom kovovom štítku.


Pin je dobre urastený a vyšportovaný sympaťák. Jeho mama je Tibeťanka a otec Číňan. Rodičia pracujú v nemocnici.


Pinov otec je lekár a nadšený propagátor tradičnej čínskej alternatívnej medicíny, najmä lineárnej a bodovej mikromasáže, manupunktúry, akupresúry, masáže ucha a tak ďalej ….


Pin okrem oboch rečí svojich rodičov ovláda angličtinu, taliančinu, a je aj skúsený rádioamatér.


O 3 dni dôjde zašifrovaná správa, že odchádzame do Nepálu. Budeme bývať vo vysokohorskom kláštore.


Došli sme do kláštora. Vďaka našej zašifrovanej hotovosti nás prijmú ako svojich priateľov.


Hlavný predstavený kláštora je ctihodný Láma. Dostáva od Richarda peniažky. A tie sa vždy zídu. Máme samostatnú miestnosť pre našu rádiostanicu. Dobre zakamuflovanú anténu umiestnime na streche. Ostrihajú nás dohola. Prezlečieme sa do plášťov ako ostatní mnísi.


Na 2. deň Láma ochorie. Niečo ho uštiplo. Vyzerá to na uštipnutie včely.


Meditujeme o včele v 18. verši. Tieto verše napísal 6. Dalaj Láma, ktorý sa vzdal všetkých svojich práv a hodností. Žil v rokoch 1683 až 1706 a zomrel na ceste do Číny. {


 


simon wickham smith the ongoing sixth dalai lama project


 


http://www.wickhamsmith.net/sixthdalai/sixthdalai_folksongs.html


 


(18 stobs ldan ha lo’i me tog / mchod khang la thad na / gyu sbrang gzhon nu nga yang / lha khang la khrid mdzad.


Powerful hollyhock, / If they take you into the offering hall, / Take me, the young turquoise bee, / Into the temple too.)


 


} Láma zomrel.


Dávid: Lámov pohreb sa skončil. Byť alebo nebyť? Pohrebný rituál je ako nadpriestoročasová odpoveď na tu známu otázku Shakespearovho Hamleta.


Minule som navštívil na katedre anatómie svoju priateľku. V pracovni na podstavci mala kostru nášho profesora anatómie. Pod tým podstavcom bol strieborný štítok s úryvkom z Puškinovej básne Exegi monumentum. {


 


puškin wikipedia


 


http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Sergejevi%C4%8D_Pu%C5%A1kin


 


(Vy ešte môžte v zlatých dňoch / a v zlatých nociach šalieť, zmierať, / vám dosial žičí dobrý boh / žíznivé oči vábnych dievčat.


Alexandr Sergejevič Puškin, Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин.)


 


puškin exegi monumentum


 


http://rus.proz.com/kudoz/russian_to_english/art_literary/27408-pushkin_poem%3A_exegi_monumentum.html#68357


 


(A word about me will over Russia scatter. / Its every tongue will be to me a proud chap, / A son of Slavs, a Finn, and presently unlettered / Tungus, a Kalmyk – friend to steppes.)


 


} Sú to slová vyvolených. Akoby boli vytesané do mramoru. Náš profesor obdivoval v Puškinových slovách genialitu pozitívneho myslenia. Na prednáške vyhlásil, že svoju mŕtvolu podaruje našej lekárskej fakulte.


Nech jeho telo aj po smrti poslúži v pitevni na cvičeniach z anatómie. Najmä pekným mladým medičkám! A potom jeho kostra bude učebná pomôcka a aj jeho pamätník v životnej veľkosti.


Aj ja som sa tak rozhodol.


Ja: Aj ja som sa tak rozhodol. Napíšem taký závet, že nech moje telo je po mojej smrti takto podarované.


Chór: Šárika si potom užíva s Pinom. Pin ju masíruje vo vani. Využíva pri tom znalosti, ktoré sa naučil od svojho otca.


A znovu sú tu zašifrované dary:


Zlato. Sú to krásne a do zlatista opálené nahé telá Šáriky a Pina.


Kadidlo. Je to dymiaca vodná fajka pri vani.


Myrha. Je to voňavá a hustá pena do kúpeľa, ktorá sa pomaly rozpúšťa na hladine vo vani.


Vedľa vani je vo vedierku s ľadom vychladená fľaša s kolou.


Šárike kola pripomína básničku Collige. {


 


collige virgo rosas


 


http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Latin_phrases_(C)


 


(Exhortation to enjoy fully the youth, similar to Carpe diem, from De rosis nascentibus, also titled Idyllium de rosis, attributed to Ausonius or Virgil.)


 


ausonius wikipedia


 


http://cs.wikipedia.org/wiki/Ausonius


 


(Decimus Magnus Ausonius, žil v rokoch 310 až 395, bol rímsky básnik.)


 


carpe diem wikipedia


 


http://cs.wikipedia.org/wiki/Carpe_diem


 


(Carpe diem je latinské príslovie, ktoré 1. krát použil rímsky básnik Horácius. Egyptológ Zbyněk Žába sa domnieva, že príslovie môže mať staroegyptský pôvod.)


 


Šárika s Pinom si popíjajú kolu. Striedavo fajčia fajku. Z hotelového gramofónu si počúvajú Puccíniho operu Tosca. {


 


angela gheorgiu vissi d arte tosca puccini youtube


 


http://www.youtube.com/watch?v=_OIExoUb8jk


 


} Platne sú Šárikine. Priniesla si ich ako súčasť prekvapenia pre Pina.


Pin je džentlmen. Obsluhuje Šáriku aj gramofón:


Nalieva kolu, vymieňa dohranú platňu, vypúšťa z vane chladnúcu vodu a napúšťa teplú.


Keď Pin na chvíľku vychádza z vane, tak sa predvádza ako kohút:


Vypína hruď a napína svaly.


Nahota ich ešte viac zbližuje.


Šárika: „A hľa, nachovou perou čosi mu šepkavo hovorí.“


Vychutnajme si s pôžitkom túto nádhernú operu. Je to ako hra s magickým trojuholníkom.


1. vrchol trojuholníka je okúzľujúca a slávna speváčka Floria Tosca.


2. vrchol je maliar cavalier Mario Cavaradossi.


3. vrchol je šéf polície barón Scarpia.


Tosca a Cavaradossi sú šťastne zamilovaní snúbenci.


Sme v katedrále Sant’ Andrea della Valle v Ríme. Ukrýval sa tam bývalý konzul rímskej republiky Cesare Angelotti. Pri úteku mu pomáhala jeho sestra. Je to prekrásna markíza Attavanti.


Cavaradossi maľuje obraz Márie Magdalény, ktorá podľa kresťanskej tradície by mala mať tmavé oči. Na obraze má ale azúrové modré oči ako markíza Attavanti.


Tosca si to všimne a začne žiarliť. Scarpia pohotovo využíva príležitosť.


Tu azzurro hai l’occhio, Tosca ha l’occhio nero!


Va, Tosca! É Scarpia che scioglie a volo il falco della tua gelosia.


Sme v paláci Farmese.


Tosca é un buon falco! / Doman sul palco vedra l’aurora Angelotti e il bel Mario al laccio pendere.


Došla správa, že vraj Bonaparte 14.06.1800 bitku u Marengo prehral. Bola to ale zámerná dezinformácia, lebo Bonapatre túto bitku vyhral.


Eccellenza, quali nuove! / Un messaggio di sconfitta! / A Marengo. / Bonaparte é vincitor!


Tosca žije pre umenie a lásku.


Vissi d’arte, vissi d’amore, non feci mai male ad anima viva!


Angelotti pred zatknutím stihne spáchať sebavraždu.


Eccellenza, l’Angelotti al nostro giungere si uccise.


Cavaradossi je odsúdený na trest smrti a Tosca je z toho všetkého zúfalá.


Dio m’assisti!


Scarpia navrhne dohodu, že ak bude Tosca povoľná, tak sa pre ňu môže otvoriť Hviezdna brána slobody.


Civitavecchia?


Scarpia najprv chce, aby to Tosca pobozkala.


Tosca naoko súhlasí, ale namiesto bozku mu vráža do hrude dýku.


Questo é il bacio di Tosca!


Sme v hrade Sant’ Angelo.


Podľa dohody má byť aj poprava Cavaradossiho vykonaná iba naoko.


Poscia a Civitavecchia, una tartana, e via per mar!


Presto! Su, Mario! Mario! Su! Presto! Andiami! Su! Su!


Ale Cavaradossi je mŕtvy.


Mario! Mario! Morto! Morto! / O Mario, morto? Tu? Cosi? Finire cosi? Cosi!


Prichádzajú policajti, aby Toscu zatkli za vraždu. Tá sa ale vrhá dolu z hradieb hradu Sant’ Angelo.


Colla mia!


Tá kola mi dobre padne! Pri tom rozprávaní mi vyschlo v krku.


„Kola, to je nápoj zdravia, lebo ženám zviera a mužom stavia!“


Škoda, že v taliančine sa nerýmuje tento Dávidov obľúbený reklamný slogan pre propagáciu zdravého životného štýlu a zvyšovania kvality každodenného života.


A tu je pokračovanie príbehu o Tosce, ktorú hrá namyslená primadona. S každým provokatívne flirtuje. Aj s kulisárom. Ale potom ho zosmiešni.


Počas slávnostného predstavenia opery kulisár náročky silno napne trampolínu.


Záverečná scéna. Tosca padá na trampolínu, ktorá je pred zrakmi divákov ukrytá za hradbami.


Ale to ešte stále nie je koniec.


Trampolína Toscu opakovane vyhadzuje nad hradby. V rôznych polohách predvádza svoju spodnú bielizeň pod vlajúcou sukňou. Po chvíľke rozpakov zaburáca smiech obecenstva. Primadona zúri!


Pomsta kulisára je sladká. Je to vlastne nekonečný príbeh.


Chór: Pin zrazu preruší Šárikine rozprávanie a náhle ju začne vášnivo bozkávať na ústa. Šárika jeho bozky opätuje. Uprene sa mu pri tom díva do očí.


Šárika má azúrové modré oči. Ako markíza Attavanti.


Pin má tmavé oči. Ako Tosca.


„Ako do hviezd večerných pozerá do očí, v tvári ma pokoj jaspisu.“


Šárika uvažuje o nekonečnom opakovaní sa príbehov:


O Tosce a Isadore, ktoré v rôznom priestoročase žili pre umenie a lásku.


Šárika: Milý Pin, pred mojim nasledujúcim príjemným prekvapením ťa ešte celého pekne umyjem voňavým šampónikom.


Chór: Šárika vychádza z vane. Kúsky peny jej stekajú po nádhernom tele. Pin ju v príjemnom očakávaní vníma, ako keby v spomalenom filme plávala vo vzduchu. Tok času sa ku koncu spomaľuje.


„Je plný čara celý výzor jej. Pás jej je ako zvitok hodvábu, a krehkosť tyla jej a šija jej! Gestá jej ladné, ušľachtilé sú. Tu nôžka jedna pláva čarovná, a pri nej druhá nôžka priezračná.“


Šárika berie z okraja umývadla šampón. Najprv začne Pinovi umývať jeho oholenú hlavu. Šampón medzitým položí na okraj vane.


Šampónová pena steká Pinovi do oči. Pin preto pomaly zatvára svoje oči.


Vedľa vane visí Šárikin župan. Z jeho vrecka si vyberá upravenú šatku. Ladným a elegantným pohybom Šárika rýchlo ovinie okolo Pinovho krku šatku.


Prekvapený Pin náhle otvára oči. Naposledy. Vystiera ruky smerom k Šárike. Na svoju obranu. Ale už je neskoro!


Šárika sa vrhá k zemi vedľa vane s perfektne predvedeným džudistickým pádom. Nasleduje prudké trhnutie. Stavec na krčnej časti chrbtice naráža do hrany na okraji vane. Je okamžite zlomený. Miecha je prerušená. Telo sa mykne v predsmrtnom kŕči. Smrť prichádza nečakane a okamžite.


Nad Šárikou bezvládne visí Pinova hlava:


Je bizarne vykrútená, s vytreštenými očami, s ústami, ktoré sú pootvorené v morbídnej karikatúre úsmevu.


Že vraj kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie!


Sú to tie isté ústa, ktoré sa iba pred chvíľkou tak nádherne a vášnivo bozkávali.


Šárika vstáva. Chytá Pina pod kolenami. Prudkým myknutím mu vytiahne nohy z vane. Je to ako rana istoty. Niekedy aj to môže mať smrtiaci účinok. Nohy mu potom preloží cez okraj vane. Pinova hlava leží na dne. Odvinie mu z krku šatku. Rozväzuje na nej uzly.


Uzol!


Keď bola Šárika ešte malá, tak jej mama pred odchodom do práce zaväzovala uzol na vreckovke, aby nezabudla nachovať svoju mladšiu sestričku.


Šárika si spomenie na naše príjemne spoločné posedenie pri čaji. Vtedy, keď dostala do daru túto šatku.


Vyžmýka šatku, poskladá ju do malého štvorca a dáva do vrecka.


Pred odchodom aktivuje časový spínač v detonátore na zápalnej náloži. Kvôli zahladeniu stôp musí hotel zhorieť.


Šárika: Ešte doplním komentár k zašifrovanej správe s názvom Tosca a jej bozk.


Dostala som zašifrovanú správu z nášho ústredia. Láma spal, keď ho Pin zasiahol z pištole. Mala zúženú hlaveň s tlmičom. Projektil bol vyrobený zo zlepenej zmesi omamujúcich, jedovatých a uspávacích granúl. Pod kožou sa rýchlo rozpustil. Malá rana vyzerala ako uštipnutie. Láma zraneniu podľahol. Pin sa chystal spáchať ďalšiu vraždu. Stopla som ho.


Vzhľadom na odľahlosť kláštora sa súdna pitva konala neskôr. V rane po uštipnutí a ani v celom tele Lámu sa nenašla žiadna stopa po jedu. Príčina smrti bola úplne iná.


Pri pitve sa jednoznačne preukázalo, že príčinou smrti bola náhla mozgová príhoda s následným krvácaním do mozgu. Lámov vek bol totižto 96 rokov.


Láma ale vyzeral omnoho mladšie.


Je to snáď ospravedlnenie pre takýto nezmyselný rozkaz?


Nuž a pištoľ bola iba vymyslená, vzdialene od reality, v bezpečnom pohodlí kancelárie na našom ústredí.


Je to ako zlý sen. Za krátke obdobie je to už ďalšie zbytočne stopnutie.


Chór: Richard preto okamžite zasiela šifrovanú správu:


Navrhuje zriadiť vyšetrovaciu komisiu. Svoj návrh zdôvodňuje podozrením, že na ústredí je pravdepodobne dvojitý agent. Ten sa snaží odstrániť tých dvojitých agentov na 2. strane barikády, ktorí by ho mohli odhaliť a usvedčiť.


Žiaľ, v našej brandži sa stávajú aj také veci.


Snažíme sa zmierniť Šárikin žiaľ. Argumentujeme tým, že my iba plníme rozkazy. Podobne ako Pin. Je to riziko nášho povolania. Ako pracovný úraz so smrteľným následkom. Ako keď v bani padajúca hornina usmrtí baníka. Tentoraz to padlo na Pina. Nabudúce to môže padnúť na hociktorého z nás.


Šárika je z toho všetkého ešte smutnejšia. Bozkám ju na čelo, ktoré je rozpálene od horúčky smútku.

Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button