Komentáre

8 Responses to Mám čo mám

• 

  Biela Vrana on 13. augusta 2011 at 10:51

  Malokto uvidí v nevzhlednom kusku kameňa nevybrusený diamant. Muži (ale aj mnohé ženy sú ako straky: chcu len to, čo leskne…

  Odpovedať
• 

  adhara on 13. augusta 2011 at 15:17

  To si písala o mne? Nejako sa v tom spoznávam. Teda, až na tie hnedé vlasy a oči a biele zuby… 😀

  Odpovedať
• 

  lubo on 13. augusta 2011 at 18:48

  Jeden múdry človek (neviem kto to bol) raz povedal „Najväčším nešťastím človeka je poznanie“.

  Pozerám, že máš takú filozofickú tvorbu a to je dobre. Trochu sa mi zdá, akoby si prehodnocovala svoj život. A možno sa mýlim.  Neviem či veríš na osud. Ja nie! Život je v mnohom voľba z viacerích možností. A v mnohom nás náš mozog obmädzuje. Slobodný ten, kto sa vymaní zo vzorca spoločnosti.  V jednej piesni spieva božskej Kája „I kdybys měl s bohem dát, všem cos měl dosud rád, di za štěstím“

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 14. augusta 2011 at 18:51

  Ďakujem Bielej Vrane za jej posrehy 🙂
  Adhara: Písala som asi o viacerých nám podobných 😀 tak nájsť sa v tom môže všelikto 😀
  lubo: nj, v poslednej dobe dosť filozofujem 😀 na osud? asi nie. ja som presvedčená, že svoj osud tvoríme my sami každou sekundou svojho života. každé rozhodnutie môže viesť inam. neverím na osud. to s tým Kájom si napísal svetovo 🙂 

  Odpovedať
• 

  uza on 14. augusta 2011 at 20:01

  Páči sa mi hlavne Tvoja hra so slovami a slovnými zvrat(ka)mi. Aj myšlienka je fajn, v podstate sa v nej tiež sčasti nachádzam. Sme, hold, trošku iné jedince.  Otázka znie, nakoľko je to zlé alebo dobré. Ale myslím, že radšej ostanem sama sebou a sama, než umelou sliepkou, za ktorou pobehuje našuchorený kohút.

  Odpovedať
• 

  vp on 15. augusta 2011 at 7:51

  … neviem, možno sa to dnes akosi zvrhlo, ale celé storočia to fungovalo tak, že „sliepka“ si vyhliadla vhodného „kohúta“ a pomocou svojej geneticky naprogramovanej slepačej prefíkanosti zariadila veci tak, aby kohút mal pocit, že ju ulovil. To, že si kohúti namýšľajú, že lovia sliepky, je len ich bludná predstava, slúžiaca na podporu pocitu vlastnej dôležitosti, úspešnosti a sily. Bez tohto pocitu je muž iba kôpkou nešťastia.

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 15. augusta 2011 at 8:03

  Holá pravda s tými sliepkami a kohútmi. Podľa mňa to tak funguje aj dnes, pretože, ako sa hovorí „za všetkým stojí žena“ čiže riadi veci za oponou. Je teda možné že riadi aj pocit dôležitosti muža. ale to je potom pekná komédia 😀 to je potom svet žien 😀 a už len my sliepky sa medzi sebou bijeme, že ktorá má tučnejšie stehienka. 

  Odpovedať
• 

  uza on 15. augusta 2011 at 8:35

  Niečo na tom pravdy bude, čo sa týka toho „ženského režírovania“, je fakt, že žena, pokiaľ chce, zväčša dokáže muža dostať tam, kam chce. Len si nie som istá, či to je to, čo chcem ja. Muži by predsa len mohli byť kúsok iniciatívnejší. Ale to už je trošku o inom. Mám ale tiež pocit, že v dnešnej dobe sú sliepky možno až priveľmi aktívne a ani sa to nesnažia skryť. Kedysi sa aspoň tvárili, že v skutočnosti je aktívny kohút. Ale toto je už trošku, povedala by som, mimo tému. Aj keď… vlastne možno ani nie.

  Odpovedať