Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

bacovak

AUTOR

bacovak

Slzy

Sedela na záchode, všetko, čo potrebovala, už vykonala, no akosi sa jej nechcelo vstať. Načo aj ?! Keby vyšla, musela by ísť do triedy,zopakovať si veci na písomku a tváriť sa spokojne.

A tak tam sedela, rozjímala…Obzerala si tú nevľúdnu komôrku.Mala zelené plechové steny, zaistená bola špeciálnym patentom.  Našťastie. Inak by tu nemohla len tak nečinne sedieť. Na základnej si vždy museli vystrčiť zospodu dvierok nohu, inak by niekto bez problémov dvere otvoril a narušil jej súkromie. Tú chvíľku pokoja a samoty.

Nechcela by, aby ju teraz niekto videl. Plakala. Po tvári jej tiekli slzy. Jednu chytila jazykom. Bola slaná. Príliš veľa soli. Príliš málo vody. Prečo sú slzy slané? A prečo vlastne plače? Existuje vôbec nejaký dôvod? Má skvelú rodinu a super kamarátky. Majú peniaze. Chodí na klavír, je v tom dobrá, celkom fajn sa učí. No niekedy jej chýba niekto, kto nemá na ňu žiadne nároky. Niekto, kto príde a povie „Karin, ako sa máš?“. A potom ju bude počúvať.

A jej odpovede budú voľne padať rovnako, ako teraz jej slzy. Možno v nej bude veľa soli a málo vody, no bude sama sebou. Hlúpe sny. Trápne rozmaznané dieťa.

Zazvonilo. Vstala a spláchla svoje myšlienky. Do triedy vstúpila ako vyrovnaná osoba. Takmer dokonalá osoba s červenými očami.  

 

Komentáre

9 Responses to Slzy

  • v poslednej dobe tuším u Teba rezonuje téma priateľstva 😉

  •  

       No, Katka, na tvojich …násť, … 1+. Pokračuj!

  • Malá, ale vydarená skica, nakreslená letmo istou rukou. 

  • To bude tým, že sa často pýtam, kto je vlastne môj priateľ a prečo nie je pri mne ždy, keď ho potrebujem.

    A tieto otázniky vyjadrujem v poviedkach…to mi pomáha byť vyrovnanou osobou 🙂

  • To bude tým, že sa často pýtam, kto je vlastne môj priateľ a prečo nie je pri mne ždy, keď ho potrebujem.

    A tieto otázniky vyjadrujem v poviedkach…to mi pomáha byť vyrovnanou osobou 🙂

  • Vždy, keď vidím, že mi niekto komentoval príspevok nesmierne sa poteším a zatajím dych, pretože má opantá pocit, že to bolo určité hrozné a všetci to skritizovali.

    Tentokrát som po prečítaní vašich komentárov šťastne vydýchla. Ďakujem! 🙂

  • Myslím, že ten pocit je u nás, nesuverénnych neprofíkov, dosť bežný 🙂 Alebo minimálne nie nezvyčajný.

  • Pekné!

    Keď si v 15ich taká dobrá, čo potom, keď budeš mať dvadsať?

     

    Mala by si napísať dáke divadlo. Zapojiť priateľky a hrať…

     

    Ľ

  • Divadlo? Na dtým som ešte nerozmýšľala….ale keď bude vhodná príležitosť a nápad, prečo nie ?! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button