Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

makuchm

AUTOR

makuchm

Kúpeľ

  Teplá letná noc. Osviežujúci vánok rozráža vlhký tropický vzduch, príjemne hladí obnažené telo. Naokolo sa rozprestiera panenská príroda tropického raja. Z bujného porastu džungle ozýva sa rôznorodý džavot pestrého vtáctva, miestami prerušovaný výstražnými zvukmi najrôznejšich predátorov. Atmosféru dotvára neutíchajúcí trilkot cikád, bzukot všakovakého hmyzu či občasné kŕkanie žiab.
  Voda je práve teraz príjemne teplá, nie tak chladná, aby nás miestami od zimy striaslo, ani tak horúca, že by sme v nej nevydržali. Vzduchom sa šíri vôňa najrôznejších exotických korenín. Pohľad hore na jasnú nočnú oblohu, posiatu nespočetným množstvom žiarivých hviezd, napĺňa nás úžasom a bázňou. Ukľudňujúce praskanie horiaceho dreva už iba dotvára túto takmer dokonalú atmosféru. Ešte včera by sme neverili, že niekedy znova zažijeme takýto pocit mieru a pokoja. Stačí len zatvoriť oči, zabudnúť na okolitý svet, poddať sa ukľudňujúcemu relaxu. Starosti odložíme bokom, necháme voľne prúdiť svoje myšlienky. Ilúzia je to tak uveriteľná, miestami oklameme aj sami seba. Využime tento výnimočný moment na zmierenie s našim osudom, vštepme si ho ešte raz hlboko do pamäti. Vychutnajme si ten pocit, kým je ešte čas, pokúsme sa zmraziť tento okamih večnosti. Čas sa však neúprosne kráti, nenávratne valí sa vpred.
  Teplota vody pomaly stúpa, narúša idylku, vytŕha nás z pokojného snenia. Vpredu, vysoko nad úrovňou očí, v slabom svite noci a sliepňavého ohňa, črtá sa obrys nášho „bazéna“. Spoza neho náhle vytŕča sa, malá, tmavá, vyškeréná tvár ľudožrúta. Široký úsmev naprieč celou tvárou pripomína skôr grimasu. Dengľavou rukou opatrne testuje teplotu vody. Spokojne prikývne, do kotla prihodí čerstvé kusy koreňovej zeleniny. Na oheň priloží riadne polená perfektne vyschnutého dreva. Celá dedina už nedočkavo čaká na svoju výnimočnú večeru.

Komentáre

2 Responses to Kúpeľ

  • Začiatok mi pripadal pekne gýčovitý, až kým som sa nedočítala k pointe. 😀 S tým záverom to tak môže byť. Len jedna hnidopichšská poznámka – pochybujem, že by ľudožrúti strčili svoje obete do kotla zaživa. My tiež nestrkáme do hrncov živé sliepky. Ale ak je to len vtip, tak je jasné, že sa to nemusí až tak držať reality.

  •   Tak áno, živých ich asi nevaria, keďže im najprv zaživa vyrvú srdce 🙂 Ale tu som to potreboval takto. Ani také veľké kotle by asi kvôli technológii nemali… Tak ale netreba sa vždy silou mocou držať reality.

      Samozrejme že nejde len o vtip, má to aj poukázať na to, aké sú veci relatívne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button