Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

wavako

AUTOR

wavako

Blondíny a štatistika – to nejde dohromady

Už dávno som sa necítila taká hlúpa. Sedím za počítačom, zajtra skúška zo štatistiky. Teda niežeby šlo o skúšku v pravom slova zmysle. Chlapík, čo nám to celý semester prednášal, si zvolil zdanlivo neškodnú formu, ktorá však pri bližšom nahliadnutí zaváňa hlbokou zlomyseľnosťou. Rozhodol sa totiž uviesť teóriu do praxe, čo si vyžaduje jeden malý zanedbateľný detail – porozumieť problematike. Takže klasické a obvyklé „tlačenie do hlavy“ je nahradené veľmi bolestivým „tlačením von z hlavy“ – za predpokladu, že sa z tej hlavy má čo dostať von. A tu vzniká zásadný problém. Pokúsim sa to priblížiť.


Piaty ročník na výške, škola jeden deň v týždni. Streda ráno 8:10. Čas, o ktorom si zvyčajne hovorím, že vtedy ešte všetci slušní ľudia spia (áno, viem, že pracujúci a aj mnohí iní so mnou nebudú súhlasiť, ale keď si človek zvykne na ten luxus, že prvá prednáška začína 10:40, je toto skutočne podpásovka). Takže v čase, kedy sa zvyčajne pomaly a veľmi pozvolna začínam prebúdzať, v stredu ráno musím presviedčať moje mozgové bunky, aby sa aspoň pokúsili pracovať. Väčšinou bezúspešne. Možno to ani nebude tým, že by skutočne ešte spali. Ale sústavné nechápanie vysvetľovaného (naozaj vysvetľovaného?!) vedie k postupnej strate pozornosti, až napokon nemáte najmenšieho tušenia, o čom ten chlapík v predu melie a vaša myseľ je zo stavu absolútnej nekoncentrovanosti len občasne vytrhnutá zmenou obrázkov na plátne.


Aha. Jeden vzorec, druhý vzorec, tretí….. kde na to došľaka prišiel?! Nerozumiete? Veď to je učivo zo strednej. Nie je čas na to, aby som vám teraz vysvetľoval derivácie a integrály. Že derivácie a integrály. Jediné, čo si z toho pamätám, je ten názov. Chlapíkovi ušla istá nepodstatná drobnosť. A to, že keď človek niečo nepoužíva, tak to zabudne. A päť rokov je na zabudnutie takýchto „triviálností“, podľa mňa, vcelku slušná doba. Študujem biológiu. Keby som sa vyžívala v matematike, tak idem na mat-fyz. Štatistika je trest. Len rozmýšľam, že za čo. V živote som urobila množstvo zlých vecí, ale bola som naozaj až taká zlá?!


Napokon, zlatým klincom celosemestrálneho trápenia je využiť „nadobudnuté poznatky“ v praxi. A to konkrétne, spracovať výsledky diplomovej práce v nejakom štatistickom programe – vlastne máte na výber hneď tri, aké to šance! Šance? Skutočne úžasné. Programy mám síce tri, ale jeden sa mi vôbec nepodarilo nainštalovať a do druhého neviem vložiť výsledky, lebo ich chce v nejakom špeciálnom formáte. Takže nám už ostal len jeden skvelý štatistický program. Človek by si povedal, že už tým sa zúžil počet možností a dilema sa stáva menšou – menej možností, menej priestoru premýšľať a lámať si hlavu, čo z toho použiť.


Omyl.


Jediný program bohate stačí na to, aby vás dokonale zmiatol. Jeden by neveril, koľko zákerných možností sa zmestí do takej malej šedej lišty. A každá z nich má ďalších miliónpäť možností, samozrejme, všetky po anglicky. Už si len vybrať…. (Pre vysvetlenie, ja sa nedohodnem ani s Wordom. Keby som nemala staršiu sestru, tak môj počítač počas písania bakalárskej práce letí von cez zavreté okno.)


 


Občas premýšľam nad tým, či tie vtipy o blondínach nebudú predsa len pravdivé. Dlhodobo síce vzdorujem tomuto fenoménu a snažím sa presvedčiť samú seba, že to tak nie je. Že ak sú už blondíny naozaj hlúpe, tak len tie odfarbené – veď zmeniť farbu vlasov z čiernej na peroxidovú bielu, ešte navyše vyzerajúcu sucho a nezdravo, to predsa nemôže byť známkou závratne vysokého IQ. Niekedy ma ale v slabých chvíľkach prepadnú pochybnosti. Zvlášt v prípadoch, kde ide o tvrdú logiku, priestorovú orientáciu a podobné veci. Podstatné veci, ktoré mne, žiaľ, chýbajú.

Komentáre

13 Responses to Blondíny a štatistika – to nejde dohromady

  • Haha, zase som sa spoznala. Ja som tiež išla na biológiu s nádejou, že s matematikou nebudem mať nič dočinenia. Zažila som však nepríjemné prekvapko. Keď som sa neskôr rozhodovala, či genetika alebo molekulárna biológia (inak, veľmi príbuzné disciplíny), išla som na molekulárku, lebo sa mi zdalo, že na nej sa menej počíta. Ďalší omyl. Tiež si z derivácií a integrálov nepamätám nič okrem názvu – a ani z primitívnejších počtových výkonov… 

    Nad vzťahom medzi nízkym IQ a odfarbenými vlasmi som tiež rozmýšľala. Ale tam ide skôr o nízke vzdelanie. Keby ženy vedeli, že celá 1/8 (ak si to dobre pamätám) energie vytvorenej v Krebsovom cykle ide na detoxikáciu amoniaku, určite by si ho nedávali dobrovoľne na hlavu. Chemikálie škodia. Nech žije prírodná škaredosť! Tohto hesla som sa vždy držala, hoci ani ja nie som spokojná s farbou svojich vlasov. Ale v opačnom smere, ako väčšina žien. Ja nechcem byť blond, aspoň nie s takýmto odtieňom.

    Apropo, určite vieš, že je veľa druhov inteligencie a kto nie je matematicky nadaný, nemusí byť ešte automaticky blb. Hoci opačne to asi platí. Blbého matematika – ak nerátame autistov – ešte nikto nevidel. 🙂 Asi preto majú takto zvýhodnení ľudia automaticky úctu a rešpekt pred ostatnými.

  • Dievčatá, tak sa mi zdá, že ste jahôdky z rovnakej hriadky. Úsmiaty 

    Veľmi dobre sa to čítalo. Uvoľnený, optimistický /napriek obsahu/ text. Je tam postreh a irónia. Hlt toniku pre unavenú dušu.

  • Nuž dievčatá, ďakujem za komentáre – vtipné i povzbudivé. Spomienka na ne ma bude hriať, keď budem zase sedieť nad….. štatistikou. Nech žije opakovanie – matka našej múdrosti! Nech žije spolužiačka, ktorá sa mi to v stredu chystá vysvetliť! Týmto jej želám úprimnú sústrasť 😀

  • Tak držím na stredu palce. Ale aj v biológii sa tá matematika (a zvlášť štatistika) hodí aj prakticky. Tak by som ju nepodceňoval, rozhodne tam patrí.

  • Tak ale potom možno nie sú až také blbé. Namiesto pravidelného behania si proste odfarbia vlasy…

  • Veď ja viem, že je potrebná. Ale to ešte neznamená, že si budem pamätať zo strednej derivácie a integrály, keď som za celých päť rokov neprišla s matematikou do kontaktu. Ja som v podstate na strednej nemala problémy s matikou, ale nemôžem povedať, že by som ju mala rada. Ale celkovo, k takýmto veciam veľmi vzťah nemám a občas sa zamýšľam nad tým, či som naozaj taká hlúpa, alebo len pohodlná, alebo jednoducho tento typ myslenia u mňa nedominuje. Možno zo všetkého tak trochu. 😉

    A ďakujem za tie palce 😉

  • Keď o tom amoniaku a Krebsovom cykle vykladám ženám, ktoré si odfarbujú vlasy, „zabudnem“ poznamenať jeden dosť podstatný fakt – že kým sa ten amoniak nedostane dovnútra tkanív, netreba ho odbúravať… nech sa len pekne zľaknú. >:-)

    Ale aj tak, byť tak blízko chemikálie, s ktorou naše telo tak namáhavo a pracne bojuje… ja neviem. Aj keď to nie je priamo nebezpečné, ja by som to nerobila.

  • Ty si na strednej nemala problémy s matikou? A Ty si pripadáš hlúpa?! Prekvapený Čo mám potom hovoriť ja?

    Ak chceš zdvihnúť sebavedomie, prezradím Ti moje známky z matematiky na strednej… ale, ehm, len súkromne… apropo, dnes ma v labáku učili počítať roztoky. Už po piatich minútach som mala pocit, že by som radšej sedela v zubárskom kresle.Úsmiaty

  • Och 😀 Zubárske kreslo určite nie! 😀 Ak myslíš to s tými molovými hmotnosťami a podobne, tak potom rozumiem Tvojmu „nadšeniu“. Bŕŕŕŕ tie výpočty som takisto neznášala. Našťastie, naposledy som ich potrebovala asi v prváku na cvikách z chémie 🙂 Želám Ti úprimnú sústrasť. Rada by som Ti pomohla, ale mám obavy, že by to skončilo nejakou spoločnou ušľachtilou činnosťou – napríklad nadávaním na profesorov, alebo kreslením bezduchých obrázkov na prázdy papier 😀

  • Však ja som to s tým zubárskym kreslom tiež nemyslela vážne. Preto ten smajlík. Kdeže, zubárske kreslo! Naopak, keď som v nejakej nepríjemnej situácii, vždy si poviem: mohlo by to byť aj horšie. Mohla som byť u zubára. 😀

    Áno, sú to presne tie výpočty s mólovými hmotnosťami. Ďakujem za vyjadrenie sústrasti.

  • No ja som síce v matike dobrý a chémia mi nebola úplne proti srsti, ale tie mol-y som ani ja nevedel poriadne počítať. Na kieho ďasa si tam definujú takéto pajednotky keď máme sústavu SI…

  • Ono je to podľa mňa skôr o tom získať prehľad a vyskúšať si to. Keď to neskôr budeš potrebovať tak sa ti vybaví že čosi také bolo a podrobnosti si dohľadáš. To si veľa ľudí neuvedomuje a frfle že sa učí blbosti čo nikdy nebude potrebovať ale ten prehľad je podľa mňa to čo odlišuje VŠ od SŠ…

    Napríklad ja mám síce červený diplom z matfyzu ale keď som prednedávnom potreboval spočítať inverznú maticu tak som už ani netušil aký je postup. Proste som veľa rokov s maticami nič nerobil. Keď som si potom pozrel ako na to tak sa to postupne vybavilo.

  • Nuž, na tom, čo hovoríš, niečo bude. Ale to aj tak nevyrieši môj negatívny postoj ku štatistike! :D:D

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button