Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Druhá kytica

Druhá kytica


Trio Sokol: Augustin Stinko Sokol jr., Jozef Ďodi Sokol a Augustin Gugu Sokol


Vtáky


V Nitre ba i v Modre,


básnik má pero modré,


my


pen is


blue,


tá istá modrá linka,


Modrý vták Maetrlincka,


jeho vták


a Stravinského Vták ohnivák.


Obr. 1: „one.jpg., Tři ptáci.“


http://jozef-sokol.webovastranka.sk/image/1292/16730_one.jpg


Wikipedia uvádza: Maurice Maeterlinck, celým menom gróf Maurice Polydore Marie Bernard Maeterlinck (* 29. august 1862, Gent – † 6. máj 1949, Nice), bol belgický dramatik a básnik píšuci po francúzsky, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1911. V živote sa cítil osamelý, prežíval úzkostné vzťahy. Svoje zážitky vložil do svojej prvotiny Skleníky; z jeho prác sú dôležité aj filozofické eseje. (…) Jeho najznámejšie diela sú: Modrý vták a Život včiel. (…) Igor Fiodorovič Stravinskij (* 17. jún 1882, Oranienbaum – † 6. apríl 1971, New York), patrí medzi legendárne postavy modernej hudby 20. storočia. Bol žiakom Nikolaja Rimského-Korsakova a na začiatku jeho tvorby ho naplno zaujala ruská ľudová kultúra. Vrcholnými dielami z tohto obdobia sú: Vták ohnivák, Petruška, Svätenie jari, Svadba… Východiskovým bodom v nich bola ruská ľudová pieseň. Stravinského baletné diela z tohto obdobia sa stali súčasťou repertoára tanečného súboru S. P. Ďagileva.


Dana


Fudžijama samá jama,


na tváričke samé malé jamôčky,


sakura, sakura


noyama mo sato mo,


veseľme a radujme sa,


hava nagila


hava neranenah ve nis’mecha,


aj keď piata gumička praskne,


tak nič sa nestane


a zaspieva si dievčina:


keď mi už na gitare nezostane nič,


tak nevešiam hlavu a spievam si z plných pľúc:


ja v sebe danu mám, ja sa ale mám


ój dana ój dana, duba duba dá


hoja ďuňďa hoja,


zaleť sokol, biely vták


s piesňou lásky v tónine gé,


na gitarovej strune gé,


až na bod gé.


Obr. 1: „madona.jpg., Madona, olej, 50 x 40 cm.“


http://jozef-sokol.webovastranka.sk/image/1292/11149_madona.jpg


Wikipedia uvádza: Fudžisan (doslova „vrch Fudži“), (niekedy nesprávne označovaná ako Fudžijama), skrátene Fudži, je najvyššia sopka a zároveň aj najvyšší vrch (3 776 m) v Japonsku. Nachádza sa na okraji ostrova Honšú, pri pobreží Pacifiku, na západ od Tokia, odkiaľ sa dá pri dobrej viditeľnosti pozorovať voľným okom. Fudži je symbolom Japonska, je častým cieľom turistov a vďačným objektom fotoaparátov. V okolí sa nachádza niekoľko jazier (Kavaguči, Jamanaka, Sai, Motosu, Šoji a Aši), ktoré sú spolu s horou súčasťou národného parku Fudži-Hakone-Izu. Prvý výstup je datovaný na rok 663 neznámym mníchom. Ročne na sopku vystúpi približne 200 000 ľudí, z toho asi 30 % cudzincov. Veľa výstupov je realizovaných ešte v noci, kvôli sledovaniu východu Slnka na vrchole. Samotný výstup trvá 3 až 7 hodín, zostup 2 až 5 hodín. Až do epochy Meidži bol ženám zakázaný výstup na horu. Fudži bola tiež sídlom samurajov, blízko súčasného mesta Gotemba mali svoj výcvikový tábor. (…) Sakura alebo čerešňový kvet, je japonský názov pre strom a kvet čerešne pílkatej (Prunus serrulata). Čerešne ako ovocie, známe ako sakuranbo, pochádzajú z iného druhu stromu. Sakura sa používa aj ako ženské meno. (…) Hava nagila (hebrejsky: doslova „Radujme sa“), je hebrejská ľudová pieseň, často spievaná pri oslavách. Pieseň je obľúbená predovšetkým v židovských a gréckych komunitách a je považovaná za symbol židovstva. Nápevom je chasidská melódia neznámeho pôvodu. Bežne spievaný text piesne bol pravdepodobne zložený Abrahámom Cvi Idelsohnom, v roku 1918, k oslave britského víťazstva v Palestíne, behom prvej svetovej vojny, ako aj k oslave Balfourovej deklarácie, z roku 1917. Napriek tomu sa často text aj názov piesne mení.


Zóny


Nechytaj ma za kolienka,


tam je samá kosť,


radšej ma chyť za stehienka,


tam je mäska dosť.


Keď bradavky šúľam,


prsty si popľúvam,


pekne dám obe,


kozičky k sebe,


kozičky moje,


aj keď škúlia,


hlávku tvoju hneď pritúlia,


dve jabĺčka ti prinášam,


odrody gigant,


uznaj sám.


Obr. 1: „Salome.jpg, 2003, olej na dreve, 24 x 32 cm.“


http://jozef-sokol.webovastranka.sk/image/1292/8681_13._Salome.jpg


Wikipedia uvádza: Erogénne zóny sú miesta na ľudskom tele, ktorých dráždenie vyvoláva erotické vzrušenie. (…) V zmysle tejto základnej koncepcie rozpracováva Freud včasný detský vývoj, ako na seba nadväzujúci sled foriem organizácie libida pod vedením príslušných erogénnych zón (orálnej, análnej, genitálnej), ktoré sa súčasne vyznačujú prevládaním určitého objektného vzťahu. Tieto zóny charakterizujú vždy určité organizačné formy psychického života.


Hniezdo


Ja chcem len pohladiť tvoje vlásky, aúú!


Kde ty len vtáčku hniezdo máš?


Kchaj čvirikos bungalovos?


Preto sa ponáhľam za ňou,


ale márne volám taxi, taxi!


Tak si zatiaľ vyháňam ho na pašu,


jak koníčka Ali pašu,


a opakovane sa spytujem:


príde či nepríde?


Óch, jáj, aáa, už nemusí prísť!


Anička dušička, kde si bola?


Kde sa ti tá kučeravá zarosila?


Nahradiť ťa môže aj Anička dlaňová,


Anička, dám ti dukát,


keď ma necháš na ňu kukať,


Anička, dám ti aj tri,


ak ho môžem dať, kam patrí.


Obr. 1: „19. Doba temna.jpg., 2004, olej, 49 x 58 cm.“


http://jozef-sokol.webovastranka.sk/image/1292/8688_19.Doba_temna.jpg


Wikipedia uvádza: Karel Gott je najvýznamnejší a najpopulárnejší spevák v dejinách česko-slovenskej populárnej hudby. (…) Najznámejšie piesne: 70. roky: Kdepak, ty ptáčku, hnízdo máš?; (Pieseň z filmu: Tri oriešky pre Popolušku. Je to filmová rozprávka, podľa námetu rozprávky, od spisovateľky Boženy Němcovej.) Paganini; Kam tenkrát šel můj bratr Jan; Babička; Měsíční řeka. (…) Masturbácia, onánia, onanovanie alebo sebaukájanie je ukájanie pohlavného pudu sebou samým. Až do začiatku 20. storočia bola masturbácia považovaná za jeden zo smrteľných hriechov. Sexuálna revolúcia v druhej polovici 20. storočia viedla k odtabuizovaniu tejto témy. Napriek tomu ešte stále existuje mnoho predsudkov, ktoré masturbáciu popierajú a odmietajú ako niečo zlé, nečisté, úchylné, ba až zvrátené. Masturbácia je prirodzená sexuálna aktivita. Ľudia začínajú masturbovať v puberte, pričom masturbácia je dôležitou súčasťou procesu (nielen sexuálneho) dospievania. Aj keď majú ľudia k masturbácii rôzne postoje, príroda ju nepovažuje za nič nezvyčajné. Masturbácii sa totiž venuje aj mnoho iných cicavcov. Len ľudia však na masturbáciu uvalili mnoho morálnych, etických a náboženských tabu. Aj preto sa s masturbáciou spája mnoho nepravdivých až absurdných mýtov, vychádzajúcich najmä z náboženskej náuky: masturbácia je diablovo pokušenie, masturbácia je zdraviu škodlivá, masturbácia poškodzuje vnútorné orgány, masturbácia spôsobuje slepotu, masturbácia v puberte spôsobuje neplodnosť v dospelom veku, masturbácia v puberte spôsobuje spomalenie až zastavenie fyzického rastu, masturbácia spôsobuje ochlpenie dlaní. Všetky tieto negatívne vlastnosti, pripisované masturbácii, sú nepravdivé. Naopak, odborníci v ostatných rokoch akcentujú jej pozitíva, napríklad pre mužov s predčasnou ejakuláciou môže byť masturbácia vhodným spôsobom, ako sa naučiť ovládať svoje telo. Je tiež dokázané, že ľudia, ktorí nie sú dostatočne oboznámení so svojím telom, majú omnoho viac problémov v sexuálnom živote. Aj keď v našich podmienkach ide (ešte stále) o celospoločenské tabu, odborníci paradoxne potvrdzujú, že masturbuje takmer každý človek. Dokazujú to aj výsledky rozsiahleho výskumu z konca 20. storočia. K masturbácii sa podľa nich viac a častejšie uchyľujú muži. Až 94 percent mužov prezradilo, že v priebehu svojho života masturbovali, pričom s občasnou masturbáciou pokračujú aj počas trvalého partnerstva alebo manželstva. V prípade druhého pohlavia masturbáciu priznalo 70 percent žien. Tie však podľa spomínaných výskumov zvyknú masturbovať najčastejšie do 21. roku života. Ani masturbácia v neskoršom veku však nie je ničím výnimočným a praktizujú ju aj ľudia vo veku nad päťdesiat rokov.


Prsty


V Las Vegas a Los Angeles


mi do uška hrajú:


Los Fastidos,


Los Fasos,


Los Balalajkos Afanasija Lofasieviča,


ááá Kalinka mojá!


Jedna ruža, dve ruže,


dva prstíky zvedavé,


husári, ružičky na tvári,


netrápte koníčky pod sedlom v kantári,


ale si zacválajte na dievčinách v chotári,


kto dobre maže, ten dobre ide,


prší, prší, len sa leje


nezatváraj milá dvere,


ale pusť ma dnuká,


lebo to nie je ruka,


čo ťuká!


Obr. 1: „Ruka.-Fin_r2.jpg., Ruka – Hnáta, olej, 89 x 115 cm.“


http://jozef-sokol.webovastranka.sk/image/1292/11763_Ruka.-Fin_r2.jpg


Wikipedia uvádza: Los Fastidios je italská street punková skupina, ktorá hrá Oi! Bola založená vo Verone v roku 1991, ale dnes v skupine pôsobí už iba jeden zo zakladajúcich členov. Väčšina textov skupiny vychádza zo života, týka sa napríklad sociálnych problémov alebo boja proti diskriminácii. (…) Oi! alebo streetpunk je označenie pre hudobný žáner, ktorý obľubujú príslušníci skinheads. Ide o agresívnu hudbu, ktorá vychádza z punk rocku. Za krajinu pôvodu sa zvyčajne považuje Spojené kráľovstvo, kde sa tento hudobný štýl objavuje koncom 70. rokov. Pôvodný názov Skinhead Rock nahradil v 80. rokoch novinár Garry Bushell názvom Oi!, podľa piesne Oi! Oi! Oi!, od Cockney Rejects.


Podľa nášho názoru, nekontrolovateľné, agresívne a xenofóbne hnutie skinheads predstavuje pre demokratickú spoločnosť nebezpečenstvo. Keď sa chceme proti nebezpečenstvu postaviť, tak netreba pred ním pchať hlavu do piesku.

Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button