Naš život je ako presýpacie hodiny. Najprv sa nám zdá že času máme dosť, jeho beh ani si neuvedomujeme. Piesku akoby neubúdalo: predsa sa sype tak tenkým pramienkom. Zrazu ale uvedomíme- ubúda! A ešte ako rýchlo! Sype sa stále rýchlejšie a rýchlejšie, už je ho len polovica, len tretina, už iba zvyšky v sklenej nádobke-a my nemôžeme nijako zasiahnuť a spomaliť padanie pieskových  zrniečok. Neodvratne sa blíži moment až spadne posledné zrno- a koniec. Bohužiaľ, nemôžeme pretočiť život ako presýpacie hodiny…  

olgaraudis