Inšpirovali ma tvoje slová.

Inšpiroval ma tvoj smútok.

Sebecky zhľadúvam myšlienky v tvojom trápení

A pretavím ich do veršovanej prózy.

Nadprodukcia kalusu snáď uzavrie

rany na tvojich tracheách.

Poprúdim tvoj bazálny metabolizmus,

Nech zlikviduje patogénne myšlienky

Čo vnikli cez žihadlá neúprimných pohľadov.

Skryté za naivnými krovkami,

rozvinú svoju satiru uprostred teba.

Biolit už nezaberie.

Priatelia už dávno niesú antiseptický, spávajú s vírusmi.

A ich DNA nie je tvorená cukrom.

Ostal iba amoniak.

Tváriaci sa kyslo v zásadách tvojho sveta.

Skúšam byť lymfocyt, alebo makrofág,

Cítim však, že na toto bude treba dlhú hospitalizáciu

Na oddelení polámaných sľubov a priatelstiev.

papillon