Podľa nariadenia pedagogickej rády Čertík musel po skončení svojich hodín povinné odsedieť ešte jednu hodinu v triede Jazykaňy. Mál sledovať ako sa správa,ako exceluje pri tabuli a hravo dostava jedničku za jedničkou. Dnes to bola hodina chémii. Pred začiatkom každý žiak /včetne Čertíka/ dostal štít- okrúhly plech s držiakom, vyzerajúci ako vrchnák od veľkého hrnca. Čertik hľadel na otlčený a poriadne doškriabaný povrch a nechápal: na čo im bude? Pochopil neskoršie, keď po krátkej prednáške došiel rad na praktickú úlohu. Chvíľu trieda sústredene pracovala. Potom profesor Pol-Okuliare /ten istý, čo vyučoval špionáž v Čertíkovej triede/ začal kontrolovať výsledky. -Akej farby máš zrazeninu v skúmavke?- spýtal sa dlhaňa s prezývkou Tyč. -Zelenej, ponuro hundral Tyč. -Päťka. Sadni. -Akú farbu máš ty, Okaňa? -Akejsi hnedej. -Nuž,ujde to,- poznamenal,-máš dvojku. -A akej farby je usadenina v tvojej skúmavke, – opýtal sa Jazykaňe. -Oranžovej, začala… -Výborne, jednička! -A teraz všetci- K ZEMIII ! -zvrieskol Pol-Okuliare, schmatol svoj štít a hodil sa za prednáškový pult. Nebolo treba opakovať. Žiaci sa okamžite vrhli dolu, schovali sa pod stoly a zhora sa prikryli štítmi. Takmer okamžite skúmavka vybuchla a vytvorila hustý oblak čierneho dymu. Nerozbitné skla jemne rinčali, triedou sa šíril zápach síry. Napol ohlušení žiaci opatrne vyliezali spod stolov.Profesor /okuliare mu viseli na jednom uchu/ spokojne sa chichúňal: -vidíte, vidíte ten efekt! Takmer žiadne škody,ale vidíte ten efekt! Luskol prstami, napravil si okuliare a vtom sa hodina chémii skončila…
Pridaj komentár