Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

babu.ll

AUTOR

babull

V hojdacom kresle

 

Konáre sa jemne vlnili v rytme vetra a pomaly tancujúc dávali najavo, že je v nich život. Listy zelené, rastliny rozkvitajúce, plody dozrievajúce a ja…pomaly odchádzajúca. Sediac pred domom v hojdacom kresle pozorujem neurčitý bod v diaľave. Pohľadom prechádzam po záhone ruží lemujúcom bránku na konci záhrady. Chcem vstať a privoňať si k ich nádhernej vôni, no nohy ma už neposlúchajú. Tak len sedím a pasívne sledujem.Ach,môj milovaný dom,moje útočište a život. Celkom živo vidím svojích,dnes už dospelých synov, kľačiacich pri malom rybníčku prosiac ryby, aby vystrčili hlávky. Chceli si ich vziať do rúk a hrať sa s nimi, nevediac, že tak uhynú. Aký je ten život krehký. Často si neuvedomujeme, s akou ľahkosťou nevedome ublížujeme. Konáme pudovo a tak ako to chceme. Tie ryby si v našom rybníkú plávajú dodnes zahalené hladinou vody, ukryté v jej útrobách pred svetom ľudí.Možno vďaka tomu ešte žijú a pôsobia tak pokojne.

Ruky mám zopnuté v sebe. Už len oni sa tu navzájom objímajú. Zrak mi skĺzne k ním. Sú poznačené rokmi. Zvráskavené a strhané prácou. Tak, ako moja tvár. Každá vráska signalizuje jednu životnú etapu, ťarchu toľkých rokov. Vrásky nie sú o starnutí.Vrásky sú o skúsenostiach. Prezentujú náš život a sú akýmsi dôkazom o tom, že sme skutočne žili.V smiechu, slzách, pocitoch. Môj vek by som nemenila za nič na svete. Tie momenty vrývajúce do mojej tváre ryhy života. Tie skúsenosti, ktoré ma naučili tešiť sa z maličkostí. Prežiť mladosť, postarať sa o rodinu, odchovať deti a dnes tu sedieť v drevenom kresle a brodiť sa v spomienkach. Dva páre motýlích krídiel sa zaleskli na oblohe a zmizli naháňajúc sa vo víre ľahkosti. Pousmiala som sa pri pomyslení, že i motýlí pár prežíva lásku. Tá je všade. Svojou silou hýbe svetom a udržuje život na Zemi z generácie na generáciu. Nech sa zmení čokoľvek, jedno viem určite: či dnes, či o sto rokov – láska nikdy nepominie.

Slnečný lúč mi preťal tvár a ja som bola zrazu taká šťastná. Vtom som pocítila, že i ja som súčasťou tohto kolobehu. Stará, s očami lemovanými vráskami, no ľúbiaca. SVOJ ŽIVOT.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button