Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Smutné dievča?

Smutné dievča ráno vstalo,

na  vtáča sa podobalo,

Kto som? Zrkadla sa pýta,

A nič z neho nevyčíta.

 

Smutné dievča šlo do školy,

No stále ho srdce bolí.

Škola plná prázdnych duší,

Nik jej slzy neusuší.

 

Krásne dievča stále plače,

Nik to za ňu neodskáče.

Prečo je smutné to dieťa?

V horách mysľou stále lieta.

 

My máme tmu iba v noci,

Ona žiaľ, stále ten pocit.

Myseľ ale stále kvíli.

Blíži sa k poslednej chvíli.

 

Pol hŕstky myšlienok,

uteká cez mozog

stečený na dlážke,

poslednej prekážke.

 

Dievča už nie je viac smutné,

Leží na podlahe kľudne.

Pištoľ v ruke zovretý.

Príčinou môžeš byť aj ty.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Smutné dievča?

  • tvoj koniec je bravúrny ! veľmi sa mi páčil.

     

  • upozornujem, ze ja basnicky velmi hodnotit neviem, no rozhodla som sa napisat kazdemu, od koho si nieco precitam…

    kedze ich velmi neviem hodnotit a pisem ich len zriedka, ber to s rezervou, cisto ako osobny nazor… toto som si precitala lebo som sa rozhodla, ze si budem citat skoro vsetko co pride nove…podla casu…a ten teraz mam…

    hoci tam bola dost hlboka myslienka, zdalo sa mi to ako rymovacka pre male deti…nemozem si pomoct…opakujem, ze v basnach sa nevyznam nejako extra, ale ked si uz nejaku precitam, mam radsej zlozitejsie rymy, hlavne ked to ma taku hlboku myslienku ako ja samota a samovrazda…chcelo by to asi trosku pritvrdit…

    no a ten zaver sa mi nepacil… 🙁

    zostan s muzou…

  • Ani ja na básne nie som, ale tato sa mi páčila. Ano rytmus je jednoduchý, bije po citom a nervom ako údery kladiva, hlavne ten záver. Doslova priklincuje ako vrch na truhle. A tým vlastne vrazí poslednú vetu do vedomia, do pamäti. Koľkí z nás vedia zraniť človeka slovom, nepremysleným činom a ani si to neuvedomujú, a pritom zranenie môže byť aj smrteľné…

  • to mas pravdu, ze aj slova dokazu ranit…

    vo mne prave ta jednoduchost nezanechala taky dojem, ako by som ocakavala od basni, v ktorej hrdina nakoniec zomiera „od nestastia“… kde chce odkazat svetu, ze ktokolvek „moze byt na vine“. zaver bol taky ako ma byt, len mohol byt trosku inak napisany…ale napr sa mi paci tento vers :

     

    Pol hŕstky myšlienok,

    uteká cez mozog

    stečený na dlážke,

    poslednej prekážke

    tento mi neznel ako detska rymovacka, aj ked by som dala asi : steceny po dlazke… a mal v sebe posolstvo skor ako sa v nasledujucom versi ocitla pistol…

    tolko moj skromny nazor…

  • hej je to hlupe, cele hlupe, ale smutne dievca nerozmysla nad tym ako to urobit inak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button