Chýb možno milión v sebe si nosím.

Kde vziať viac rozumu? Odpovedz, prosím.

Nie tomu tak dávno, čo múdrou si ma zval.

Či si sa pomýlil, keď si to povedal?

Osievam roky, osievam slová.

V mysli si premietam náš život znova.

Viac chlapov uviazlo v plytčine mora,

keď si im ponúkol kormidlo zhora.

Predsa len dač dobré aj vo mne bude!

Rany si oblížem. Svieť slnko rudé!

A pozdrav milého! Povedz mu, prosím,

že si ho v srdienku celého nosím.

Tvrdá som palica. Ťažko sa korím.

Základ však dobrý mám.

Na zemi stojím oboma nohami.

Len priamo kráčať.

Nebudem pre pletky oči si zmáčať

slzami.

Otče náš, buď s nami!

L.Repasova