Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

zrenicka

AUTOR

zrenicka

Speváčka

A tak si spieva, stále spieva v reflektore temných nocí,

sediac na stoličke a mlkvymi očami odpľúva znova a znova tie isté

bolestivé noty pretkávané harmoniou vnútorneho nepokoja…

Cigarety pod podiom, teplé pivá na stole,

mlčanliví sú to  diváci v prvom rade

repertoár sa mení, ale hlas je stále chrapľavý a zničený bolesťou  duše

Ako by chcela opäť spievať o láske, šťastí a radosti všedných dní                                                                                                                    no z hrdla sa derie len nočná mora a prázdnota útrob.

A tak odznievajú posledné utrápené tony, končiace niekde v nekonečne noci, dve ruky plesnú o seba a opona spadne….duša umiera.

 

Komentáre

2 Responses to Speváčka

  • Či až také smutné to musí byť? Dopíšte ešte jednu slohu. Táto je nádherná. Ale duša na veky neumiera, tá prežije. Treba jej vstať! Teším sa na pokračovanie, z mŕtvychvstanie.

     

    ĽR

     

  • V návale ťažkých pocitov bolo písané, dopíšem keď ma zavalia opäť .  Duša neumiera, ale občas stráca kúsky svojej mozaiky, ale bolí to podobne ako pomalé umieranie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button