Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

S tebou

Ráno:

morské chrbty

pohadzujú vlasmi,

vypľúvajú sponky

do lodných plachiet.

 

Na slnku:

sme rybári,

čo postávajú

a odhaľujú bedrá

a

hrče prstov,

zlepené

ako korene.

 

Evanjelium:

chcem sa s tebou schovať

pred skleníkovým afektom,

ulakomiť sa na život.

 

chcem,

aby sme dávali zmysel

aj keď nie je na chlieb,

aj keď sa na hladine

leskne už iba ropa.

 

Rybári:

postávajú,

vytŕčajú rebrá

a milujú

len pod klenbou z malinčia.

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to S tebou

  • veľmi pekné, priam krásne. to jedno osamelé „a“ tam snáď ani nemuselo byť, ale celok… stráca zmysel komentovať. 

    čo je pekné, je, že je to dostatočne nekonkrétne na povrchu, a dajú sa do toho vpasovať rôzne interpretácie, a pritom je to vlastne celkom konkrétne. 

    zanechalo to na mne veľmi dobrý dojem. 

  • teším sa, ďakujem krásne.

  • páči sa. príde mi to ako krásna schéma, v ktorej si každý subjektívne zostrojí ten svoj pohľad. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button