Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Podivín (Struhár)

 

Berie ma za nože a brúsi ich cynizmom.

Ostrí ma to!

Môžeme si robiť, čo chceme – je nepremyslený v mojej hlave;

iba sa domnievam,

čo je zač,

prečo sa ma nebojí

a prečo sa smeje.

 

Ovieva nás perie koní.

Neznáma hudba sa kŕmi lístím a kôrou,

nám vychádza Slnko.

Občas,

keď sa cítim ako prízrak, dáva  mi svoje telo

 

aby som sa opäť nadýchla a vrátila na Zem.

 

Nerešpektujeme prikázané smery;

jazdíme po odchýlkach – z miesta na miesto… On naozaj a ja v duši.

Doplnené.

 

Vymknutá spod kontroly

 

a ten smiešny operenec s lukom a šípom

ma nedokáže nikde zastihnúť.

Som ako zastavená v čase,

zachytená v momentke na fotoaparáte.

 

Podivín.

Je Struhár mojich obrysov…

… a ja si hovorím, že ho nemilujem.

Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button