A tak si spieva, stále spieva v reflektore temných nocí,

sediac na stoličke a mlkvymi očami odpľúva znova a znova tie isté

bolestivé noty pretkávané harmoniou vnútorneho nepokoja…

Cigarety pod podiom, teplé pivá na stole,

mlčanliví sú to  diváci v prvom rade

repertoár sa mení, ale hlas je stále chrapľavý a zničený bolesťou  duše

Ako by chcela opäť spievať o láske, šťastí a radosti všedných dní                                                                                                                    no z hrdla sa derie len nočná mora a prázdnota útrob.

A tak odznievajú posledné utrápené tony, končiace niekde v nekonečne noci, dve ruky plesnú o seba a opona spadne….duša umiera.

zrenicka