Komentáre

8 Responses to Priepustky z pekla sa dnes nevydávajú

• 

  makuchm on 29. augusta 2011 at 17:41

    Lenže on ju nemôže napísať pretože nepozná to podstatné – samotný príbeh. A ak by ho aj poznal, dokázal by sa s ním stotožniť?

    Sem tam sa stane že príbeh jedného autora zapíše niekto druhý, alebo si aspoň vypožičia svet či postavy. Ale čo ja viem, väčšinou to nedopadne dobre. I keď niekedy sa zadarí. Zrovna som jednu takú dočítal, napísanú druhým autorom na základe rozsiahlych poznámok autora pôvodného, ktorý žiaľ predčasne skonal. A vydarila sa mu skvele – ale to bude asi skôr tá výnimka potvrdzujúca pravidlo.

  Odpovedať
• 

  uza on 29. augusta 2011 at 18:23

  Uffff tak by som zahrešila…. už som mala napísaný celý komentár a nejakou klávesovou blbou kombináciou (mám tušenia, ktorou) som si ho zmazala. Blbááá blondíííína.

  V skratke išlo asi o to, že to bolo fajn, dobre sa to čítalo, páčil sa mi nápad i spracovanie. A že nie si jediná, čo sa hanbila, ja som pred našimi tiež tajila, že píšem a už ani neviem, ako sa to dozvedeli. Je dosť možné, že ma načapali (hoci nie s baterkou pod perinou ). Ono to asi vyplýva aj od osobností rodičov, naši sú dosť racionalisti, zameraní na tvrdú realitu, ja mám vzťah k celkom iným veciam a hlavu dakde inde. Ta čo už. Vaši v tomto asi tiež nebudú o moc iní. Ale je hádam dobre, že to nakoniec aj tak vyplávalo na povrch, aspoň v tom máš teraz väčší pocit slobody. Teda aspoň ja to tak vnímam. Skrývať sa je stresujúce. I keď, vždy sa nájdu veci, ktoré budeme mať tendenciu zamlčať – aspoň dočasne.

  Tak teda do písania.

  P.S.: Inak, po troške čítam ďalej a zatiaľ sa mi to páči. Len aby si vedela.

  Odpovedať
• 

  adhara on 29. augusta 2011 at 20:27

  OK, asi som sa zle vyjadrila – ja nechcem, aby niekto iný prišiel zapísať príbeh podľa môjho podrobného opisu, ale aby ten román už napadol niekomu inému a nie mne. V mojom ponímaní sú príbehy už hotové subjekty, ktoré si sami hľadajú autora, svoje „médium“, prostredníctvom ktorého sa dostanú von. Len som si nevedela vysvetliť, na základe čoho by som to mala byť ja. Asi sa stal nejaký omyl.

  Odpovedať
• 

  adhara on 29. augusta 2011 at 20:34

  Vďaka, ale… na základe čoho usudzuješ, že tento príspevok je podľa reality?  Ale nie, robím si srandu, je to podľa skutočnosti, ale nie samotná scéna (uvažovala som o písaní pod perinou, ale nakoniec som to ani neskúsila, lebo som dobre vedela, že by to dopadlo takto).

  Tu ale nešlo o hanbu z toho, čo píše, ale kto píše. A keď to napokon vyšlo najavo, všetko sa tým len omnoho, omnoho zhoršilo.

  Malý tip: Ja zvyknem dlhé komentáre písať do svojho poznámkového bločku, ktorý priebežne ukladám a až keď ich bez nehody dokončím (a nechám uležať v hlave), nakopírujem ich na príslušnú stránku.

  A dík, že na mňa myslíš.

  Odpovedať
• 

  uza on 29. augusta 2011 at 21:45

  No, myslím, že aj tu niekde (na blogu) si spomínala, že si svoje prvé dielo začínala písať v pätnástich… či nie? Ak som vyzradila nejakú súkromnú informáciu, tak sa ospravedlňujem. Inak s týmto mám aj ja skúsenosť, trošku „poopraviť“ skutočnosť, aby to nabralo lepší dojem (nemám na mysli chvastanie sa a preháňanie, ale úpravu, aby to ako príbeh nabralo lepší spád. Myslím, že pri tomto druhu písania by to mohlo byť povolené )

  Však ja som tiež nemala na mysli hanbu kvôli obsahovej stránke, ale osobnostnej. Že som sa ja (moja maličkosť) pustila do písania. Že sa venujem takýmto „blbinám“ namiesto toho, aby som sa starala o racionálnejšie otázky (život, budúcnosť, práca a pod.), alebo skôr, že som sa do niečoho takého vôbec pustila. Lebo v očiach racionálnych ľudí (aspoň podľa môjho názoru), sú toto veci, ktoré robia vždy „tí druhí“ – prosto nejakí bližšie neidentifikovaní jedinci, ale rozhodne nie niekto z ich blízkeho okolia.

  S tými komentármi, asi som iná povaha, ale nezvyknem čakať, kým sa mi uležia. Jedine v prípade, že by som niekomu chcela vynadať, tak (na odporúčanie dakoho ) radšej počkám, kým vychladnem. Pokiaľ ale ide o komentár bez emócií, tak neodkladám. Možno je to chyba, neviem. Som prosto netrpezlivý typ človeka. Snáď mi bude odpustené.

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 30. augusta 2011 at 13:16

  „Príbehy sú hotové subjekty, ktoré si sami hľadajú autora, svoje „médium“, prostredníctvom ktorého sa dostanú von.“ 

  Krásna myšlienka, hneď som sa nad ňou pousmiala 🙂 a taktiež mi bolo hneď jasné, že „vychádza z teba“. Hanbiť sa za to kto píše? mám pocit že rozumiem, ale možno sa mýlim. Adhara, v každom prípade nezúfaj a mysli pozitívne, pretože keď budeš negativistická tak si nikdy nič pozitívne nepritiahneš 😉 ja ti verím, ty to máš v krvi a bojuj ďalej 🙂 aj uznanie po smrti je uznanie 😀 ale to už bolo trochu morbídne 😀

  Odpovedať
• 

  makuchm on 30. augusta 2011 at 16:49

    Možno si to práve Ty pretože im načúvaš, zatiaľ čo väčšina ostatných ostáva hluchá? Alebo preto že Ty sa s tým príbehom stotožníš a on nie?

    I keď so samotným vysvetlením nesúhlasím, to by vlastne znamenalo že aj všetko čo som vymyslel ja nie je z mojej hlavy, ale ja som len dáky príjmač, už si len namontovať tú helmu s anténkami 🙂

  Odpovedať
• 

  adhara on 30. augusta 2011 at 19:44

  Martin: Áno, aj to je jedna z mojich teórií. To vysvetlenie tvorenia sa však ani zďaleka nevzťahuje na všetko, čo som kto ja (alebo niekto iný) napísala. Len na niečo. A čo je na tom zlé, byť prijímačom? Azda len to, že mi zabudli dať ladiace čudlíky a tlačidlo ON/OFF. 🙂

  Wavako: Čo sa týka upravovania skutočnosti, tak toto je v beletrii veľmi vrelo doporučované, priam prikázané. A je to jedna z mála literárnych poučiek, s ktorými ja osobne bez výhrady súhlasím. V realite sa veci nikdy nedejú tak pekne, aby po vernom zaznamenaní mohli byť označované za umenie.

  Majka: Pravdupovediac, ja som tú myšlienku o médiu nevymyslela, ale keď som ju prvýkrát počula, okamžite som sa s ňou stotožnila. 🙂 Ale nestotožňujem sa s tým, že pozitívne myslenie niečo pozitívne pritiahne, také čosi nemá vo fyzike oporu a napokon, najkrajším veciam svojho života som sa spočiatku úporne bránila. 😀 Ale jasné, budem bojovať ďalej, od tých pätnástich som bojovať už neprestala.

  Odpovedať