Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Mám čo mám

 

Hnedé vlasy a hnedé oči. Neveľký nos, priúzku hornú peru a v strede brady malé znamienko. Biele zuby. Bohvie dokedy…

Ženy si šijú boky, prsia a stehná. Šaty sú náradie a najlepšie sú priúzke alebo prikrátke a úplne najsamlepšie v kombinácií. Negramatické!

Muži sú levy. Promenádujú sa radi a ešte radšej po boku štíhlej, vyumelkovanej levice. Ak má v hlave neslušno, pred ostatnými ju nepustia k slovu a z trapasu vyťažia nadradenosť. Ak má v hlave stredne neslušno a zároveň má naozaj, úprimne a poctivo vydepilované okrem iného aj fúzy okolo tlamy, umyté zuby, vytetované tienidlá v nadočnicových oblúkoch a našuchorenú bielu kožušinku v oblasti pod chvostom, pravdepodobne sa jej zmocní iný lev. S niečím väčším. Je jedno s čím, zákonite to musí byť väčšie; väčšia hruď, väčšie teritórium, väčšie zásoby životodopĺňačov, alebo inak záujmoudržiavačov (typu financie a i.), väčšia prajnosť a väčšia ľahostajnosť.

Ja nemám v hlave neslušno, teda som zaraďovaná skôr ku gramatickým inteligentkám bez štipky humoru, označovaná tiež za paranoidnú a nechápavú voči ostatným, netúžiacu po sexe, chladnú, zmrazenú až zakonzervovanú, utiahnutú, neprežívajúcu nič podstatné.

S inteligenciou je všetko ťažšie. A ľudia nehľadajú prechádzky á la Forest Gump; ľudia chcú autostrády – rýchle a jednoduché!

S Inteligenciou sa musíte konfrontovať a predkladať jej uveriteľné argumenty, prečo ste zaujímaví. Nepoteší ju nič vecné, pokiaľ to nemá svoju duchovnú podstatu a pôvod niekde v kúsku z vás samých. Necháva vás tvoriť, pretože nestojí o nápady roztatárených amíkov, ba priam ich nestrpí. Núti vás robiť vlastné rozhodnutia a sleduje a usmieva sa spôsobom, na ktorý sa nedá vyhovárať. Doluje to najcennejšie jadro, hľadí vám poza hrubé črevo až do močového mechúra a neprestáva skúmať, rýpať, vyťahovať a škrabať, kým niečo nenájde; a vy stále do pekla posratého neviete čo to furt chce!

Hľadá Vás.  A to je ťažké. Nájsť človeka je ťažké.

 

Nie som levica, opica ani hrošica. Som človek, a preto som sama… Sama so svojou bujnou fantáziou vždy radšej ako s fantazírujúcim bujakom!

Ďalšie príspevky

Komentáre

8 Responses to Mám čo mám

  • Malokto uvidí v nevzhlednom kusku kameňa nevybrusený diamant. Muži (ale aj mnohé ženy sú ako straky: chcu len to, čo leskne…

  • To si písala o mne? Nejako sa v tom spoznávam. Teda, až na tie hnedé vlasy a oči a biele zuby… 😀

  • Jeden múdry človek (neviem kto to bol) raz povedal „Najväčším nešťastím človeka je poznanie“.

    Pozerám, že máš takú filozofickú tvorbu a to je dobre. Trochu sa mi zdá, akoby si prehodnocovala svoj život. A možno sa mýlim.  Neviem či veríš na osud. Ja nie! Život je v mnohom voľba z viacerích možností. A v mnohom nás náš mozog obmädzuje. Slobodný ten, kto sa vymaní zo vzorca spoločnosti.  V jednej piesni spieva božskej Kája „I kdybys měl s bohem dát, všem cos měl dosud rád, di za štěstím“

  • Ďakujem Bielej Vrane za jej posrehy 🙂
    Adhara: Písala som asi o viacerých nám podobných 😀 tak nájsť sa v tom môže všelikto 😀
    lubo: nj, v poslednej dobe dosť filozofujem 😀 na osud? asi nie. ja som presvedčená, že svoj osud tvoríme my sami každou sekundou svojho života. každé rozhodnutie môže viesť inam. neverím na osud. to s tým Kájom si napísal svetovo 🙂 

  • Páči sa mi hlavne Tvoja hra so slovami a slovnými zvrat(ka)mi. Aj myšlienka je fajn, v podstate sa v nej tiež sčasti nachádzam. Sme, hold, trošku iné jedince. Úsmiaty Otázka znie, nakoľko je to zlé alebo dobré. Ale myslím, že radšej ostanem sama sebou a sama, než umelou sliepkou, za ktorou pobehuje našuchorený kohút.

  • … neviem, možno sa to dnes akosi zvrhlo, ale celé storočia to fungovalo tak, že „sliepka“ si vyhliadla vhodného „kohúta“ a pomocou svojej geneticky naprogramovanej slepačej prefíkanosti zariadila veci tak, aby kohút mal pocit, že ju ulovil. To, že si kohúti namýšľajú, že lovia sliepky, je len ich bludná predstava, slúžiaca na podporu pocitu vlastnej dôležitosti, úspešnosti a sily. Bez tohto pocitu je muž iba kôpkou nešťastia.

  • Holá pravda s tými sliepkami a kohútmi. Podľa mňa to tak funguje aj dnes, pretože, ako sa hovorí „za všetkým stojí žena“ čiže riadi veci za oponou. Je teda možné že riadi aj pocit dôležitosti muža. ale to je potom pekná komédia 😀 to je potom svet žien 😀 a už len my sliepky sa medzi sebou bijeme, že ktorá má tučnejšie stehienka. 

  • Niečo na tom pravdy bude, čo sa týka toho „ženského režírovania“, je fakt, že žena, pokiaľ chce, zväčša dokáže muža dostať tam, kam chce. Len si nie som istá, či to je to, čo chcem ja. Smejúci sa Muži by predsa len mohli byť kúsok iniciatívnejší. Ale to už je trošku o inom. Mám ale tiež pocit, že v dnešnej dobe sú sliepky možno až priveľmi aktívne a ani sa to nesnažia skryť. Kedysi sa aspoň tvárili, že v skutočnosti je aktívny kohút. Ale toto je už trošku, povedala by som, mimo tému. Aj keď… vlastne možno ani nie. Úsmiaty

Napísať odpoveď pre vp Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button