Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Reliéf môjho úsmevu

 

Mal som raz priateľa

a bol mi ako brat

ťažko sa vraví mi

dnes už je kamarát

horkýže kamarát

chcem sa len oklamať

bolí to za dušou

dúfam, že ju mám

že sám nie som

predsa som sám

 

Veril som na lásku

keď ešte slnko ma tešilo

teraz však neverím

vieru niečo už zlomilo

spoločne so srdcom

to tiež je zlomené

tak som ho zakopal

bohvie kam do zeme

to miesto som zabudol

navždy je stratené

 

Krásne som mával sny

a tie mi zostali

o lúkach pokoja

s úsmevom na tvári

nádherné predstavy

zabili obavy

pocity čierňavy

spomienky na bolesť

prežité útrapy

zlomená ratolesť

 

Mal by som ďalej žiť

v úsmevných príhodách

vínom sa opájať

bez náznaku starostí

plaviť sa po vodách

však nedá sa

už nemôžem

nejde to

niečo sa zmenilo

úprimnú radosť

vo mne už zabilo

 

Ja ale…

Zdochýnam

vyhnívam

život svoj preklínam

na večnosť usínam

aj bez spánku zhasínam

potme len dušu svoju

tichučko objímam

a k tomu všetkému

navyše…

hlúpo sa usmievam. 

 

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Reliéf môjho úsmevu

  • po dlhsom case nieco, co sa mi zapacilo na prve precitanie…

    mam malicke vyhrady k poslednemu versu, lebo jeho zaciatok vo mne pokazil ten dojem akejsi „vznesenejsej“ formy co sprevadzala basen od zaciatku…

    aj sa mi zdala jasna, takze si k tomu gratulujem 😉 samozrejme skutocne vysvetlenie a moje chapanie nemusia byt rovnake…no hlavne ze sa pacilo, no nie ? 🙂

    nech ta muza neopusta dusko!!!!

  • Tvoja báseň vo mne vyvolala zvláštne spomienky plné úsmevu i sĺz, jednoducho silné emócie. A myslím, že to by mal byť výsledný efekt poézie, ktorú píšeš. Mnoho ľudí poézii nerozumie. Ale myslím, že táto báseň je písaná ľahko a vznešene a zároveň krásnou jednoduchosťou, ktorej každý porozumie. Takže v konečnom dôsledku je úžasná a ja som v nej našla samu seba.:) Výborne, len tak ďalej.

                                                                 Jasmine Sylva

  • Myslím že môže byť

  • Dakujem pekne Deni… 

    Trosku klasiky a pocitov staronovych v staronovom style obcas nezaskodi. 

    A som rad ze sa ti pacilo. 

    Ten posledny vers bolo zamerne narusenie struktury, aby to cele vyznelo. 🙂

     

    Tak nech pri tebe stoja muzy, v tvorbe i zivote! 😉 

  • hm… co viac som si mohol priat. 

    Ono je to cele v tragikomickom duchu a presne to co opisujes, som sa do toho snazil aj vlozit.

    Spomienky plne usmevu a nevyplakanych slz, a mozno niekedy aj vyplakanych. Mozno sa to niekomu zazdalo ako skrotenie myslienky a emocii tou strukturou, ale tvoj komentar mi ukazal, ze predsa len je to jasne a zrozumitelne.

    A ze su stale ludia, ktory v spravnej chvili veciam spravne rozumeju. 🙂

    Takze velmi si tento tvoj komentar cenim, a tiez teba ako citatelku.

    S pozdravom

    Dušan Damián.  

Napísať odpoveď pre halofon Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button