Komentáre

11 Responses to aby som sa mohla kochať tvojím nahým telom

• 

  Dušan Damián on 16. mája 2010 at 11:19

  vidím, že tento typ obrazcov ti ide… 😉  

  Som zvedavý, kedy sa nimi nasýtiš a čo bude ďalším krokom, ktorý v svojej tvorbe využiješ. 

  Teším sa na to. 🙂 

  Zostaň s múzou!

  Odpovedať
• 

  boco on 16. mája 2010 at 12:24

  prečo ten smútok? vlaky odchádzajú a prichádzajú, ale ploskuľa je stále hermafrodit 🙂

  tú kapsu som nepochopil

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 16. mája 2010 at 12:56

  dík, že si sa pristavil 🙂

  cítim sa akosi rozdvojene – rozkúskoval ma odchod milovanej osoby, ale ja to nechcem a tak mu ešte tretím kúskom skočím do kapsy, aby som s ním odišla na miesto, kde možno znovu dorastiem a budeme spolu 😉

  Odpovedať
• 

  Denisa on 16. mája 2010 at 13:04

  aha! hmmmmmmmmmmmmmm…

  no tak trosku som to aj pochopila, som na seba hrda, aj ked viem, ze som to pochopila aj tak len „po svojom“ 😉

  muze zdar!!!

  Odpovedať
• 

  Raven on 16. mája 2010 at 19:25

  … kua, musím si dať pozor pri pití mlieka na ploskule na dne pohára . Ale po uliciach ich je tiež dosť.

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 16. mája 2010 at 20:48

  si nebodaj nejaký rýchlik, čo kradne ženy iným mužom a ich kúsky si hádže do kapsy? 🙂 inak som nepochopila, či bol komentár pozitívny alebo negatívny – občas mi to nedopína 😀

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 16. mája 2010 at 20:49

  Ty si taká podarená stvora Denka 😀

  no jasné že si to pochopila po svojom 😉 najkrajšie na poézií je to, ako ju každý dokáže odlišne pochopiť… ale to som práve niekomu ukradla myšlienku, len už neviem komu 😀

  Odpovedať
• 

  Denisa on 18. mája 2010 at 17:26

  no vraj podarena! 🙂 to mi uz davno nikto nepovedal…

  mna na tom stve prave to, ze nedokazem rozlustit, co tou poeziou chce basnik povedat 😀

  to, ze ju chapem po svojom – no ucili nas v skole chapat basne po svojom ?!

  tvojej muze zdar majka!!!

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 18. mája 2010 at 23:46

  Čo ťa učili v škole, to ťa učili v škole. Ako každé umenie prechádza z éry do éry a z obdobia do obdobia, aj my teraz žijeme istú éru, kedy sa píše nejakým spôsobom a píše sa v symboloch, bez genitívnych metafor, bez rýmov, alebo keď s rýmami tak s nenápadnými a v žiadnom prípade nie gramatickými… atď. To sú „nové pravidlá dnešnej poézie“ /teda aspoň koľko som z nich ja odpozorovala/. A tak isto k týmto „nepísaným pravidlám“ patrí aj to, že dnešnú poéziu si môžeš vykladať ako chceš a ver tomu, že akým pohľadom na ňu nazrieš, takým k tebe prehovorí. zdá sa to byť neuveriteľné ale je to tak! ty nemusíš lúštiť, čo som si ja myslela, keď som to písala, ty hľadaj, čo si myslíš sama, keď to čítaš, čo ti to povie, čo to v tebe vyvolá keď si to predstavíš,  keď si predstavíš ako „tlačím svoje šupiny do škár v sprchovom kúte“… /pre príklad – rybacie šupiny prinášajú šťastie – to je všeobecne známe, čiže taká šupina, môže byť kúsok ľudského šťastia, ktorý ja ponížim zatlačením do nejakého kúta, len preto, „aby som sa mohla kochať nahým telom“… atď :)/

  Ďakujem že si sa ozvala. dúfam, že ti budem týmto komentárom aspoň trošku nápomocná :))) ahoj.

  Odpovedať
• 

  Denisa on 19. mája 2010 at 11:47

  takze by som mala asi povedat, ze tento novy sposob sa mi paci, kludne sa tie pravidla mozu aj zapisat…konecne si mozem vsetko vysvetlovat po svojom 😉

  ano, tymto kometnarom si bola viac nez trosku napomocna 🙂

  papa

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 19. mája 2010 at 15:25

  tak to som teda naozaj veľmi šťastná, že som ti mohla trošku priblížiť dnešnú poéziu 🙂 a že som ti pomohla. 

  maj sa 🙂

  Odpovedať