Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Všetci to môžu robiť, len ja nie

Odjakživa mi dvíhali krvný tlak filmy ako Armagedon, Sunshine, Jadro, 2012 a tak podobne. Filmy, v ktorých sa vo vesmíre niečo pokazí a tak to partia amerických superhrdinov musí ísť ponaprávať atómovou bombou (je nanajvýš zaujímavé, ako často atómová bomba v amerických filmoch zachraňuje svet – že by sa tým chceli ospravedlniť za Hirošimu?) Obrovské množstvo fyzikálnych, astronomických, geologických a ďalších nezmyslov v nich doslova vyráža dych. Nikdy som sa netajila svojim kritickým postojom k týmto hlúpostiam. A tak som v roku 2007 zverejnila svoj prvý článok na túto tému. Zverejnený bol na astronomickej stránke, takže som považovala za samozrejmé, že mi kolegovia tiežastronómovia v tomto vyslovia podporu.

V tom som sa ale mýlila. Nazvali ma chuderou a suchárom a niekým, kto sa nevie zabávať, kto sa nevie odosobniť od toho, že JE TO IBA FILM. Ale ja viem, že je to iba film. Prečo ale film namiesto toho aby poukazoval na krásy vedy, ju takto hanobí? Je to snáď také ťažké, vymyslieť niečo pútavé, čo neodporuje faktom? Prečo si tí spisovatelia a scénaristi o tom niečo neprečítajú, keď o tom chcú písať? Rozhodla som sa byť iná. Rozhodla som sa spojiť fikciu so skutočnou vedou – presnejšie, s niečim, čo sa natoľko podobá na skutočnú vedu, že to oklame aj nadšencov pre vedu ako som napríklad ja. Lebo ja mám teda od vedca ďaleko a vždy budem. A tak som študovala a študovala, vždy aspoň polroka predtým, než som začala zapisovať niektoré svoje veľké diela.

Po napísaní sa niektoré moje dielka dostali do rúk odborníkom. Niektoré zámerne, niektoré nechtiac. Okamžite sa na mňa osopili. Tu nezmysel, tam nezmysel – vraj prečo som si o tom niečo nenaštudovala? Úplne mi vzali dych – ale veď som študovala a študovala! Ja nemôžem za to, že práve ten špecifický fakt v mojej hromade literatúry nebol! Odborníci však o množstve mnou prečítaných kníh nechceli vedieť a ja som zostala urazená, zahanbená a predovšetkým v nemom úžase.

Keby bol toto americký film, nachádzalo by sa tu prostoduché mravné poučenie. To poučenie by znelo: Tak a konečne môžem pochopiť tých scenáristov. Oni možno tiež študovali a študovali, tak ako ja! A napriek tomu sa im tam nejaká chybička pritrafila! Toto však nie je americký film a mravné poučenie má jeden veľký nedostatok. A to, že zatiaľ čo ja som bola buzerovaná za fakty, po ktorých sa v slovenčine ani v češtine pomaly nedá dopátrať, americkí režiséri majú vo svojich filmoch bludy, pre ktorých vyvrátenie si stačí otvoriť ilustrovanú knižku o vesmíre pre ZŠ. Tam by sa možno dočítali – tak ako v nespočetnom množstve ďalšej literatúry – že keby termojadrové reakcie v jadre Slnka vyhasli (čo je samozrejme v súčasnosti nemožné), Slnko by sa začalo rozpínať a teplota na Zemi by sa zvyšovala. Nie znižovala, žiadna doba ľadová, ako sa nám pokúsil nahovoriť film Sunshine.

No kým americké filmy všetci milujú, horlivo sa ich zastávajú, v mojich knižkách mi nejaký odborník stále čosi vyčíta. Píš o tom, čo vieš, oplieskávajú mi o hlavu všetci. No ale prečo ONI nemusia nič vedieť o tom, o čom chcú písať? Aby som nezhadzovala furt len amerických režisérov, pozrime sa na niečo iné, ale nemenej populárne: Harry Potter. Nie, ja tu nechcem rozoberať kúzla z hľadiska fyziky, to v žiadnom prípade. (A vôbec, ja nie som spôsobilá posudzovať niečo z hľadiska fyziky, keďže som z nej mala trojky už na základnej škole.) Ja proti kúzlam nemám vôbec nič (z literárnej stránky). Z literárnej stránky mi nevadí ani zavádzanie nových fyzikálnych zákonov, ak neporušujú už zákony existujúce. Lenže k tomu žiaľ dochádza veľmi často. Veľmi ma rozladilo a celý pôžitok z knižky mi pokazilo, keď mali žiaci Rokfordskej školy o polnoci skúšku z astronómie. Tá skúška sa konala v júni, a napriek tomu videli na oblohe Orióna. Astronomický nezmysel ako hrom. To si Rowlingová skutočne nemohla otvoriť hocijakú hviezdnu mapu, ktorá by jej povedala, že Orióna vidno v každom ročnom období OKREM leta?  Neuvedomovala si, že to budú čítať milióny ľudí a medzi nimi aj zopár s elementárnymi poznatkami v oblasti astronómie? Pritom stačilo tak málo, jediná hviezdna mapka alebo Google… A paradox najväčší, prečo je takáto knižka bestseller aj keď jej autorka porušila najzákladnejšie pravidlo písania: nevedela, o čom píše?!

Úspešní autori majú vo svojich knihách prešľapy voči realite a nikto ich za to nezvozí – aspoň nie verejne. A keď ich za to niekto aj zvozí verejne, vždy sa ich hromady ľudí zastávajú. Bolo mi z toho priam do revu. Mala som chuť rumádzgať na celý barák: „Bééééé! Preeeeeeeeečoooooo toooooo káždýýýýýýýýýý môôôôôôžeeeeeee roooooobiiiiiiiť, leeeeeeen jaaaaaaaaa nieeeeee? Prečo sa tí odborníci, ktorých rozčuľujú už moje drobné nezmysly, nejdú pobiť so spisovateľmi a scenáristami megaúspešných trhákov? Keď sa tak rozohňovali nado mnou, ich by mali podľa mňa roztrhať v zuboch. No potom som na svoju veľkú úľavu zistila, že nedostatky vo vedomostiach sú vyčítané aj iným amatérskym autorom. A došlo mi to: Za všetkým zase budú tie nešťastné peniaze. Rowlingová a hollywoodski režiséri sú bohatí a uznávaní. Odborníci radšej zatnú zuby a otočia sa chrbtom. A vyzúria sa na obetiach, ktoré nemajú ani peniaze, ani slávu.

Takže cesta k úspechu zrejme znie: píšte o čom viete, ale len dovtedy, kým sa nestanete slávnym a bohatým. Potom môžete na takéto pravidlo bez problémov dlabať. Väčšina ľudí aj tak zhltne všetko – a vašich nemnohých odporcov v časoch Vašej slávy označia za hnidopichov, ktorí sa nevedia povzniesť nad nedostatky a vnímať predsa to krásne POSOLSTVO (ktoré v prípade amerických akčných trhákov znie: atómovou bombou opravíte vo vesmíre všetko).

Zase som sa naučila niečo nové o živote.

 


 

Tento článok je z kategórie

Viac podobných článkov nájdete tu.

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

12 Responses to Všetci to môžu robiť, len ja nie

  • :D:D:D perfektné! zase som sa narehotala!

    pravdivé, sarkastické, ľahké na prehltnutie a hlavne k veci 😉 pre mňa super 🙂 😀 más úplnú pravdu. búhví kde to viezí…

  • Díky, takú rýchlu reakciu som fakt nečakala. 🙂

  • išla som okolo a nemohla som si to odpustiť! 🙂 pravdivá kritika! umenie je skorumpované tak ako všetko ostatné okolo…

  • Ja ťa dievča nikdy nepochopím, ale asi to tak má byť.

  • a čo ty vieš, či aj ich niekto nesprdol predtým, než to vydali/sfilmovali a stali sa slávnymi? 😀

    Fakt je, že keď niekto napíše historický román, nemôže tam len tak hádzať bludy. Teda…môže, ale okamžite ho všetci roztrhnú v zuboch. 🙂 Ale myslím, že keď vyhlási, že dcéra komornej kráľovnej sa dožila päťdesiatky a pritom umrela v pätnástich, nič sa nestane.

    Tak to vnímam aj pri iných prešľapoch, ktoré sa týkajú faktov. =)

    A som si istá, že každému odborníkovi sa trochu dvíha tlak, prípadne ho pobavia až trápne chyby v niektorých knihách.

    A obávam sa, že 90% ľudí, ktorí čítali Harryho Pottera (vrátane vydavateľa, očividne a mňa, aby som bola úprimná :D) netuší, že v lete Orion neuvidíš, takže ich to netrápilo. A aj keby vedeli, asi by knihu neodložili s tým, že „prepáčte, ale toto sa tolerovať NEDÁ“. 🙂

    Hlupáci sú skôr tí odborníci, ktorí teba buzerujú že máš písať o tom, čo poznáš. V knihe ide predsa len hlavne o príbeh a šťúrať sa v úplných detailoch a maličkostiach je…od veci. 😀

  • Aj ja nemám rada mnohé americké filmy kvôli takým prešľapom. Nielen sci-fi ale aj katastrofické filmy priam hemžia do očí bijúcimi omylmi -či sa to tyká biológii, geofyziky, medicíny atd. Chápem ale, že absolútno všetko sa nedá eliminovať. Napríklad keď vidím historický film s prostredia 15 storočia, a v sprievode kráľa bežia psy plemena, ktoré bolo vyšľachtené v polovice 20ho, tak sa mi nôž vo vrecku otvára. Ale uvedomujem si, že bežnému divákovi to môže byť ukradnuté. On vníma skôr farebnosť a pôsobivosť kostýmov, dekorácie a celkový dojem scény. 

  • suhlasim…

    aj ked sa vo fyzike nevyznam, takze vacsinou ani neviem hodnotit „blud“ ked nan nadabim v knizke, ale co sa tyka prvotneho kritizovania, tak v tom mas podla mna pravdu…

  • Ja viem, že 90 % ľudí netuší o astronomických bludoch v Harrym Potterovi (mimochodom, ten s Oriónom tam nebol zďaleka jediný). No takisto by 90 % ľudí netušilo, že sú bludy v historickom románe. Ale tu nám ide o tých 10 % nasratých čitateľov. Každý autor by sa mal podľa mňa snažiť, aby okruh spokojných čitateľov bol čo najväčší. A jednoducho neviem pochopiť, že niekomu tých 10 % nestojí ani za to, aby posadil svoj spisovateľský zadok ku Googlu a po 10 minútach si osvojil elementárne poznatky k téme, ktorá mu nie je jasná. Zvlášť keď sú to rodení Angličania či Američania. To neviem pochopiť!!! Majú web plný informácií v jazyku, ktorému rozumejú, ale im je aj to zaťažko…

    Ja zastávam skôr ten mantinel, že je dobre, že ma odborníci buzerujú. Ale potom nech buzerujú každého. Nech každý na sebe pracuje. Pretože čítaním sa človek učí. Nezáleží na tom, že vie, že je to „len román“ či „len film“. Učí sa podvedome, aj keď nechce, aj keď vie, že to celé nie je o faktoch. Čítala som jeden krásny výrok, že aj keď vieme, že tri štvrtiny z toho, čo nám ponúkajú, je blufovanie, aj tak trom štvrtinám z toho uveríme. A preto je nanajvýš dôležité, aby sa ľudia neučili bludy, ale fakty. Romány a filmy sú tým najpríjemnejším spôsobom získavania vedomostí, príjemnejším, než učebnice, príjemnejším, než populárna literatúra a dokumentárne filmy… tak prečo si  väčšina túto príležitosť podučiť ľudí niečomu necháva ujsť pomedzi prsty?

  • A kto hovorí, že sa ja vyznám vo fyzike? Veď ako píšem, mala som z nej trojky už na ZŠ… hoci… od čias ZŠ som sa s ňou už trošičku skamarátila. Podotýkam trošičku.

    Okrem toho, odborník, čo skritizoval moju fyziku v Nula kelvinoch sám povedal, že to ani neprečítal, tak o čom to potom je? Takých mám fakt „najradšej“. Ja som si každý zo spomínaných filmov aspoň pozrela až do konca, kým som začala nadávať, hoci sa mi pritom skoro zaparil mozog.

    V každom prípade, aj on sa pričinil o to, aby vznikol tento článok, hoci ja osobne jeho „názor“ neberiem do úvahy.

  • v us filmoch ide o zisk. a pokial to neni evidentna volovina, a su to nepodstatne detaily tak to clovek aj prehliadne(vtiahnuty do deja). kolkorazy im ide o dej na ukor logiky(Da Vinciho kod je exemplarny priklad), tak to nejako polomudro dovysvetlia(vsak divaci su sprosti a uveria ze Mesiac svieti). k Hrnčiarovi Harrymu podotknem len to, ze po literarnej stranke je to celkom super citanie a clovek tam detaily typu Orion v lete nevnima aj ked ako fyzik by som to mal ovladat.

    Osobne sa snazim pouzit nejaky zdroj(najcastejsie Google), aby som nevypotil nejaku perlu, a dielo posobilo vierohodne(najme ked ide o uchroniu).

    Tvoj citat „ked budete slavny dlabajte na vedecke detaily“ nie je uplne presny. Pointa spisovatelov/scenaristov nie je v tom ze su slavni, ale v tom ze su tak sikovni vo svojej praci, ze to akosi zakryju alebo ich reziser, ci filmova agentura presvedci ze musi byt po ich. vsak ta „vedecka“ cast publika je zanedbatelna mensina a to je este v tolerancii pripustnych strat(pre nich 1000 citatelov/fanusikov je nic a ty sa bijes pomaly len o jeden like).

    Pre mna kazdy roman je zdrojom aj infornacii(historickych, vedeckych…) nielen umeleckeho zazitku. je skor smutne ze dieta v 10 sa docita ze napr. Mesiac svieti 

    a ja mu to potom v 15ich musim vytlkat z hlavy desatkilovym kladivom. a aj tak umrie v 70ke s tym ze Mesiac svieti, sak v noci vidim ake je to svetlo, to len ucitel tlaci do hlavy kaleraby, ze nie.

  • Tak to asi nie som človek. 🙂 Čo sa týka tej slávy, ja to vidím tak, že od určitého počtu čitateľov autorov asi nezáleží na nejakých menších počtoch. To značí, že pri milióne spokojných čitateľov sa autorovi lení zmeniť čo i len jediné slovo (napríklad Orión na Labuť), aby urobil spokojnými aj ďalších tisíc vzdelaných. To je smutné.

    Aj zakryť nevedomosť sa dá, ale na to už treba extrémny talent, inteligenciu a aspoň nejaký všeobecný rozhľad. Toto zvláda naozaj máloktorý autor.

    A to, že Mesiac svieti, si fakt niekto myslí, či je to len vymyslený príklad? Už tri roky vytĺkam deťom z hlavy kraviny o vesmíre, ale túto konkrétne som ešte nepočula. V súvislosti s Mesiacom sa ale opakovane stretávam s tvrdením, že „Mesiac sa odráža od Slnka“.

  • som trepol. ale kedysi ludia tomu verili.

    islo mi o to, ze ludia su ochotni verit totalnym kravinam v romane/filme skor ako ucitelovi na hodine fyziky odborne fakty.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button