Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Denisa

AUTOR

Denisa

Áno, či nie?

30. augusta 2010 | Autor Denisa | Počet zobrazení: 2011 | Počet likov: 0

http://poviedkyonevere.sk/clanok?article_item=ano-ci-nie&skin=poviedky


ÚRYVOK


10 hodín po :


Konečne sama. Bohuš išiel našťastie na nočnú a stihli sme akurát zbežnú konverzáciu. Ako bolo – dobre – tak fajn, už bežím – drž sa. Pusa. A už ho nebolo.


Špinavé veci v koši na prádlo. Čisté v skrini.


To som mala tieto nohavičky? Dobre, že som nemala nejaké bombarďáky.


Hodila som čierne čipkované boxerky k ostatným veciam. Nemohla som na to prestať myslieť, nech som urobila čokoľvek. Akokoľvek som sa snažila, nedalo sa,  tak som sa rozhodla, že si to všetko zrekapitulujem a hotovo. Zmierim sa s tým, že som porušila svoju celoživotnú zásadu a nebudem viac na to myslieť…

Denisa
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

8 Responses to Áno, či nie?

  • Dušan Damián on 31. augusta 2010 at 16:48

    V poslednej dobe som bol témou nevery priam presiaknutý. 

    Nenávidím skutočnú neveru, a hoci som o nej aj sám čosi napísal, nerád o nej čítam. 

    Napriek tomu som sa na to dal, lebo píšeš ozaj dobre, a tak nejak sa do tých tvojich detailov dá ukryť tá nechuť, a celé dielo si tak napriek všetkým ostatným pocitom vychutnávam. 

    Zostaň aj naďalej s múzou a držím palce v pisateľskej kariére. 😉 

     

    Odpovedať
  • Denisa on 1. septembra 2010 at 10:54

    Velmi pekne Ti dakujem za komentar!

    Tiez sa k nevere nestaviam velmi priatelsky a keby to bolo v mojej moci, uplne by som ju vymazala zo sveta, pretoze dokaze neuveritelne ublizit…

    Som rada, ze si si moje dielko precital, a Tvoj nazor na moje pisanie si ozaj cenim. Dakujem.

    Sama by som sa na takuto temu asi nedala, no vies – sutaz je sutaz, treba skusit stastie…pri tej prvej poviedke som sa do toho tak vzila, ze ma hlava bolela este dva dni po dopisani …

    Nech ani Teba muza neopusta!!!

    Odpovedať
  • olgaraudis on 1. septembra 2010 at 12:57

    Neviem prečo všetci myslia, že stačí si nájsť toho pravého a ihneď  život pojde  ako po masle a  láska  bude trvať až po hrob atd. Kedy už pochopia, že každý  vzťah je predovšetkým ťažká duševná práca. Aj lásku aj priateľstvo je treba  pestovať ako vzácnu kvetinu, starať sa o ňu, venovať sa jej- inak po nejakom čase zvädne. A potom uschne a uhyne. Je pravda, že v rozpade každého vzťahu  na vine sú vždy dvaja-hoci podiel viny nemusí byť rovnaký. Ale ak sa vám zdá , že vaša kvetinka posobi zvädnuto, prečo ne urobíte maximum aby ste ju oživili? Prečo mnohé radšej utekajú po novú kvetinku? A potom,kedy  im uschne aj ta, nárekaju o životnom sklamaní, o tom že nemajú v láske šťastie a že láska  vôbec  neexistuje. Existuje. Len prestaňte nariekať a pracujte dušou.

    Odpovedať
  • Denisa on 1. septembra 2010 at 18:01

    suhlasim s tebou, na vsetkom treba pracovat pre to, aby to fungovalo – tak isto aj na vztahu…

    vzdy je jednoduchsie zatvorit pred niecim zatvorit oci, uhnut, alebo utiect – ako bojovat…preto som napisala, ze by som ju uplne vymazala…aby ludia aspon trochu bojovali o to, co maju…

    ludia to asi beru tak, ze je lahke skusit nieco nove… ved to predsa robia vsetci…tak to asi nebude az taky problem…

    …ich chyba…

    dik za koment…

    Odpovedať
  • Rodriges on 1. septembra 2010 at 20:20

    Moc pekná poviedočka. Milovanie s peknou nadržanou vydatou paničkou je, teda pre mňa, to pravé – orechové. Juj!

    Odpovedať
  • Rodriges on 1. septembra 2010 at 20:22

    PS: všetky dajú, len nie vždy a nie každému

    Odpovedať
  • Denisa on 2. septembra 2010 at 8:56

    dik za komentar…

    …co uz na tom preco sa pacilo, hlavne ze sa pacilo…

     

     

    Odpovedať
  • fiamme on 2. septembra 2010 at 9:21

    Ak dvoríte vydatej žene, cíti sa ako otrok, ktorého posadili na trón 🙂

    Odpovedať

Napísať odpoveď pre fiamme Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button