Najkrajšie sú letnolásky,

vyčítané z sedmikrásky,

krásna vôňa, teplo          

                   v očiach, nádej

úsmev a kopček zmrzliny.

Najkrajšie sú letnolásky,

krátky zostrih dlhej pásky,

                    dotykov

                          a vôl’a,

zostať v lúči slnka,

neklepať sa od zimy.

Najkrajšia je letnoláska,

keď už dávno oheň praská,

teplo rúk im zostane,

topia spolu l’ady…

Najviac boli letnoláska,

keď ju slnko (s)páli z blízka,

vel’a času rok im dal,

čaro chvíle, vzácne , milé,

jednoducho im ho vzal…

Trpím svoju letnolásku,

vešiam srdce na retiazku,

nemo čakám náznak nehy,

placho hladím jeho pehy,

                 pohl’adom

Silná slovom letnoláska,

otrhaná sedmikráska…

zostali len lupene,

             na zemi,

a tiché vyznanie vo vetre…

Zase to premeškala…

papillon