Lovák.

Slnečnici z vedľajšieho poľa vypadli dva zuby – aké milé. Zo zeme si ich zodvihol ústami, lebo v ľavej ruke si mal pivo a v pravej krčmárkine polky! A ona sa smiala ako nažratá sviňa, krochla a začal štikútať. Vždy sa najprv zazubíš a až potom ti dôjde, že v hube držíš slimáka bez ulity!

Slnečnicové semiačka ostali nalepené na jeho slize. Chudák slimák, je to také nechutné…

Zageľať košeľu a oslobodiť gágor od mrmľov! Kobyla preľaknuto odcvála – vzruší ťa už len spomalený záber na jej nadrndávajúce sa polky v ružových gamašoch – mätúce, predsa len mala v sebe niečo zo ženy, keď sa tak zľakla. Odpiješ si z piva; romantická prechádzka po slovenskom kraji.

V priekope bicykel. Nekántri sa moralizujúco sebareflexívnymi otázkami, či v tebe drieme trieska svedomia. To dievča z čerešne zájde domov aj po vlastných…

V tvojej chatrči bez ženy sa kúri len sporadicky, lebo sa málo sprchuješ. Ale nevadí – odpiješ z piva. Nasleduje zasnené prehrabávanie sa smetiskom stroskotaných mozgových buniek zas a zas. A popri tom všetkom sa zostarnutý zápach potu stále mieša s molekulami pálenej slivovice. Celé to vydáva taký čudný zvuk, ako keď sa slávik na plote zadrhne v polke hrkotania. Je ti zle. Ale nevadí – odpiješ z piva.

Spomínaš na to, ako v červených šatách s kvietkovaným vzorom nakúka do tvojej udiarne. Sunieš sa, aby si zakryl oškvŕknutú hlavu z prasaťa a v tej tme sa ospravedlňujúco začervenáš, že zase smrdíš smrťou.

Na lúke za dedinou sa ti najprv dievčensky smiala, keď si ju chcel hladiť v púpavách, no napokon neodmietla a ty si sa neovládol. Ale nepýtala peniaze. V podstate si ju tým zabil a odvtedy nenávidíš deti.

Ráno.

Je ako ohňostroj a tebe z toho zhonu horia v spuchnutých nohách zvyšky liehu. Všetci sa zbláznili! Vonku je hluk a bodrel. Dačo sa hompáľa  vo vzduchu – na slučke.

Do oka ti padne brvno, chvíľu slzíš a keď sa vyjasní, zbadáš bicykel zo včera večera. Pred tým si si nevšimol zvonček, nežne previazaný ružovou stuhou, ani si necítil živú dievčenskú vôňu, nasiaknutú v tom mŕtvom kuse železa. Pokrčíš plecami a vysadneš naň, veď ti puchnú nohy!

Pod čerešňou.

Na ceste z krčmy, po ktorej si včera zbieral slnečniciam vypadnuté zuby teraz mrazí predostretá dievčenská nahota. A niečo v nej je z teba. Zlaté mince na farárom zatvorených viečkach ti našepkávajú, že si zodpovedný už za druhú smrť.

maria.mazuchova