Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

bez echa v ústnej harmonike zablúdi každá melódia

dážď zacvaká zubami

o moje vlasy

 

zvonku

dlaň na dverách

a už nič viac

nestíši ticho

 

Donaha

Osprchovaná

 

som mapa

po ktorej si tak rád

dúfal v štvorlístky.

 

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

9 Responses to bez echa v ústnej harmonike zablúdi každá melódia

  • maria… kazdy dufa v stvorlistky 🙂

    davam palec hore..peeekne:)

  • Len ma prosím prosííím nevolaj Mária :D:D:D:D ja viem že je to „pekné meno“ ale strašne mi vadí keď ma tak niekto volá 😀 volaj ma pre mňa Mara, Mariša a neviem ako ešte 😀 /len nie Mária :-/

    tak dúfam že sa nenahneváš za tú drezúru s mojím menom :))

    inak naozaj ďakujem za hodnotenie 🙂

     

  • A prave preto  ta tak budem volat, ze to nemas rada 😀 😀 😀

     

    ale nie… tak ja ta budem volat MaaJČa…súhlas? 😀

  • jak je libo! 😀

  • Marusja, píšeš pekné básničky.

  • každým kúskom lepšie, a vraj prozaička 🙂

  • Děkuji ti, bociane! :D:D:D:D:D

    Jo, i já mám pocit, že v polední době strácím prozaickej cit :-/

    A promiň tu češtinu, nevím co mně to popadlo :D:D:D:D

  • pekná výpoveď..priznám sa, že názov ešte stále usilovne „rozbíjam“ na drobné v súvislosti s textom../ a možno by som povedala „som mapa na ktorej..“ale to je jedno :)/

  • Medzi nadpisom a textom nie je až taká „silná súvislosť“. nadpis je skôr „pocitofka“ a až báseň má výpoveď. čo však majú spoločné je smútok.

    ďakujem za zastavenie 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button