Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

aby som sa mohla kochať tvojím nahým telom

tlačím svoje šupiny

do škár

v sprchovom kúte

a olizujem mláčky,

po ktorých si stopoval

                   z kúpeľne.

 

prehltla som

lístok na vlak

a stŕpol mi z neho jazyk,

ale ten rušeň

si po teba

tak či tak prišiel

a mňa

znásilnil

ako ploskuľu mliečnu

                  – prerezaním.

 

cítim sa

akosi rozdvojene

rýchlo ti ešte

tretím kúskom

skočím do kapsy

 

možno tam

znovu vyrastiem.

Ďalšie príspevky

Komentáre

11 Responses to aby som sa mohla kochať tvojím nahým telom

  • vidím, že tento typ obrazcov ti ide… 😉  

    Som zvedavý, kedy sa nimi nasýtiš a čo bude ďalším krokom, ktorý v svojej tvorbe využiješ. 

    Teším sa na to. 🙂 

    Zostaň s múzou!

  • prečo ten smútok? vlaky odchádzajú a prichádzajú, ale ploskuľa je stále hermafrodit 🙂

    tú kapsu som nepochopil

  • dík, že si sa pristavil 🙂

    cítim sa akosi rozdvojene – rozkúskoval ma odchod milovanej osoby, ale ja to nechcem a tak mu ešte tretím kúskom skočím do kapsy, aby som s ním odišla na miesto, kde možno znovu dorastiem a budeme spolu 😉

  • aha! hmmmmmmmmmmmmmm…

    no tak trosku som to aj pochopila, som na seba hrda, aj ked viem, ze som to pochopila aj tak len „po svojom“ 😉

    muze zdar!!!

  • … kua, musím si dať pozor pri pití mlieka na ploskule na dne pohára . Ale po uliciach ich je tiež dosť.

  • si nebodaj nejaký rýchlik, čo kradne ženy iným mužom a ich kúsky si hádže do kapsy? 🙂 inak som nepochopila, či bol komentár pozitívny alebo negatívny – občas mi to nedopína 😀

  • Ty si taká podarená stvora Denka 😀

    no jasné že si to pochopila po svojom 😉 najkrajšie na poézií je to, ako ju každý dokáže odlišne pochopiť… ale to som práve niekomu ukradla myšlienku, len už neviem komu 😀

  • no vraj podarena! 🙂 to mi uz davno nikto nepovedal…

    mna na tom stve prave to, ze nedokazem rozlustit, co tou poeziou chce basnik povedat 😀

    to, ze ju chapem po svojom – no ucili nas v skole chapat basne po svojom ?!

    tvojej muze zdar majka!!!

  • Čo ťa učili v škole, to ťa učili v škole. Ako každé umenie prechádza z éry do éry a z obdobia do obdobia, aj my teraz žijeme istú éru, kedy sa píše nejakým spôsobom a píše sa v symboloch, bez genitívnych metafor, bez rýmov, alebo keď s rýmami tak s nenápadnými a v žiadnom prípade nie gramatickými… atď. To sú „nové pravidlá dnešnej poézie“ /teda aspoň koľko som z nich ja odpozorovala/. A tak isto k týmto „nepísaným pravidlám“ patrí aj to, že dnešnú poéziu si môžeš vykladať ako chceš a ver tomu, že akým pohľadom na ňu nazrieš, takým k tebe prehovorí. zdá sa to byť neuveriteľné ale je to tak! ty nemusíš lúštiť, čo som si ja myslela, keď som to písala, ty hľadaj, čo si myslíš sama, keď to čítaš, čo ti to povie, čo to v tebe vyvolá keď si to predstavíš,  keď si predstavíš ako „tlačím svoje šupiny do škár v sprchovom kúte“… /pre príklad – rybacie šupiny prinášajú šťastie – to je všeobecne známe, čiže taká šupina, môže byť kúsok ľudského šťastia, ktorý ja ponížim zatlačením do nejakého kúta, len preto, „aby som sa mohla kochať nahým telom“… atď :)/

    Ďakujem že si sa ozvala. dúfam, že ti budem týmto komentárom aspoň trošku nápomocná :))) ahoj.

  • takze by som mala asi povedat, ze tento novy sposob sa mi paci, kludne sa tie pravidla mozu aj zapisat…konecne si mozem vsetko vysvetlovat po svojom 😉

    ano, tymto kometnarom si bola viac nez trosku napomocna 🙂

    papa

  • tak to som teda naozaj veľmi šťastná, že som ti mohla trošku priblížiť dnešnú poéziu 🙂 a že som ti pomohla. 

    maj sa 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button