Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

za ruku

Zabúdaš?

Zabúdajme. Na to, čo nie je láska.

Akoby som od toho všetkého prestávala vidieť; žiadna zeleň, spev vtákov a ostatné drísty, iba portfólio pedofilov v kríkoch a bezdomovcov v podchodoch.

Kde si? Rozvidnenie?

V tieni.

Keď vynechám „prečo“, ostávajú už len smeti pri vlakových tratiach a feťáci v jaskyniach na okrajoch miest. Emócie zmizli, keď som v teba prestala veriť. Začala som škaredo písať a fajčiť silné cigarety. Sny? Sú niekde podo mnou. Nepripomínam si ich, ostatní tiež hrabú v košoch a oblizujú si prsty.

Neodďaľuj, čo budeš musieť aj tak pochopiť, vravím si plytko, na papieri.

Pásiky, koľaje.

Semafóry.

Chcem čisté námestia a teplé kaviarne, s teplom na lícach. Ujdime len tak, roztržite, do Nikam. Ako dva malé stromy. Zapustíme korene na slnečnom mieste a budeme sa smiať, priateľu.

Nič viac.

O čom by si vedel.

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to za ruku

  • Sme na rovnakej vlnovej dĺžke. Rovnako, alebo podobne, sa zamýšľam nad životom. A čo s tým? Slovami vyjadrené, …. zaktivizujme sa k vytvoreniu lepšieho sveta aj tu. Doma. Lebo, všade dobre, doma najlepšie. Pretvorme najbližšie okolie a pridajú sa ďalší.

    Príjemná chvíľka pobudnutia s Tebou. (verím, môžem tykať)

     

    Ďakujem,

     

     

  • Samozrejme, môžeš mi tykať. (verím, že aj ja)

    Ďakujem za príjemný komentár 🙂 dlhší čas som nič nenapísala, tak sa teraz len tak voľáko rozbieham, to ešte potrvá kým sa začnem kotúľať 😀

    Dík ešte raz

  • Výborný rozbeh! 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button