Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

olgaraudis

AUTOR

olgaraudis

O tom ako muž opúšťal ženu.

Žena: Panebože, ON odchádza! Odchádza, odchádza!!! /plače/

Mozog: Pozitívnejšie musíš myslieť, pozitívnejšie!

Žena: Akože pozitívnejšie?!! Kufor balí, hajzeľ!!! /plače/

Mozog: Nerumázgaj, usmievaj sa. Usmievaj sa záhadne. A nemávaj rukami!

Žena: Ale on balí kufor! Poriadný chlap, keď odchádza, tak berie len trenky a ponožky, ale tento ešte aj košele tam strká! /plače/

Mozog: Usmievaj sa!

Žena: Čo keby som sa mu hodila okolo krku, objala ho?

Mozog: Hlupaňa!

Žena: A čo keby som pred ním padla na kolena?!

Mozog: Idiotka!

Žena: A čo keby som ho…no…

Mozog: Čo?

Žena: No… Panvicou… Po hlave. Nie silno…no…

Mozog: ?

Žena: Budem ho, chudáčika kŕmiť slepačou polievkou. Lyžičkou. Zo dva mesiace. Možno si zvykne, rozmyslí si to, zostane…

Mozog: Sliepka! A čo keď ho zabiješ, ty si predsa mohutná baba – dajú ťa do basy, ty kriminálnička!

Žena: Tak čo mam robiť?! Povedz, keď si taký múdry?

Mozog: Usmievaj sa, pozitívnejšie k tomu pristupuj!

Žena: Čo už tu môže byť pozitívne? Zostanem sama-a-aaaa! /plače/

Mozog: Slobodná!

Žena: Na figu je mi taká sloboda… /ticho fňuká/

Mozog: Akože na čo? Budeš sa zaoberať iba sebou. Ani prať, ani žehliť, ani variť. Prihlásiš sa na kurzy brazílštiny alebo argentínčiny – ty si predsa vždy chcela pozerať seriály bez dabingu? Peniaze si zadelíš tak, ako ty chceš, už žiadne americké udice a nekonečné opravy večne zdochnutého auta.

Žena: Kúpim si nový kabátik a sandáliky.Tie červené, s mašličkami… /utiera si slzy/

Mozog: Pôjdeš na večeru s tým chalanom z finančného. Minule tak na teba pozeral!

Žena/usmieva sa/: Hej! Mimochodom už ma raz volal. Oblečiem si nový kabátik, sandáliky. S mašličkami. /záhadne sa usmieva/

Mozog: Žiadne pánské ponožky, chlpy v umývadle.

Žena: Iba pre seba! Fitko, manikúra, pedikúra. Zájazd si kúpim… /šťastne sa usmieva/

Mozog: Vidíš! A ty si rumázgala, na kolená chcela padať…

Žena: Robiť čo len chcem! Ako kráľovná! /víťazoslávne sa usmieva/ Joj! JOJ!!!

Mozog: Čo je?

Žena: Je tu, predo mnou! Aj s kufrom. Na kolenách. Nohy mi objíma, prosí o odpustenie!

Mozog: Kto?

Žena: Nie kufor predsa, muž! Hovorí mi, že takú ako som ja, už nikdy nestretne. Že ma ľúbi. A že si to rozmyslel, že ma neopustí… /začína smokliť/

Mozog: Tak čo potom zase reveš?!

Žena: Ale čo nový kabátik? A-a sandáliky, s mašličkami?! A kurzy brazílštiny?! /plače/

Mozog: Pozitívnejšie musíš myslieť, pozitívnejšie!…

 

Komentáre

12 Responses to O tom ako muž opúšťal ženu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button