Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Samota?

Večer v meste

Ľudia kde ste!

Som sám

 

Ráno doma

Tichý somár

To mám

 

Stále ticho

Dievčat chichot

Bez ceny

 

Mútny pohľad

Plaché kozľa

Nemenní

 

Prázdne oči

Smelý pocit

Zo seba

 

Z výšky pád

A spalín smrad

Do neba

 

To čo viem

Veľmi ti chcem

Vyzradiť

 

Bledá hviezda

To sa nezdá

Môže odradiť?

 

Strachu plné nozdry

Horkosti kalich sa rozbil

Odchádzam

 

Čosi o sebe

Nechtiac aj tebe

Prezrádzam

 

Vlastná dráha mliečna

Aj pre teba slečna

Radosť zabíja

 

Pach žlče na prstoch

Odrátavam do troch

Polnoc odbíja

 

Mĺkve ústa a strach ušiel

Tak som prázdny ulicou šiel

Mozog nie je tu.

 

Kam šla moja myseľ

Hľadať nemá zmysel

Solitude.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Samota?

  • Rada Ťa tu vidím. Tvoju ľudskú tvár.

  • Hovoríš mi z duše. 

     

    Aj keď tento verš by som upravil na:

    Strachu plné nozdry

    Horkosti kalich sa rozbil (kalich rozbitý)

    Odchádzam

     

    A tento zas na:

    Mĺkve ústa ušiel strach

    Tak prázdnou ulicou som šiel

    Mozog nie je tu.

     

    až na tieto dva „verše“, ktoré mi formou nesadli, hoci obsahom ma pohltili.

    To bolo celé perfektné.

     

    Kedysi som sem napísal onú Ego et Solitudo, a dnes pri tejto tvojej som mal podobný pocit. 

     

  • Vďaka, no toto mi leží v pc už asi rok a pol. Teraz vyzrelo

  • tak tato je dobraa…

    hm….

  •  

    V slohe s tým kalichom si vyšiel z rytmu, a pôsobí to potom trošku rušivo-

    možno by som to dala trošku obrátene,

    napr.

    Kalich sa už rozbil,

    horkosť plní nozdry,

    odchádzam.

    Alebo ešte pošpekuluj pohrať sa s tou myšlienkou v slabikách, ktoré nenarušia rytmus.

    Inak, veľmi pekné!

     

    ĽR

     

     

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button