Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Ako vyzeráme

Keď sme boli malí, nemali sme čas jesť, pretože sme si plnili svoje detské povinnosti. Teraz sme dospelí a nemáme čas plniť si svoje povinnosti, pretože musíme jesť. (Rýchlo, aby sme si tie povinnosti potom plniť ísť mohli a nikto sa nehneval).

Človek priberá najviac, keď má najviac problémov. Kdesi som čítala, že všetko je psychického pôvodu a telo sa tukom zaobaľuje, keď sa myseľ bojí.

My sa stále niečoho bojíme a preto sme tuční a nespokojní. Veď ako by sme mohli byť spokojní, keď je všetko nahovno a doba je ťažká, ako furt prízvukujú dospeláci pri televíznych novinách? A potom, keď už sme dospeláci my a naši dospeláci sú ešte väčší dospeláci, rozprávajú o tom, aké nahovno je byť v dôchodku.

V dôchodku nás bude všetko bolieť a každý sa na nás vyserie. Deti budú drzé a technika taká pokročilá, že televízne noviny si už ani nebudeme vedieť pustiť nebudeme mať na čo nadávať, a tak budeme spomínať na to, ako dobre sa mali tí, čo sa mali nahovno pred nami. My už budeme iba niekde čakať na smrť ako laboratórne krysy.

Ja nikdy nechcem čakať na smrť. Ak smrť chce, nech si počká ona na mňa. A smrť možno ani nechce, len si robí svoju robotu, lebo aj ona má šéfa a musí rýchlo jesť, aby si mohla ísť plniť svoje povinnosti a nikto sa nehneval.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Ako vyzeráme

  •   Podľa mňa tretia veta protirečí druhej 🙂

      Ale nespokojní ľudia pretože doba je zlá a ťažká? To asi nie, skôr naopak. Šťastie závisí skôr na iných veciach a ľudia bývajú obvykle (subjektívne) spokojnejší a šťastnejší práve v chudobnejších krajinách, kde doba je ešte ťažšia a ešte horšia. Už sme možno moc rozmaznaní. Ak niekto tvrdí že na Slovensku je ťažký život tak je úplne mimo realitu (z celosvetového hľadiska).

  • Máš pravdu, okrem tej tretej vety 😀 podľa mňa neprotirečí 😀

    Ono to vyzerá tak negativisticky, lebo je to vyňaté z jedného môjho dlhšieho pokusu o dačo. no a tam som spomínala, že Slováci ako národ sú furt s niečím nespokojní. Nevzťahuje sa to samozrejme na všetkých ale ja som vychádzala z vtipných a uhundraných postavičiek v našej rodine 🙂 takto to skôr nedáva zmysel ako dáva, uznávam 🙂

    ale ďakujem za názor a za koment 🙂 cením si 🙂

  • Vidím, že viacerí máme akési výlevovité obdobie. 😀

    Ja nesúhlasím pre zmenu s druhým odstavcom. Neviem, prečo všetci hovoria opak, ale moja skúsenosť je taká, že z problémov sa chudne. Čím ťažšie trápenie, tým chudšia som bola. Rozhodne ale túto veľmi efektívnu metódu straty hmotnosti nedoporučujem ako prostriedok skrášľovania. Ono totiž pri tom tiež strašne vypadávajú vlasy.

  • Obdobia výlevovito-psovito-mračné 😀

    Každý to má podľa mňa s chudnutím a priberaním inak. ja to mám napríklad tak, že naozaj keď som sa trápila tak nie len že som strašne priberala, ale ešte sa mi aj hrozne vyhádzala tvár. 

    Človek by mal byť jednoznačne v rovnováhe. ale o tú sa treba snažiť, aby sme ju dosiahli.

    s tým rapídnym chudnutím s tebou súhlasím. nie je to zdravé. človek by mal sám seba prijať takého aký je a tak isto by mal prijímať prítomnosť o tom je koniec koncov ironicky podaný tento príspevok. teda aspoň snaha o to bola 🙂

  • Tak to sme zase dve. 🙂 Vyrážky na tvári zo stresu sa robia aj mne…

    Z priberania si naozaj nič nerob (aj keď si už asi nič nerobíš :-)). Pozri sa na mňa – som chudá ako prút a aj tak ma nikdy žiadny chlapec nechcel. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button