Bola som nenormálne dieťa. Páčila sa mi Ježibaba, a keď sa ma spýtali: aké domáce zvieratko by som chcela- povedala som – čerta! Napísala som rozprávku o čertoch, ktorú venujem nenormálnym deťom. Tým, čo máju plné zuby princov a princezien. Kúštik z nej vám teraz ponukám. …Na hodine čertovčiny písali diktát a ako dodatočnú úlohu Čertík dostal škaredé slova na „D“. Dúfal, že ich napísal správne… Matika prešla bez problémov. Čertík rýchlo vyriešil úlohu: koľko raz sa musí otočiť chlapec, kradnúc jablka zo záhrady, ak je kapacita jeho vreciek 6 jabĺk. Len ho napadlo že ešte nikdy v živote nevidel záhradu ani jablone, keďže v podsvetí jablone nerastú. Takto zamyslený prišiel na hodinu venovanú základom špionáže a diverzantstva, kde sa ich ujal profesor Pol-Okuliare. Čertík tieto hodiny priam nenávidel, ale tentoraz ich čakalo niečo nezvyčajné. Pol-Okuliare dokončil nudnú prednášku, pozrel sa na ospalú triedu a vyhlásil: budúci týždeň sa ide na prax. Hore. Do sveta. Čertíka, ako aj ostatných, to nesmierne rozrušilo. Ano, každý počul o svete na povrchu, videl ho v televízii, ale malo kto tam bol. Osobne Čertík- ani raz. Rodinný výlet do sveta bola veľmi drahá zaležitosť a vyžadovala kopu formalít, takže Čertíková rodina si ho nemohla dovoliť. Skratka, chvíľu všetci neveriacky zízali na seba a na spokojného Pol-Okuliareho , a potom spustili takí hurhaj, že jedno zo skiel v miestnosti prasklo. Našťastie, zvonec ohlásil prestávku. Žiaci doslova vyleteli na školský dvor. Telocvikár /nasledujúca hodina bola práve jeho/ bol nemalo prekvapený dnešným nezvyčajným elánom svojich zverencov. Dokonca aj Čertík sa pridal ku spolužiakom v snahe trafiť pri pomoci praku terč v tvaru okna. Dokonca sa mu to aj parkrát podarilo. Týždeň sa vliekol neskutočne pomaly. Na prírodovede rozoberali hríby, hlavne tie jedovaté. Čertík rozmýšľal- ako musí byť zaujímave len tak chodiť po lese a zbierať hríby do košíka. Nie muchotrávky a lysohlávky, o kvalitách ktorých učiteľka, pani Amanita, básnila zo zasneným výrazom v očiach. Také normálne dubáky. Pevné, s hnedou guľatučkou čiapočkou. Vyzerajú tak chutne a …Prebral sa od toho, že sused Krivé Kopyto doňho poriadne drgol. Učiteľka stala nad nim už bez zasneného výrazu. -Vidím že sa neveľmi zlepšuješ- zasyčala,-zopakuj, o čom sme sa bavili? – O muchotrávkach, neisto povedal Čertík. -Ano, o muchotrávkach. Takže, ešte raz zopakujeme básničku: Janko a Jurko chodili na hríby. Spravili ale osudnú chybu: Na muchotrávke pochutili dobre- Oba najedno sa ocitli v hrobe…
Som pobúrená! Tato rozprávka musí byť bezpodmienečne zakázaná! Obsahuje hotové návody na teroristické akty! Predsedkyňa pedagogického zboru pani Púpava Spupná
Je to nechutne, hlavne ta básnička, a celé je to nehoráznosť! Doslova nabáda deti na porušovanie disciplíny! Rozvracia morálku! Navrhujem rozprávku o čertoch okamžite zakázať! Pedagogička s 49ročnou praxou, mgr Megera Pravitková
Budem rada ak mi pošlete skutočný komentár na moju trochu kontroverznú rozprávočku
.
Rozprávka mi prišla celkom fajn. O čertíkoch. Zaujímavý nápad. Text a dokonca už aj samotná predstava rozprávky o čertoch, človeka nabáda, aby si v mysli skúsil predstaviť, aké by to bolo, keby v školských laviciach sedeli čerti a nie deti. 🙂
Bolo tam pár drobných pravopisných chýb, napr. zo zasneným výrazom (má byť so), ano (má byť áno)…
Ďalšiu vec, ktorú by som v rozprávke upravila, sú niektoré slová a vety, ktoré, ak je text určený deťom, sú pre nich nezrozumiteľné, priveľmi zložité. Skús to zjednodušiť na slová, ktorým deti rozumejú a ľahko sa im čítajú. Inak sa mi páči tento tvoj nápad.
🙂
Ďakujem za konkrétne rady. Rozprávka je určená pre staršie deti ale aj tak budem ešte nad textom pracovať a určite ho dám skontrolovať niekomu, kto slovenčinu ovláda lepšie ako ja. Každý pozitívny ohlas je obrovský stimul pracovať ďalej.