Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Kaname

AUTOR

Kaname

Môj drahý …

Slová vzala minulosť


Úsmevy viac nevídať


Tváre máme kamenné


Čo sme mali nie je viac


 


Je smiešny ten kto vraví


Čas zahojí


Keď mám pocit


Že zrejme ten čas stojí


 


Dni z rozprávky sa minuli


Pohľad tvoj už nepatrí mi


Tvoj úsmev druhá vzala mi


Spomienky sú preč ako ty


 


Neviem či mám plakať


A či sa smiať


Chcem to riešiť


Až keď sa svet zastaví


 


Môj drahý … milovaný


 


Dlane prepletené s inou máš


Keď dívam sa ti na chrbát


Som tieň či vnímaš ma?


 


Môj drahý … bol si jediný


 


Oči sa nám stretnú


Dych zastavím


Prejdeš okolo


Som cudzia? Nevidíš ma?


 


Dni plynú aj naďalej


Učím sa znova dýchať


Srdce liečim básničkou


Snažím sa vpred kráčať


 


Nech zdvihne ruku


Kto sa nikdy nepotkol


Na nohy


snažím sa postaviť


 


Môj drahý … bývalý


 


S úsmevom ťa pozdravím


Je to hra


Tak hrám férovo 


Tiež zabúdam


 


Môj drahý … zabudnutý


 


Možno sentiment nás spojí späť


No teraz takú vec neriešim


Kráčam ďalej


Som nezávislá  

Komentáre

3 Responses to Môj drahý …

  • Nezabúdaš 🙂 Nemyslím že sa to dá

  • Je to krásna báseň, ale nemožeš dať, že jedna strofa sa rymuje a druhá už nie. Potom to nevyplýva, čitateľovi, ktorý to iba čítal, tak krásne ako tebe.

  • Ďakujem za komentár… čo sa týka toho rýmovania, tak pravda je, že v písaní básní nie som vôbec zbehlá, čo je aj príčina toho, že ich neviem písať, tak ako by sa po správnosti malo. Cením si však radu a beriem ju na vedomie 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button