stlačil ruku v päsť

Nekľudne zopár slov magických riekol

Homo homini lupus est

 

Ústa jak luskáčik otvára hladom

netuší však čo mu tam vletí

Fragmenty života čo iným kradol

dych nevinnosti zbavených detí

 

Zamieňal úryvky života hladných

Za bezduchú veľkosť kde aj pokoj smrdí

Bez fantázie len pud mu dal nádych

za skúšku poslednú neplatil hrdý