Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

m.supa

AUTOR

msupa

Zásadné vyjadrenie ku katastrofe v Japonsku

 


   Svetom otriasa obrovská tragédia, ktorá sa udiala v Japonsku. K tisícom obetí na životoch a k obrovským materiálnym škodám, spôsobených zemetrasením a následne vyvolanou vlnou tsunami a sa ešte navyše pridružilo poškodenie jadrovej elektrárne, z ktorej uniká radiácia. Ide o katastrofu takmer apokalyptických rozmerov, aká nemá v dejinách Japonska obdobu od druhej svetovej vojny.


 


   Málokoho nechávajú tieto  udalosti ľahostajným a okrem mnohých otázok, ktoré si ľudia v tejto súvislosti kladú sa medzi nimi nachádza i otázka: Prečo? Prečo k takémuto niečomu dochádza? Nedalo by sa tomu zabrániť? Jestvuje vôbec nejaká uspokojivá odpoveď, ktorá by nám umožnila pochopiť skrytú podstatu podobných javov a ich skutočné príčiny a tým sa v budúcnosti vyvarovať, ak už aj nie materiálnych, tak aspoň obrovských obetí na ľudských životoch? Túto odpoveď by sme sa mali snažiť nástojčivo hľadať už len preto, aby sa podobné tragédie a utrpenie ľudí viac neopakovali. Prečo teda?


 


   Železný zákon, ktorý sa neustále a do bodky napĺňa  v samočinnom chode tohto univerza znie: Každej akcii zodpovedá primeraná reakcia! Alebo inak povedané: Čo kto zaseje, to aj zožne!


 


   Preto platí, že presne v takej miere, v akej ľudia ničia, utláčajú a drancujú prírodu, presne v rovnakej miere im to raz ona vráti naspäť. Prírodné katastrofy s veľkým množstvom obetí nie sú teda ničím iným, ako odpoveďou Matky prírody na zlé jednanie ľudí. Prostredníctvom nich sa nám snaží ukázať, že niečo nie je v poriadku a že ľudstvo by malo zmeniť svoje zmýšľanie  a jednanie.


 


   Ľudia však nechcú v prírodných katastrofách vidieť to, čím v skutočnosti sú. Nechcú v nich vidieť napomenutie a bolestivý impulz k nevyhnutnosti zmeny seba samých. Ľudia zostávajú slepí a hluchí!


 


   K týmto hluchým a slepým však znie volanie Matky prírody:


 


   „Zo mňa ste vyšli a obrátili ste sa proti mne. Ničíte vodu, vzduch i zem, utláčate a trápite zvieratá i rastliny. V skutočnosti ste však povinní brať na mňa ohľad a žiť so  mnou v súlade. V skutočnosti máme vzájomne spolu pôsobiť.


 


   Vy ste sa však obrátili proti mne preto, lebo sa ženiete za nesprávnymi hodnotami. Chcete iba mať, vlastniť a užívať si. Vaše chcenie je iba nízkeho druhu a vaše túžby sú zamerané iba na hmotné a na niečo, z môjho pohľadu tak absurdného ako peniaze.


 


   Človek má však usilovať a túžiť po niečom úplne inom! Má usilovať o dobro, čistotu a spravodlivosť. Má sa usilovať byť čoraz lepším človekom a potom sa mu  dostane všetkého, čo potrebuje. To sú pravé hodnoty, hodné vášho úsilia.


 


   Tieto nádherné, veľké a nehynúce hodnoty vám neustále pripomínam čistotou svojich zurčiacich vôd, sviežosťou ranného vzduchu, majestátnou nádherou hôr, nevinnosťou zvierať, krehkou krásou kvetov, hrejivým jasom slnka a zdravým zimným chladom. Stále sa vás ticho snažím nabádať k dobru a úcte ku všetkému, čo jestvuje okolo vás. A v nemalej miere aj k vďačnosti a úcte k Tomu, z ktorého rúk to všetko pochádza.


 


   Vy však nepočúvate môj tichý hlas, hlas Matky prírody. Nemáte na to čas, pretože sa ženiete za svojimi pomýlenými hodnotami a namiesto toho, aby ste brali ohľad nie len na mňa, ale i na ľudí okolo seba, namiesto toho ma iba ničíte a spôsobujete mi utrpenie.


 


   Dlho, veľmi dlho som toto všetko mlčky znášala  a trpezlivo čakala, že raz predsa len precitnete a spamätáte sa. Teraz však, keď pohár mojej trpezlivosti preteká sa budem musieť ku vám začať prihovárať inak. Pozdvihnem svoj hlas tak, aby ste ho už nedokázali prepočuť. Aby sa vás bytostne, i keď žiaľ aj bolestne dotýkal.


 


   Preto sa vám teraz prihovorím vo veternej smršti, v nekonečných požiaroch, v hukote zemetrasení a v ničivej skaze vodného živlu.


 


   Ja, Matka príroda budem a zostanem vždy silnejšia, ako ste vy. Zo mňa ste vyšli a musíte sa ma naučiť rešpektovať. Musíte sa naučiť úcte a láske nie len ku mne, ale i k sebe samým navzájom. Musíte obrátiť svoj pomýlený rebríček hodnôt. A to buď dobrovoľne sami od seba, alebo žiaľ nasilu a pod tlakom.


 


   Nechcem vám ubližovať a spôsobovať utrpenie. Avšak v sebaobrane vám teraz musím začať vracať presne to, čo mi vy samotní už dlho spôsobujete. Tým nastavujem zrkadlo vášmu vlastnému, zlému jednaniu. Tomu, akí naozaj ste. Pochopte to, uvedomte si to a zmeňte sa! Zmeňte sa k lepšiemu, aby na vás nemuseli dopadať ďalšie bolestivé rany z mojich rúk.“


 


   PS. V súvislosti s pôsobením Zákona „Čo kto zaseje, to aj zožne“ mi napadla jedna asociácia: Kedysi, bolo to už naozaj veľmi dávno, ma dosť pobúrila jedna informácia. Všetci vieme, že v Japonsku jedia ľudia paličkami a istého času tam vraj vládol trend jednorazových drevených paličiek. No a keďže Japonsko je bohatou krajinou a svoju prírodu sa snaží chrániť, kupovalo za týmto účelom lacné drevo z chudobných ázijských a latinskoamerických štátov. A nakoľko pre tieto chudobné krajiny išlo o jeden z mála možných a istých príjmov, vraj kvôli jednorazovým dreveným japonským paličkám boli vtedy vyrúbané doslova celé lesy.


 


   Príroda však nerozlišuje medzi pojmami moje a cudzie. Príroda je jeden jednoliaty celok a skôr, alebo neskôr každému vráti presne to, ako sa on sám ku nej chová.


 


   Týmto samozrejme nechcem tvrdiť, že k súčasnej katastrofe v Japonsku došlo práve z tohto dôvodu. To isto nie! Uvádzam to len ako určitú indíciu, umožňujúcu pochopenie hlbších súvislostí.


 


   http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to Zásadné vyjadrenie ku katastrofe v Japonsku

  •   I keď je havária vo Fukušime vážna, jej dôsledky na životné prostredie sú minimálne.

      Skutočná tragédia v Japonsku sú priame dôseldky zemetrasenia a tsunami, ale ani tie zďaleka nedosahujú apokalyptické rozmery.

      Jadrové elektrárne sú k životnému prostrediu zrejme najšetrnejšie (vzhľadom k objemu vypprodukovanej energie). Navyše jediné čo ich dnes dokáže nahradiť sú elektrárne uhoľné, ktoré sú katastrofou i keď v nich nie je havária. A paradoxne, keď už dôjde k havárii ako v Černobyle, pre prírodu to je osožné – v oblasti ktorú ľudia museli opustiť sa jej teraz náramne darí.

      Prečo je stále viac obetí? Pretože ľudia zaplavili celú planétu. Nech teda „katastrofa“ (v skutočnosti normálny prírodný úkaz) nastane kdekoľvek, tak to zasiahne aj ľudí. Tiež globálna komunikácia zabezpečí, že sa o tom vždy dozvieme.

      Tie katastrofy nie sú nijak výnimočné a boli rovnako i v minulosti. Napr. Pompeje. Pri Tunguzskom meteorite sme mali obrovské šťastie.

      Skutočná apokalyptická katastrofa bol meteorit, čo zmietol dinosaury. Môžeš mi vysvetliť, ako tie jaštery drancovali planétu, že museli byť tak potrestané?

  • Nehovorím, že sa k našej planéte nesprávame zle. To určite nie. Ale prírodné katastrofy tu boli vždy a v oveľa väčšom rozsahu.

    Nebudem to ďalej rozvádzať, tiež by som len skončila pri jašteroch, tak poviem len, že súhlasím s Martinom.

    Ľudia neškodia ani tak planéte, ako sebe, pretože ju len urobia pre seba neobývateľnú. Pochybujem však, že ju to trápi.

    Dôvody týchto katastrof sú podľa mňa celkom jasné, učili sme sa o nich na základnej škole. Nežijeme na kuse mŕtvej skaly, ktorá sa zmení jedine našim zásahom.

    Keby sme sa všetci snažili o duchovné víťazstvá a hodnoty, boli by sme možno šťastnejší, ale zemetraseniam by to nezabránilo. Nemám nič proti trochu menej materialistickým názorom, ale toto je podľa mňa holý nezmysel. (Čím nechcem povedať, že aj mne niekedy nie je smutno, keď vidím ľudí, ktorých jediným životným cieľom sa stal zisk a urobili by preň čokoľvek. Mali by sme si prírodu vážiť, pretože peniaze sa jesť nedajú a s následkami našich činov sa budú trápiť naše pra-…vnúčatá. Ale nič z toho nespôsobuje zemetrasenie.)

  • Ako viete, že pri pestovaní krajších duchovných hodnôt by neubudlo zemetrasení? Harmónia ducha pôsobí aj na materiálny svet. Stačí si predstaviť vlastné telo. Pokiaľ je duševne v rovnováhe, jeho fyzično je tiež v celkom inej kondícii, ako keď je rozrušené. Utrápený človek rýchlejšie zvädne, pribudne mu vrások, rozčúlený človek vybuchuje ako sopka. Duševno a fyzično, či duchovný a materiálny svet súvisí oveľa v tesnejšej relácií, než si ju pripúšťame, či uvedomujeme. Samozrejme, že všetko nemôžeme ovplyvniť vlastným chovaním, pôsobia aj iné vonkajšie vplyvy. Ale budovaním duševnej harmónie, rovnováhy, krajších medziľudských vzťahov, vzťahu k prírode, iste môžeme ovplyvniť aj fyzikálne deje matky prírody. Kto si čo zaseje, to bude žať. Súhlasím so smilanom.

    Eler

  •   Iste, duševný stav má veľký vplyv aj na stav fyzický. To sa ale týka konkrétneho človeka, resp. komunity.

      Zem nie je živý organizmus a procesy na Zemi nie sú (priamo) ovplyvnené našim duchovnom, pokiaľ len nepripustíme nejakú formu telepatie či telekinézy. Nepriamo ovplyvnené byť môžu – tým že ovplyvnia naše vlastné vplyvy (tie sú ale zatiaľ z geologického hľadiska pomerne bezvýznamné).

      Ak by Zem bola živá bytosť (Gaia), tak potom áno. Myslím ale že zatiaľ nič nenaznačuje platnosť tejto teórie, akokoľvej je pekná (aspoň do tej doby, kým sa začne správať ako živý organizmus, a proste sa zbaví parazitov…).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button