Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Poet a kráska

Chcel ju stále vidieť

Chcel byť stále s ňou

Bola preňho múzou

Révou vinnou

Nevinnou

 

On mal len pár básní

Trasúce sa prsty

Továrničku na sny

A nechuť ju pustiť

 

Ona bola v čiernom, zahalená do tmy

Čo zdanlivo zastrie chuť po radosti.

Hradbou silných múrov zosilnenú rokmi

Čierna bola celá, temná do kosti

 

Bola mu všetkým, nocou i dňom

Tisíc anjelov ba možno aj viac

Najjasnejšou nocou a splneným snom

Očami do tmy jak splnmesiac

 

A sú aj dnes živí – vpísaní v kameni

Jazykom ktorému už nik nerozumie

Pre slepých nadľudí len ďalší bezmenní

A im to nevadí, im v kameni nie.

Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button