Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Keď sme boli malí, nemali sme čas jesť, pretože sme si plnili svoje detské povinnosti. Teraz sme dospelí a nemáme čas plniť si svoje povinnosti, pretože musíme jesť. (Rýchlo, aby sme si tie povinnosti potom plniť ísť mohli a nikto sa nehneval).
Človek priberá najviac, keď má najviac problémov. Kdesi som čítala, že všetko je psychického pôvodu a telo sa tukom zaobaľuje, keď sa myseľ bojí.
My sa stále niečoho bojíme a preto sme tuční a nespokojní. Veď ako by sme mohli byť spokojní, keď je všetko nahovno a doba je ťažká, ako furt prízvukujú dospeláci pri televíznych novinách? A potom, keď už sme dospeláci my a naši dospeláci sú ešte väčší dospeláci, rozprávajú o tom, aké nahovno je byť v dôchodku.
V dôchodku nás bude všetko bolieť a každý sa na nás vyserie. Deti budú drzé a technika taká pokročilá, že televízne noviny si už ani nebudeme vedieť pustiť nebudeme mať na čo nadávať, a tak budeme spomínať na to, ako dobre sa mali tí, čo sa mali nahovno pred nami. My už budeme iba niekde čakať na smrť ako laboratórne krysy.
Ja nikdy nechcem čakať na smrť. Ak smrť chce, nech si počká ona na mňa. A smrť možno ani nechce, len si robí svoju robotu, lebo aj ona má šéfa a musí rýchlo jesť, aby si mohla ísť plniť svoje povinnosti a nikto sa nehneval.
Prach
To všetko som ja
ustatý hluk
中国 Džonguo 2.
中国 Džonguo 1.
Kvapka.
Keď si večer vyberám náušnice z uší
– voir
stmievania
Ča(k)ry
Predmestia
Kuchynská stolička, kuchynský stôl
Najkrajšie hrable
Som prastará, keď na vás spomínam, mama
Sprievodca 7 – V zostrihu rokov
ďakujem.
Priznanie
Účtovanie o zadĺžených spomienkach
odlety z tela
motorové o(le)je
Rozprávač
3D obraz do seba
Vyššie
Moje dvojmo
Túlanie do seba
Alex 1. kapitola
Rozprávka o Alexovi
Milostný trailer
My
Oči
Zvnútra
Status quo ante bellum
Z denníka milujúcej ženy
Čajníky (Revište 2011)
Inkarnovaná
EXILUS
Mám čo mám
Čo povedať, keď nepovedať nič
Podivín (Struhár)
šansón
Medziriadky
za ruku
S tebou
Vzor cudzí
A koště tká
masculine
Ako v kresle
Madžik (I.)
bez echa v ústnej harmonike zablúdi každá melódia
Oči svietia po hriechu; len si prilož skorocelové listy na lýtka, aj tak na ne zomrieš
aby som sa mohla kochať tvojím nahým telom
východ po západe alebo tep dažďa tam, kde sa slnko chodí milovať
Malý brat /08. 05. 2010/
umakartová kúpeľňa
Neskladaj klobúk
Derniéra
streľnica
Jarné vlaky
List na front
Drťo, Mančo a láska k Laure III.
Drťo, Mančo a láska k Laure II.
Drťo, Mančo a láska k Laure I.
Aj tachykardia sa živí srdcom a môže tvrdiť, že ho omladzuje!
ne(tele)/novelová láska
Adagio, ako dieťa…
Plyšový epitaf
…
Námet 27. Xavierova dielňa
Námet 26. Rozprávanie Yvet
Námet 25. Rukojemníci
Námet 24. Prekvapenie
Kvár všedných milovaní
Útržky z milovaní /časť 5.
S láskou je život ťažší
Topoľ je slabé slovo /časť 4.
Zahatať prázdno /časť 3
Sprievodca zimou jedného leta /časť 2.
Sprievodca letom jednej zimy /časť 1.
Origami
Námet 23. Prízraky striehnu vždy tesne za naším tieňom
Námet 22. Ľahko je loviť oslabenú korisť
Námet 21. Horúčka lietadlovej noci
Šafran a Eva
Zrejme nesúvisím
Prastará boli moja mama
Závet
Keď posteľ vŕzga hluchým
/Hlt/ á… život!
Čo je tvoje, je aj moje a čo je tvoje, je zas len moje (poviedka)
Smrť, nerozdeľuj.
Blato na rohoži
Píšeš popravený nádych
Intimita hieroglyfov
Elixír na teba neexistuje
Dlžíš mi lásku
1. Legenda
Simply hašajlachachajla
Svet mi škrípe v zuboch!
Non gratis
Neodosobnene
Po predaji na Broadway-i
Bože, podaj mi chvost, prosím ťa!
Hriech náš každodenný
Druhotriedny Heartbreak motel
Pohnojil si to
la, Maria
V podvedomí pri vedomí
Zložito
Deti budúcnosti
Zomrieť zaživa
Paródia na voľné verše
Pre tváre dvoch mužov
Mrcha je len mrcha
Drťo a Mančo
Legenda o láske II
Legenda o láske: Haben Trinásty – Šťastný
Námet 20. Do Paríža
Márnosť nad márnosť
Žiť s bielym
Vlk samotár
Námet 19. Na začiatku bola fľaša minerálky
Námet 18. Contraire
Námet 17. Ja, Claire a Cecil
Námet 16. Na vlnách pochýb
Báseň pre Žanetu
Námet 15. V sídle
Námet 14. Kto si, Evelyne?
Námet 13. Zrkadlo
Námet 12. Útek
Námet 11. Hra v slepej uličke
Námet 10. Life is a highway (Život je hradská)
Námet 9. Ktorý idiot rozdal tieto karty?!
Námet 8. Klop klop, Amanda
Námet 7. Náklonnosť šepká more
Námet 6. Tiché vyznania
Námet 5. Pozvánka z iného sveta
Námet 4. William
Námet 3. Atlantis Beach Tower
Námet 2. Bahamy?
Námet 1. Amanda Broocsová
VIII.kapitola
VII. kapitola
Výkrik voskovej figuríny
VI. kapitola – zvyšok
VI. kapitola – nadviazanie na V.kapitolu
Bad Girls
Vyznanie vo víre viery dostratena
Žil raz rytier
Judáš verzus Mesiáš 2.časť
Judáš verzus Mesiáš 1.časť
V.kapitola
Viem, že Boh existuje
Pitva psychiky
Zádrheľom sa stal sex
IV.kapitola
zvyšok III.kapitoly
III.kapitola
II.kapitola
záver I.kapitoly
I.kapitola
Jednohubka
Taký príjemný pocit
Simply Jeseň
Pre ňu
Venované
Podľa mňa tretia veta protirečí druhej 🙂
Ale nespokojní ľudia pretože doba je zlá a ťažká? To asi nie, skôr naopak. Šťastie závisí skôr na iných veciach a ľudia bývajú obvykle (subjektívne) spokojnejší a šťastnejší práve v chudobnejších krajinách, kde doba je ešte ťažšia a ešte horšia. Už sme možno moc rozmaznaní. Ak niekto tvrdí že na Slovensku je ťažký život tak je úplne mimo realitu (z celosvetového hľadiska).
Máš pravdu, okrem tej tretej vety 😀 podľa mňa neprotirečí 😀
Ono to vyzerá tak negativisticky, lebo je to vyňaté z jedného môjho dlhšieho pokusu o dačo. no a tam som spomínala, že Slováci ako národ sú furt s niečím nespokojní. Nevzťahuje sa to samozrejme na všetkých ale ja som vychádzala z vtipných a uhundraných postavičiek v našej rodine 🙂 takto to skôr nedáva zmysel ako dáva, uznávam 🙂
ale ďakujem za názor a za koment 🙂 cením si 🙂
Vidím, že viacerí máme akési výlevovité obdobie. 😀
Ja nesúhlasím pre zmenu s druhým odstavcom. Neviem, prečo všetci hovoria opak, ale moja skúsenosť je taká, že z problémov sa chudne. Čím ťažšie trápenie, tým chudšia som bola. Rozhodne ale túto veľmi efektívnu metódu straty hmotnosti nedoporučujem ako prostriedok skrášľovania. Ono totiž pri tom tiež strašne vypadávajú vlasy.
Obdobia výlevovito-psovito-mračné 😀
Každý to má podľa mňa s chudnutím a priberaním inak. ja to mám napríklad tak, že naozaj keď som sa trápila tak nie len že som strašne priberala, ale ešte sa mi aj hrozne vyhádzala tvár.
Človek by mal byť jednoznačne v rovnováhe. ale o tú sa treba snažiť, aby sme ju dosiahli.
s tým rapídnym chudnutím s tebou súhlasím. nie je to zdravé. človek by mal sám seba prijať takého aký je a tak isto by mal prijímať prítomnosť o tom je koniec koncov ironicky podaný tento príspevok. teda aspoň snaha o to bola 🙂
Tak to sme zase dve. 🙂 Vyrážky na tvári zo stresu sa robia aj mne…
Z priberania si naozaj nič nerob (aj keď si už asi nič nerobíš :-)). Pozri sa na mňa – som chudá ako prút a aj tak ma nikdy žiadny chlapec nechcel. 😀