Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Posledné pierka Lucifera – Prológ

 

Pršalo už takmer mesiac a všetko nasvedčovalo tomu, že ešte dlho aj pršať bude. Všetky cesty vôkol malého kláštora pod tmavým vrchom sa zmenili na močiar a odrezali jeho obyvateľov od sveta. Práve tak ako to mal v pláne On.

Kdesi vo vyšších sférach, kam dosiahnu len mysle veriacich, sa odohrávala nepredstaviteľná dráma. Už po mnohostý krát sa pokúšal On zosadiť svojho otca z trónu a prevziať moc nad dianím… Opäť však bezúspešne. Jediné čo dosiahol bola nerovnováha vecí. Nerovnováha prírody. Prosto nenormálna búrka a neutíchajúce dažde. Ale tento krát už prišiel na koreň veci… už vedel, že na to aby otca porazil potrebuje čosi viac ako len vlastný vzdor. Potrebuje oporu v nich… Oni však nepodporujú zadarmo. Presvedčiť ich môže len jediná vec. Dobre si to uvedomoval a tak sa naraz vytratil a zamieril na svet po oné mystérium, ktoré sa ukrývalo v kláštore pod vrchom.

 

„Otče náš, ktorý si na nebesiach,

posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás Zlého.
Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva,

Otca i Syna i Svätého Ducha,

teraz i vždycky i na veky vekov.
Amen.“

 

Ozývala sa úpenlivo priam spievaná modlitba mnícha Pramena, ktorý nervózne kľačal pred oltárom a hľadel na veľkú zlatú monštranciu, v ktorej srdci sa namiesto hostie vynímala zlatá guľa veľkosti orecha s hustým gravírovaním.

„Odpusť pane! Odpusť!“ Zašepkal ešte mních a bojazlivo onú guľu vybral z monštrancie a zovrel v dlani.

V tom okamihu sa zablyslo belasé svetlo na nebi ako blesk a celým okolím sa ozvala taká hromová rana, že to otriaslo okolitým svetom.

Mních Pramen bol preč. Načisto sa vyparil bez akejkoľvek stopy. Avšak práve včas.

K oltáru totiž z tieňa predstúpil holohlavý muž v bielom rúchu s mohutnými labutími krídlami. Nad plešinou sa mu vznášala svätožiara. Bol anjelom. Očami bez zreničiek si bezvýrazne premeriaval miestnosť a zrazu si povzdychol a akoby len tak mimochodom sa otočil na päte a zamieril späť do tieňa.

„Nie tak rýchlo! Anjel.“ Ozval sa hrdelný hlas bez majiteľa pričom posledné slovo dodal s nechuťou akoby ho použil len z povinnosti.

„Čakal som ťa tu skôr tieňovrav. Vidím že aj Satan mení svoje zvyky.“ Odvetil anjel vyrovnane zamatovým mužným hlasom.

„Čosi sa podučil od Boha, ale o tom už vieš, ty operenec.“ Odsekol hrdelný hlas.

„Čo sa stalo je nezvratné. A vieš to aj ty, tak aký má význam tento rozhovor?“ Opýtal sa anjel bez akéhokoľvek výrazového doplnku v tvári.

„Nezvratné hej, nie však nevyužiteľné. Mám pre teba ponuku.“ Poznamenal hlas

„Obchody so Satanom sú vysoko rizikové. Už to nie je to, čo to bývalo.“ Povedal nedbalo anjel a mávol rukou.

„Teraz je to bez rizika. V hre je úplne nová sféra. Niečo, čo sa anjelovi naskytne len raz za čas.“ Nedal sa odbiť hlas.

„Prečo by sa jej Satan zriekal? Je to nad moje chápanie.“ Spýtal sa anjel a prvý krát vôbec mrkol viečkami, ktoré mal doteraz pevne otvorené.

„Satan už má iné záujmy. Teraz robíme všetko tak ako si On praje. Dôležité je pre nás v tejto chvíli len to, kde a kedy sa objaví najbližšie rex kajetanu.“ Odvetil hlas a zreteľne sa zasmial.

„Anjel neuzatvára dohody s tieňmi.“ Poznamenal rázne anjel a rozprestrel krídla pričom sa celá miestnosť vôkol oltára rozžiarila.

„Prepáč, vy anjeli ste tuším poslední, ktorí ešte dodržujú starý protokol, ale… Ako chceš, anjel. Tu som.“

Len čo hlas doznel pred anjela sa nahrnuli tiene z ktorých sa stal dym a z dymu nahé mužské telo čierne ako uhoľ.

„Deimonias Soleides, teší ma.“ Ozvalo sa hrdelným hlasom a keď roztvorilo oči odhalilo dva krvavočervené rubíny.

„Teraz už môžeme uzavrieť dohodu.“ Povedal Deimonias a nastavil pred anjela čiernu dlaň.

„Teraz už môžeme.“ Prikývol anjel a dodal: „Ja Rámuel, strážca kajetanu, uzatváram s tebou Deimonias Soleides nasledovnú dohodu. Nesnímem z rexa kajetanu posvätné rúcho slobody a ochrany ale ukážem ti ho hneď ako sa narodí. Od dnes o tristo rokov.“

Démon a anjel si podali ruky a v tej chvíli všetky dažde ustali. On ich už nepotreboval živiť a nezáležalo mu ani na tom čo vie jeho otec. Odteraz bol pripravený na novú éru, už musel byť len trpezlivý. Pre boha je však tristo rokov len smietka oproti hore večnosti.

 

O tristo rokov neskôr počas noci v malej izbe v byte väčšieho mesta, pri hlavnej ceste s prípojkou na diaľnicu sedel na posteli malý chlapec a pozoroval hviezdy. Obyčajné človieča.

Vlastným menom Andrej. Kochal sa pohľadom na súhvezdia a sníval o tom ako lieta v chladnom vánku.

To ešte netušil, že je výnimočný… To ešte netušil, čo všetko ho čaká…

Ešte mohol spokojne snívať.      

 

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

9 Responses to Posledné pierka Lucifera – Prológ

  • Toto je môj znovu zostavený vlastne nový román, ktorý by som sem chcel postupne zverejniť. Ide tiež o staršie dielo i myšlienku a kapitoly budem musieť prepisovať tak ako aj túto, prípadne dotvoriť nejaké nové. 

    Dúfam, že tento prológ nikoho neodradí, ono sa to ešte rozprúdi. 😉 

    Prajem príjemné čítanie!

     

    PS: Každý názor ma len poteší. 

     

     

  • Zo začiatku sa mi to páčilo, ale keď vstúpil na scénu anjel, trošku ma to rozladilo. Anjeli a démoni mi pripadajú ako trošku prisilná káva na to, aby sa použili hneď na začiatku. I keď chápem, že čitateľa treba čo najskôr zaujať. Ja osobne som však bola zaujatá už tým obrazom dažďom odrezaného kláštora a mníchom.

    Dojem silnej kávy však vo mne deifnitívne umocnil malý „vyvolený“ chlapec. V recenzii jednénho fantasy diela na mámtalente sa spomínal podobný námet, kde sa čitatelia už na jednej z prvých strán dozvedeli, že hrdina je vyvolený, na ktorého čakal svet 500 rokov. A reecenzistka sa k tomuto ťahu vyjadrovala veľmi kriticky. Nehovorím, že sa s jej názorom stotožňujem, ale prikláňam sa k nemu. Ten anjel s démonom bez toho chlapca, to by ešte šlo, ale spolu s tým chlapcom mi to pripadá trochu príliš bombastické a zároveň primálo tajomné, čo určite nebolo úmyslom. Ale to je len môj názor. Tak či tak som zvedavá na pokračovanie.

    A inak, „tento krát“ sa píše spolu, never automatickej kontrole pravopisu vo Worde. 🙂

  • Vďaka za komentár adhara… Potešila si ma. 🙂

    Mierna obhajoba z mojej strany… „tento krát“ píšem už automaticky takto… takže to ani nie je chyb Wordu ako skôr moja. :D:D:D 

    Čo sa týka deja samotného… Nesúď predčasne, to že som „všetko“ vybalil hneď na začiatku, neznamená, že ide naozaj o „všetko“. 😉 

    Anjeli a démoni sú tu len kulisa… A k vyvolenosti hrdinu… tak… Po prvé on nie je vyvolený ale výnimočný ale o tom v ďalších príspevkoch, ale nemaj obavy, nebude to žiadny ďalší Harry Potter ani Artemis Fowl a ani Percy Jackson… čo sú ikony toho žánru. 

    Toto dielo má úplne iné ambície a aj smerovanie… Ak zachováš priazeň, možno ťa prekvapí. 😉 

     

  • Mne osobne sa tiez zaciatok pacil, ale . . .  vzdy je nejake ale 🙂 Dej ma prilis rychly spad a je nabity silnymi slovami a obrazmi. Udrzat tuto silu pocas pribehu bude velmi tazke. Z Prologu sa vsak neda zistit smerovanie ani myslienka, takze si pockam 😉

  • mmm… mne sa to páči…

    také sci-fi. no rozhodne ti ide próza lepšie ako poézia. len podľa mňa pozor na tému – citlivá.

    ten koniec bol také zasraté klišé ako som už dávno nečítala – výnimočný chlapec, ktorý ešte ani len netuší… a podobné bláboly. skúsila by som upútať možno viac alegoricky.

    ďalej je tam veľa pomenovaní, ktoré si si pravdepodobne premyslel v hlave /napr.kajetan, rex kajetanu, rúcho slobody rexu kajetanu/ ale čitateľ tomu nerozumie. a celkovo, celá tá konverzácia medzi anjelom a démonom je na tému, ktorú čitateľ ešte nechápe, nevie o čo sa jedná a pokiaľ ju čoskoro neobjasníš a budeš len tliachať o výmysloch, ktoré máš v hlave, ľudia to prestanú čítať. ja osobne nemám rada, keď k nejakému dielu potrebujem ešte zvlášť príručku spisovateľových fantasy pojmov a vzájomných vzťahov medzi hrdinami!

    a smiem sa opýtať – ten brak čo si kedysi zo seba vypľul „Keby mi tak niekto videl do hlavy“… to bola tá štúdia k tomuto dielu??

  • ja myslim ze pockat sa oplati, a ten rychly spad prologu ma svoj dovod, v porovnaní s budúcimi časťami jednoducho bude jasné, že niektoré veci jednoducho nemá zmysel naťahovať. 🙂

  • Vďaka som rád, že sa ti to zatiaľ páči. 🙂

    Je to skôr fantasy než sci-fi. 

    Ten koniec vlastne nebol vôbec koniec, a ani klišé ale celé to má na začiatku ako klišé vyzerať. Ale už druhá časť prezradí viac. 😉

    Čo sa týka pomenovaní, tak sa neobávaj, k tomuto dielu nebude potrebný nijaký slovník a všetko bude v texte plynulo a jasne vysvetlené.

    Mimochodom až také výmysly to nie sú, ale o tom tiež v ďalších častiach.

    Ten „brak“ ako ho nazývaš… 😀 Nemá s týmto nič spoločné, okrem autora. Z tej štúdie neskôr vzíde celkom iná novela, ktorá ma pracovný názov „Empat/Hranice porozumenia.“ Ale to chce ešte veľa premýšľania. 🙂 

    V každom prípade vďaka za koment a ako som povedal, nenechaj sa odradiť prológom ten vyznie celkom inak v priebehu ostatných častí. 

  • no…tak som to konecne precitala…mne sa to pozdava, ano, je to rychle, hned vieme ze tam je vynimocny chlapec a pod, no nevieme o co ide a v com je vynimocny… preto je asi dobre ze je to rychle, aby clovek nemusel citat desat kapitol a potom mu dojde ze ide o nejakeho anjela a nejakeho demona co uzavreli dohodu 😉

    ano, casto sa stane, ze clovek cita cita a cita a nic sa v diele nedeje…nedavno som sa donutila docitat nieco podobne, comu som vobec nerozumela, text bol hrozne zlozity a prespikovanymi roznymi, mne neznamymi vyrazmi, no na konci som bola rada, ze som to vlastne docitala-a to nie len kvoli tomu, ze som to mala za sebou. nikto ma nenutil, mohla som to hocikedy zabalit….chcela som tym povedat, ze hoci to zo zaciatku nabralo rychly spad a tema je citliva, je to predsa fantasy! 🙂

    takze na zaver-co tam po osuchanych bla bla prvkoch, ja si precitam aj dalsiu cast…(dufam,ze bude dobra, lebo to vzdam 😉 )

    muze zdar!!!

  • Vďaka za komentár, aj sa silné motivovanie. 😉 

    Určite to bude pokračovať menej tradične ako klasické príbehy ale musím si ešte urovnať kapitoly, lebo sa mi stalo, že som sem vyhodil druhú a ono to vôbec nebola druhá kapitola, tak som ju musel vymazať. 😀

    Takže cením si priazeň a vynasnažím sa nesklamať. 🙂

     

Napísať odpoveď pre Denisa Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button