Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

m.supa

AUTOR

msupa

Bola pozemská cirkev Kristovým plánom?

 


   Mal Kristus v záujme vytvoriť cirkev ako pozemskú organizáciu? Neustanovil ju on sám a nepovolal Petra za prvú hlavu svojej cirkvi? Nie je práve myšlienka kresťanskej cirkvi de facto Kristovým plánom? Nie je to vari presne takto uvedené v Biblii?


 


   Odpoveď:


 


   To, čo zvestoval ľuďom Kristus malo predovšetkým hlboký duchovný rozmer. No a práve v tomto duchovnom zmysle treba chápať i jeho slová, týkajúce sa Petrovho výsadného postavenia a založenia cirkvi. Tieto slová boli myslené duchovne a nie pozemsky tak, ako si ich svojim zúženým spôsobom vysvetlili ľudia. Kristus neustanovil Petra za prvého pápeža a nezaložil cirkev, ako pozemskú mocenskú organizáciu v tom zmysle, v akom ju poznáme dnes!


 


   V skutočnosti to bolo takto: Peter, ako úplne prvý človek na zemi spoznal v Ježišovi Syna Božieho a v živom presvedčení tohto zásadného poznania to aj vyslovil. Jeho presvedčenie okamžite sformovalo v jemnejšej – v citovej a myšlienkovej úrovni určitý základný kameň zásadného poznania Božej podstaty Kristovej. Toto Petrom, ako prvým človekom sformované presvedčenie sa teda stalo skalou, stalo sa základným kameňom, na ktorom mohla byť vybudovaná cirkev. Cirkev, čiže spoločenstvo ľudí, pre ktorých sa rovnako ako pre Petra stalo poznanie Božej podstaty Krista presvedčením.


 


   To znamená, že ten, kto je presvedčený o tom, že Kristus je Syn Boží, ktorý nám priniesol Otcovi Vôľu preto, aby sme podľa nej žili, ten kto sa podľa tejto Vôle riadi vo svojom živote, kto tak hovorí, myslí, cíti a jedná, jedine ten je členom jeho cirkvi. Súčasťou Kristovej cirkvi je teda každý, kto verí v Krista a jedná podľa jeho Vôle. Nikto iný!


 


   Cirkev, ako pozemská mocenská organizácia, ktorá usiluje o moc a vplyv, ako každá iná svetská organizácia, cirkev, ktorej členovia sú členmi iba formálnymi a vo svojom živote vôbec nejednajú podľa Vôle Najvyššieho, ktorú nám ukázal Ježiš vo svojom učení, tak takáto, iba čisto pozemská forma cirkvi nebola a nemohla byť nikdy Kristovým plánom.


 


   Mesiáš neprišiel zakladať nijaké pozemské mocenské organizácie! Jeho cirkev je v duchu! Je duchovná a stojí na Petrovom presvedčení o Božej podstate Krista, ako na skale! A každý, kto zdieľa toto živé presvedčenie a jedná podľa Vôle Mesiáša sa stáva súčasťou pravej cirkvi, pričom je úplne jedno, či v nejakej pozemskej cirkevnej organizácii je, alebo nie je.


 


   Kto koná podľa Vôle Najvyššieho je členom Kristovej cirkvi! Kto však podľa jeho Vôle nekoná, nie je ani členom jeho cirkvi a to ani vtedy, keby v nejakej pozemskej cirkevnej organizácii zastával trebárs i veľmi vysoké postavenie.


 


   Krivením duchovných pojmov sa tu na zemi môžu vzájomne klamať iba ľudia a aj to vždy iba na svoju vlastnú škodu. Ale Stvoriteľa a jeho dokonalú Vôľu neoklame nikto!


 


   M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

Ďalšie príspevky

Komentáre

28 Responses to Bola pozemská cirkev Kristovým plánom?

  • Ako vždy: zlyhal ľudský faktor…

    Inak ani byť nemohlo, lebo cirkev je tiež výtvorom ľudského rozumu. Aj Boh zlyháva, lebo človek stvoril Boha podľa svojho obrazu a podobia. 

  • Toto nie je nová myšlienka, je prezentovaná napr. aj vo filme Stigmy. Zdá sa, že je pretláčaná do popredia tým viac, čím beznádejnejšie a skazenejšie cirkev vyzerá. A ja s ňou tiež súhlasím.

  • Kristus by si ani neprial aby si hádzal kameňom

     

  • Takže „Kristov plán“ zlyhal, lebo ľudia uskutočnili to, čo Kristus nezamýšľal. Ale potom to nebol „Boží plán“, jedine, ak by jeho súčasťou bolo aj to ľudské zlyhanie. Lenže Kristus, pretože je Boh, musel dopredu vedieť, že jeho plán sa neuskutoční, že ľudia zlyhajú a založia inú cirkev, než tú, čo mal na mysli. Potom by však pôvodný „plán“ mohol byť  iba „testom“, aby zistil, či ho ľudia správne pochopia a uskutočnia? Ale to by Kristus nemohol byť Bohom, lebo Boh je vševedúci, a nepotrebuje „testy“, lebo vždy predvída ich výsledok. Teda „Boží plán“ je vlastne všetko, čo sa deje, NIE ČO SA podľa Boha MÁ STAŤ – čo sa podľa Boha má stať, to sa vždy aj stane! – Boh vie na miliardy rokov dopredu, čo sa bude diať s každým atómom. Už pred Vašim narodením vie, čo kedy urobíte. Do detailu. Ako Vás potom môže trestať za Vaše činy (keď ich má de facto vopred naprogramované). Je to niečo podobné, ako keby ste hrali bábkové divadlo, a po skončení predstavenia trestali Gašparka za to, čo v hre vyvádzal…

    Slobodná vôľa človeka a vševedúcnosť Boha sa totiž načisto vylučujú. Ak tvrdíte, že nie, rád si prečítam Vaše argumenty. (Pri ich formulovaní myslite na Gašparka).

    P.S. Ak protestujete, že človek nie je bábka, ktorú Boh vodí na špagátiku, ale je to aký si robot (alebo ak chcete výtvor), ktorý si môže podľa svojho uváženia voliť svoju cestu – ste tiež načisto vedľa. Ak by tomu tak bolo, Boh by pred každým Vaším rozhodnutím bol v neistote, ako sa rozhodnete – ak „dobre“, tak by Vás odmenil a „radoval by sa“; ak „zle“, tak by Vás potrestal a „hneval by sa“. Ale potom by to nebol Boh – Boh sa nemôže ani „radovať“ ani „hnevať“ (napr. hnev je prejav sklamania nad správaním, ktoré nepredpokladáte – a Boh nemôže niečo „nepredpokladať“, to by nebol vševedúci). Boh teda nemôže byť v neistote, ako sa veci uskutočnia – vie vždy NAISTO, ako sa rozhodnete. Nuž, ale, ak to vie – nemôže byť o Vašej „slobodnej vôli“ ani reči…

  • Konštatovanie, že slobodná vôľa a vševidiaci Boh sa navzájom vylučujú, nie je nové. Prišiel na to nejaký filozof už tuším v stredoveku alebo v novoveku, kedy a kto, to si už vážne nepamätám, škoda. Nepamätám si už ani, ako sa s tým vysporiadal no viem, že existenciu Boha nevylúčil. Variánt na jej riešenie je však niekoľko, takto z fleku ma napadá napríklad:

    1. Áno, Boh je vševedúci a ľudia skutočne nemajú v pravom zmysle slova slobodnú vôľu. Boh vie dopredu, kto sa ako rozhodne. To ale neznamená, že sa nemôže z rozhodnutí tešiť alebo hnevať, akurát by tieto emócie zažil „trošku skôr“ a nie vo chvíli, keď daný človek urobil dobrú alebo zlú vec. A odmeňovať a trestať tiež môže. Načo to potom ale je, tie odmeny a tresty? No proste na to, že keby Boh nezverejnil čo sa mu páči a čo nie, dopadlo by to ešte oveľa horšie. Takto strach pred Božím hnevom prinútil pekných pár (ovšem, zďaleka nie všetkých a to tiež Boh dobre vedel), aby konali podľa jeho vôle. A druhá vec, Boh hrá fér. Svoje pravidlá aj odmeny a tresty zverejnil preto, aby sme na základe ilúzie o slobodnej vôli mysleli, že dostaneme, čo si zaslúžime, hoci to vlastne nemôžeme ovplyvniť. Aby sme vedeli, na čo sa môžme tešiť a za čo to bude.

    Súčasný svet príliš nezodpovedá Božím predstavám, to je fakt, ale my nie sme Boh a nevieme, čo bude ďalej. Čo ak je toto len nejaké prechodné zlé obdobie, ktoré aj tak napokon dospeje do šťastného konca presne podľa Božích zámerov? Čo ak si to naplánoval presne takto? Dokonalý svet by bol nudný, asi tak, ako kniha, v ktorej sa nič nedeje, všetci si spolu šťastne nažívajú a usmievajú sa na seba. O čo je lepšia kniha, ktorá síce skončí šťastne, ale mnohokrát to v nej vyzerá veľmi dramaticky (ako teraz s ľudstvom)? Svet môže byť takouto knihou. Ja však mám najradšej zo všetkého knihy, ktoré sú dramatické a ešte aj skončia sad endom. 🙂 Ktovie, možno aj takú knihu chcel napísať pre svoje potešenie Boh.

    2. Boh vždy vidí budúcnosť, lebo je vševediaci. Ale len aktuálnu budúcnosť. Ktorá sa môže zmeniť za chodu sveta. V súčasnosti je vďaka kvantovej fyzike dobre známe, že svet nie je predpovedateľný, neriadi sa presne nalinkovanými pravidlami, ktoré by umožnili jeho budúcnosť „vypočítať“ pri znalosti všetkých vstupných údajov (tzn. údajov pri jeho vzniku). Kvantové častice sa správajú, akoby všetky mali slobodnú vôľu. Neboli im pri vzniku sveta zadané nijaké fixné príkazy, len pravdepodobnosť, že budú niečo robiť. Osud tohto vesmíru je matematicky nepredvídateľný, len s určitou pravdepodobnosťou môžme povedať, ako skončí. Ak Boh stvoril vesmír a viac do neho už potom nezasahoval, uvidel by najpravdepodobnejšiu budúcnosť, ktorá sa ale každú chvíľu mení, keď nejaká častica spraví niečo nepravdepodobné. Boh by videl budúcnosť premenlivú, ale nie „absolútnu“, keďže časticiam dal slobodnú vôľu.

    3. Ďalšia možnosť je, že všetky tie nepravdepodobné a zvláštne javy na kvantovej úrovni vznikajú priamym zásahom Boha. Že častice predsa len dostali pri svojom vzniku všeobecný príkaz, ako sa majú správať (najpravdepodobnejší stav), ale keďže Boha takýto predvídateľný vesmír rýchlo začal nudiť, každú chvíľu mení stavy elementárnych častíc. Tým sa mení celá vopred nalinkovaná budúcnosť. Zase – Boh okamžite vidí, aké dôsledky bude mať to, čo časticiam prikáže urobiť, ale pri ďalšej zmene rozkazu sa to zase zmení. Chaos na kvantovej úrovni možno nie je nič iné, než Božie hranie sa s vesmírom a hľadanie budúcnosti, ktorá by Bohu najlepšie vyhovovala.

  • Nie je to príliš komplikovane na Boha, ktorý sa správa voči ľuďom ako nejaký kmeňový náčelník? Zakazuje niečo bez udania dôvodu, trestá a odpúšťa nelogicky, podľa nálady a rozmaru? Nie je jednoduchšie pripustiť , že žiadny Boh neexistuje?

  • Nepovedala by som, že Boh  neexistuje…

    Toto je však veľmi ťažká téma, aj keď zaujímavá a dá sa preberať do špiku kostí a donekonečna. Súhlasím si fiamme, pretože predložil absolútne logické argumenty a obdivujem Adharu, z koľkých možných odborných pohľadov dokázala tú to tému zhodnotiť.

    Ja však nie som ani vedec, ani filozof, no tiež sa snažím riadiť vo svojom živote podľa „pravdy“. Ktorá je ale na každom kroku až  príliš relatívna. Absolútna pravda podľa mňa skrátka neexistuje. Neverím v ňu. Verím predovšetkým v riadenie sa svojím vnútrom, nie konvenciami, ani nijakými zväzujúcimi pravidlami pozemských náboženstiev. Mám k nim hlboký odpor. 

    Čo sa týka Boha; moje nazeranie naňho sa nezmenilo pod vplyvom „výtlačku“ CHATRČ od Paula Younga, ako to vrelo sľuboval /no pritom, po prečítaní pár strán je celkom jasné, že nemá poňatia o čom TREPE!/, ale dielom, v ktorom by som sama nikdy nepredpokladala, že v ňom niečo podobné nájdem. Dan Brown jasne opisuje, že obrazom božím, na ktorý sme podľa Biblie boli stvorení, nie je naše telo, ale naša  myseľ, ktorá je pri troche úsilia a kontrole myšlienok schopná čohokoľvek. Je to mocný nástroj, ktorý nám nemôže nik vziať!, to len dnešný svet nás presviedča o tom, že potrebujeme veci, ktoré v podstate vôbec nepotrebujeme! 

    Teda tým pádom infantilná predstava deduška s briadkou, sediaceho na obláčiku, a súdiaceho naše hriešne duše, ktorú nám cirkev už cez pol tisícročia vtiera do myslí, celkom padá! Pohŕdam cirkvou na plnej čiare, úplne verejne, priamo a nehanbím sa to povedať! Pretože z Boha urobila dogmu slúžiacu na manipulovanie ľudí a z Ježiša ohavného puritána.

    Nič z toho NIE JE PRAVDA. To je môj názor.

    Na výklad božieho slova nám „slúžia“ kňazi vyučení cirkvou. Prečo? /vhodnejší by bol taktiež termín výklad zaužívaného spôsobu klamstva/ 

    Normy správania, „určované“ Bibliou sú len ďalšie dogmy cirkvi k tomu, aby sme si uvedomovali, akí sme zlí, hriešni, ako sa potrebujeme kajať a hlavne je za toto presvedčenie, ktoré do nás tĺka štedro platiť! A stále dookola!

    Cirkev utláča ľudskú podstatu a snaží sa nám do podvedomia vštepovať svoje vlastné vzorce, ktoré rovnako ako jej predstavy o Bohu ani s Bibliou nemajú nič spoločné! Dôsledkom sú duševné choroby, podceňovanie sa, sebaobviňovanie, bezuzdný fanatizmus. 

    Napriek tomu všetkému v Boha verím, verím v systém spravodlivosti na tomto svete, /lebo hoci je to zvrátené, v istých životných paradoxoch naozaj môžeme nájsť dávku spravodlivosti/, ale NEVERÍM a NEUZNÁVAM cirkev.

     

  • Ak by som zamietla existenciu Boha, veci by sa možno zjednodušili, ale až príliš. Potom by som sa totiž mohla stotožniť s reťazcom úvah v príspevku Život je spôsob, akým hmota môže trpieť, ktorej záverom je, že všetko utrpenie sveta je absolútne zbytočné. Načo to ale potom trpím? To môžem rovno spáchať samovraždu. Ja totiž neznášam bezdôvodné utrpenie a vyhlasujem, že nie som ochotná bezdôvodné utrpenie znášať. (Úprimne však priznávam že fakt, že je utrpenie odôvodnené, ešte pre mňa automaticky neznamená ochotu ho znášať – napríklad u zubára.)

    Boh je niečo, čo dáva existencii života a jeho utrpenia zmysel. Utrpenie človeka v ňom nadobúda nový význam – je to Božia skúška. Čo na tom, že to nemá logiku. Ani to, že vesmír vznikol sám od seba z ničoho, nemá logiku. Viera v Boha aj viera vo vedu nesú z môjho pohľadu v sebe ťažko prekonateľné úskalia. Preto sa ja nachádzam niekde medzi týmito dvoma vierami.

  • Svet nepotrebuje logiku, ani zmysel. Jednoducho existuje. To sme my, ľudia, potrebujeme logiku, zmysel, nejaké zdôvodnenie, nejaký význam. Nejakú nádej. Neexistuje boh -Kristus, Alah, Budha, či ešte aký. Existuje Boh, a meno mu je Nádej…

  • ja k tomu len trošku: ak sa častice správajú, akoby mali slobodnú vôľu, a to každú sekundu, potom to, že zem, slnečná sústava a vesmír a my ešte existujeme, je skutočný zázrak,

    čo tieto častice núti aby spolupracovali na obyvateľnej planéte, v rámci sústavy na mieste, kde môže existovať život? nie je v tom zámer?

    ak pripúšťaš, že je stvoriteľ, mal by dokázať ovládať hmotu a javy, ktoré vytvoril; Biblia hovorí, že Boh mal a má so Zemou plán, teda pozná budúcnosť, pretože ju naplánoval; môžu to zmeniť častice, ktoré sám vytvoril?

    tak ako to nemôžeme zmeniť ani my, nech napíšeme, alebo urobíme čokoľvek

    môžeme a máme právo zmeniť „len“ seba 🙂

     

  • prepáč, ak už hovoríš aký je Boh, mal by si brať do úvahy Bibliu, keďže sa tu hovorí o kresťanstve

    nikde sa v nej totiž nehovorí, že by presne do detailu vedel, čo kto kedy urobí, môže to predpokladať, na základe poznania ľudskej povahy, tak ako rodičia zhruba vedia, ako sa kedy asi ich dieťa zachová, pretože poznajú jeho sklony, pri ceste menšie dieťa chytia za ruku-vedia, že sa zrazu vychytí, auto neauto, na cestu; Boh to predpokladá a, ako rodičia, upozorňuje: budeš chytať horúce, popáliš sa, budeš brať drogy, koniec môže byť tragický, s tým rozdielom, že Boh má schopnosť vidieť a predpokladať v oveľa širších súvislostiach 

    a ako každá živá mysliaca bytosť, aj on má schopnosť byť smutný a cítiť radosť /sme na jeho obraz :)/ aj rodič môže počítať s tým, že dieťa urobí hlúposť, a raduje sa, keď poslúchol jeho radu, je smutný, ak nie

    a toto vôbec nevylučuje slobodnú vôľu, máme ju všetci, rodičia to občas veľmi bolestne pociťujú

    nech už spravíme čokoľvek, Boží zámer so Zemou sa nemení, ide len o to, či sa, vďaka slobodnej vôle, rozhodneme k nemu pridať 🙂

    pekný deň

  • určite zakazuje bez udania dôvodu, nelogicky? zatiaľ som si nič také nevšimol

  • prepáč, Adhara, viem, že sa to často hovorí, no bolo by láskavé týrať svoje dieťa, aby som zistil, či bude poslušné? za väčšinu utrpenia si môže človek sám

    Boh dáva rady, ako sa mnohému vyhnúť a nádej, že to ostatné, odstráni

    ale to by sme museli viac do Biblie

  • S tým súhlasím, že ľudia potrebujú logiku a zmysel. Lenže potom nechápem, prečo tí ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že svet logiku a zmysel nemá, nespáchajú samovraždu. Načo to tu vôbec trpia?

  • S tým nemôžem súhlasiť, že za väčšinu utrpenia si človek môže sám.

    Čo napríklad choroby? Rakovina a tie ďalšie? Áno, niektoré choroby sa dajú uhnať zlým životným štýlom, ale zďaleka nie všetky. Ja napríklad tiež trpím istým ochorením, ktoré sa dá veľmi ľahko získať zlým životným štýlom a len dosť zriedkavo vypukne samo od seba. Lenže to bol presne môj prípad. Vieš, koľkokrát som sa pýtala prečo, prečo, prečo…? A to som ešte rada, že to nie je smrteľné. Niektorí ľudia nemajú ani toľko šťastia, čo ja.

    Jestvuje plno ďalších rán osudu, napríklad prírodné katastrofy, ktoré človeka postihnú aj keď si o ne ani najmenej nekoleduje. Čo si má veriaci človek myslieť o nich? Okrem skúšky a ľahostajnosti Boha ku svetu ma už nič iné nenapadá.

  • Prečo nevyhnutne trpia?! Prečo nemôžu práve užívať život a tešiť sa z toho nádherného sveta? Je prekrásny v daný okamih, napriek tomu že sam osebe nemá zmysel a logiku.    

  • Napríklad zakázal bez udania dôvodu zjesť plod z dreva poznania.Úsmiaty

  • a bol to taktiež jediný zákaz a vysvetlil aj prečo /už som písal adhare/, jednoduch,jeho dodržaním, ľudia mohli dať najavo, že Boh má právo vládnuť a oni ho chcú rešpektovať; nie preto, že sa ho boja, ale preto, že spoznali jeho múdrosť, spravodlivosť, lásku

  • iste, sú, a z Písiem viem aj prečo, je to na dlhšie, no nemalo to tak byť, Boh to neplánoval, jeho posolstvo do budúcnosti hovorí, že chce veci obnoviť tak, ako mali byť na začiatku, takže nie je ľahostajný; raj, o ktorom si mnohí myslia, že je to len legenda, mal byť svetom zdravých a vyrovnaných ľudí, dokonca mali žiť večne; Ten, kto ich vytvoril, chcel aby boli šťastní; stačilo dôverovať Bohu, dôverovať v pravidlá, ktoré dal tvorca

     s nimi dostali slobodnú vôľu, nenútil ich, videli moc, múdrosť, spravodlivosť, lásku s akou k nim pristupoval, ale… to asi poznáš, ten príbeh;

    jednoducho, chceli fungovať sami, Satan im nahovoril, že to zvládnu, aj keď Boh tvrdil opak, upozornil ich, že to nejde, že nie sú tak vytvorený

    rozhodli sa, ako sa rozhodli a doteraz skúšame žiť bez Boha dúfajúc, že raz určite budeme šťastní…dôsledky poznáme, vybrali sme možnosť dobiť na istý čas baterky a šlapať kým nedôjdu, pred tým boli ľudia varovaný

  • Kde bola múdrosť, spravodlivosť a láska, keď sa v mene Božom  zabíjali  MILIÓNY ľudí? Ešte aj sprostý bača /ak má aspoň trochu citu/ chráni svoje ovečky pred zimou, hladom a šelmami. Kde bol Boh, keď v Jeho mene vraždili nevinných ľudí, včetne malých detí? Prečo nezasiahol?! Nebol to dostatočne vážny dôvod? Načo dal ľuďom schopnosť myslieť a skúmať,  ak súčasne odopriel pravo poznať? Neželá dať nám dôkazy o svojom existovaniu, že nám,ľudia, stačí veriť. Ale ja nechcem slepo veriť. Chcem vedeť.

  • v žiadnom prípade neodoprel právo poznať, prečo by dal zapísať Bibliu? nemôže za to, že ľudia ju považujú za blud

    ako som už napísal, rozhodli sa konať po svojom a narobili množstvo zla, ale

    nechce to tak nechať, už na začiatku povedal, že hoci im to  na istý čas dovolí, neskôr zasiahne, odstráni zlo, a dokonca vzkriesi tých , ktorí nevinne zomreli

    preto Ježiš vyzdvihoval dôležitosť Božieho kráľovstva

  • ahoj Majka 🙂

    už som tu dlho nebol, teraz skôr náhodou, a táto téma…no, nedalo mi nezareagovať 🙂

     mnoho ľudí sa odvracia od Boha, často ich odrádzajú tradície, nečudujem sa, často ani nemajú nič spoločné s kresťanstvom; navyše, učenie sa stále viac odkláňa od pravdy, spravodlivosti aj lásky /zostáva skôr tradičná sentimentalita/

    to, ako je On opisovaný v Písmach, sa často výrazne líši od povrchného poznania dokonca aj kňazov /toho som bol sám svedkom/; nech už sa človek rozhodne akokoľvek, mal by Pravdu preskúmať sám, to by bolo poctivé, k sebe, aj k Nemu

    a čo s týka cirkvi, tú vždy mal; ak dôverujeme Písmam, môžeme si všimnúť Ježišove pokyny, čo sa týka zorganizovania prvých kresťanov k šíreniu posolstva, v Skutkoch mnoho opatrení, vďaka ktorým vznikali prvé zbory, v Zjavení opísaný Ježišov názor a pripomienky k zborom

    všetko sa dialo usporiadane a tak to malo zostať; a myslím, že vodítkom, či cirkev koná správne, alebo nie, by mala byť Biblia, porovnania sú častokrát zaujímavé 🙂

    prajem ti pekné biele dni 🙂

    p.s. som na mlha.gr

     

  • Ale však o tom je článok Život je psôsob, akým hmota môže trpieť. Naše okolie bojuje proti nám a preto absolútna väčšina živých organizmov (pokiaľ nie všetky) sa počas života viac trápi ako raduje. Keby to tu bolo viac o radosti ako o trápení, tak budiž, nech to hoci nemá žiadny zmysel. Ale tým, že život je viac o trápení, sa vynára otázka prečo?

    V porovnaní s inými organizmami má človek naviac tú nevýhodu, že myslí. Áno, myslenie tu vystupuje ako nevýhoda, lebo otvára ďalšie netušené možnosti na trápenie. Okrem toho, že sa môže trápiť kvôli nedostatku jedla, pitia, zraneniu a pod (ako zvieratá) ho ešte môže trápiť svetová hospodárska kríza, novo zverejnený prípad sexuálne zneužívaných detí či otravná svokra (a v neposlednom rade aj strach pred hladom, bolesťou a pod., keďže človek vie ako jediný živý tvor myslieť a plánovať dopredu na základe aktuálneho vývoja udalostí).

    Proste, nijakého živého tvora nemožno potrápiť tak, ako človeka. Kde je potom rovnováha, ak človeku nepridáme posmrtný život, nebo?

  • Jáj, zabudla som, že to je oné… následok prvotného hriechu. 🙂

    Ale aj tak mi to pripadá značne nefér že len preto, že Adam a Eva to s prepáčením posrali sa musia trápiť všetci ľudia… človek by nemal niesť zodpovednosť za to, čo urobili jeho predkovia. Predkov si človek nevyberá. Každému len to, čo mu patrí, tak by to malo byť.

  • To už zachádzame od kvantovej fyziky, ale skúsim to nejako stručne objasniť:

    Áno, každá elementárna častica si môže robiť „čo chce“, ale nie každá vec, čo môže robiť, je rovnako pravdepodobná. Keby boli všetky akcie elementárnych častíc rovnako pravdepodobné, svet by bol neovládateľný chaos, v ktorom by neexistovali hviezdy ani planéty.

    V skutočnosti každé teleso tvoria častice, ktoré sa chovajú väčšinovo. Ak nejaká častica vystrája nepravdepodobné hlúposti, je v úplnej menšine a keďže je malá, jej vplyv sa vo väčšine prípadov stratí. No opäť nie vždy. Existujú tzv. motýlikové efekty, kedy správanie jednej maličkej častice ovplyvňuje obrovské súbory. Napríklad ak zo živej bunky zmizne jediný atóm vodíka, na 99,999… % sa bunke nič nestane. No ten jeden chýbajúci atóm môže spustiť katastrofálnu reťazovú reakciu, ktorej následkom bude smrť bunky (ak chceš presne vedieť akú, popíšem ti ju). A ak je tou bunkou náhodou oplodnené vajíčko, z ktorého má vzniknúť nový človek, potom zbohom človek, zbohom všetci jeho potomkovia, ktorých tým pádom nesplodí, zbohom celé pravdepodobné dejiny.

    Nie je samozrejme úplne isté, či sa tie častice správajú naozaj náhodne, alebo sa len riadia nejakými zákonmi (Božím príkazom?) ktoré my neovládame. Naše súčasné poznatky ukazujú na absolútnu náhodu krotenú len pravdepodobnosťou.  Mne sa páči predstava, že Boh dal slobodnú vôľu všetkým časticiam a nechal im len „odporúčanie“, čo majú robiť – tak, ako ľuďom. Keby som stvorila vesmír ja, tiež by som to tak urobila. Aby bol nepredvídateľný a zaujímavý. 🙂

    P.S.: To, že vznikol život, ja osobne tiež považujem za zázrak – pretože aby vznikol z neživej hmoty život, atómy sa nemôžu zlučovať najpravdepodobnejším spôsobom, ale musia sa zlučovať silne nepravdepodobným. Kto by chcel vedieť viac, môže prísť na moju prednášku, ktorá bude 7. 12. o 18:00 na prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v miestnosti CH1-2. Budem prednášať o vzniku života a o tom, aké nástrahy musel život po svojom vzniku prekonať, aby sme tu teraz mohli byť.

  • Neodoprel pravo poznať iba to, čo považoval za vhodne – bola to prvá v dejinách  cenzúra. Asi ani to nezapísali presvedčivo, inač by ľudia to nepovažovali za blud. A považujem naozaj nefer a nelogické trestať potomkov za hriechy svojich rodičov- ak už Adam s Evou to pohnojili. A ešte otázka: čo je s prírodnými katastrofami? Pri zemetraseniu alebo cunami zahynú  tisícky nevinných ľudí. Aj za toto môžu sami?  

  • verím v boha a cirkev 

    možno preto, že keď som bol malí učil nás farár ktorí bol veľmi múdri a na naše otázky vždy vedel múdro odpovedať

     

    ak verím v boha ako v osobu, verím aj v cirkev, lebo načo by bol keby sme o ňom ani len netušili, načo by nás stvoril keby s nami nechcel byť aj v určitom kontakte,

    a ak som správne pochopil boh je láska, a čím viac človek trpí tím viac cíti jej význam

     

    ak verím v boha ako v nejakú energiu, fyzikálnu veličinu zatiaľ nemerateľnú, alebo niečo pozitívne vo vesmíre, neviem čo po smrti, budem  sa po tejto energii presúvať? budem cez ňu komunikovať, dostanem na starosti určitý kus hmoty a budem ju ovplyvnovať?  Hlavná je pre mňa otázka, keď to nieje žiadna osoba, bude to po smrti osobné? budem niečo cítiť ?

     

    a ak boh neexistuje, tak čo užívam si život, ale nie každý má pekný život, bola by to najväčšia nespravodlivosť spáchaná na našom vyvýšení nad ostatné tvory

     

    možno sme sa vyvýšili nad zvieratá, keď sme začali pripisovať veci ktorím nerozumieme bohu

     

    požadovanie boha a požadovanie niečoho viac je možno len vyvinutejší pud sebazáchovy, ktorí si vynútil náš mozog a stále sa vyvíja

  • Súhlasím s Majkou. Cirkev nemá s bohom nič spoločné! A katolícka je navyše v mnohých prípadoch mekka homosexuálov a pedofilov, ktorý svoju úchylku skrývajú za služu bohu. Ja nie som katolík ani žiadny iný -ík. Som ľubo. Naposledy som si vzal jedného kňaza či ako si vravel na paškál, že prečo katolíci chodia do kostola 500 m autom a parkujú po trávnikoch. Robia bordel a špinu. Dodnes im nič nepovedal. Bodaj by aj povedal veď nosia do zvončeka. Biznis je biznis. A tento je nezdanený!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button