Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Denisa

AUTOR

Denisa

Mníška (IX.časť)

Zo spánku ma prebral šepot, ktorý akoby prichádzal spoza mňa. Rozoznala som hlas doktora Adama Olszowiecha, hlas sestry, ktorá ma masírovala cez obed – volala sa Dorota, a hlas ďalšieho muža. Predpokladala som, že je to ten chirurg, ktorý sa má na mňa pozrieť.  Začula som len útržky rozhovoru, lebo sa pomaly vzďaľovali. Hovorili o ranných sedatívach, kontrole, operácii a o tom, ako Nemci naozaj pália Židov. Slzy mi zamočili vankúš. Bolo mi ich ľúto, a bolo mi ľúto seba. Začala som ľutovať seba kvôli svojmu stavu, kvôli doterajšiemu životu, kedy som nepoznala rodičov, radosti detstva a mladosti. Jediné čo som poznala boli pravidlá a modlitby. S uslzenými očami a utrápeným srdcom som znova zaspala.


„Dobré ráno,“ povedal a prisadol si na matrac. „Akú ste mali noc sestra Mária Agáta?“ opýtal sa s úsmevom. Doktor Adam. Líca mi zrumeneli, snažila som sa otočiť, no zastavil ma dotykom ruky na plece. „Takto vám je lepšie. Dnes v noci prišiel môj kolega doktor Koczler, hovorili sme o vás. Príde sa pozrieť na vaše zranenie dnes poobede, dovtedy ešte raz príde sestrička Dorota, ktorá vám pomasíruje chrbát a podá lieky na utíšenie bolesti. Ani neviete, že nejaké bolesti máte, však?“ usmial sa. Pokrútila som hlavou, pretože ma jeho úsmev vyvádzal z miery a pretože mal pravdu. Lieky ktoré som dostávala utíšili moju bolesť natoľko, že som ju necítila. Tú na duši však utíšiť nedokázali. „Viem, že ste jednou z rehoľných sestier a  rád by som sa s vami preto porozprával. Viete, mám istý problém a neviem s kým  by som ho mohol prebrať. Vy ste taká milá, cez oči vám vidieť až do duše, ktorá je čistá a plná lásky. Viem, že vy ma pochopíte a vypočujete, pretože len vy jediná jej máte v srdci toľko, že aj vaša Matka Predstavená by sa mohla od vás učiť pomáhať.“ Jeho slová ma natoľko prekvapili, že som onemela. Hoci ani dovtedy som nevyriekla ani slova, teraz by to bolo úplne nemožné. „Mlčíte,“ povedal, sklamane sklonil hlavu. Očakával kladnú odpoveď a ja som nebola schopná povedať ani slovko. Zhlboka som sa nadýchla a pokúsila sa prehovoriť. Hlas mi preskočil, no nakoniec som úplne zmeneným hlasom vyslovila: „Rada vám pomôžem, či poradím doktor Olszowiech. Budem rada, že aspoň nejakým spôsobom vám budem môcť vynahradiť tú pomoc, ktorú mi vy poskytujete teraz. Príďte hocikedy, ja sa nikam nechystám,“ dodala som už upokojená. Usmial sa, poďakoval a odišiel. Predtým ako mi priniesli obed, ktorý sa skladal zo zemiakovej kaše a kúsočka kuracieho mäsa, prišla Dorota aby mi pomasírovala chrbát. Rozviazala mi košeľu a natrela si na ruky trochu oleja. Priložila mi ruky na šiju a začala. „Doktor Adam sa veľmi snaží o tvoje uzdravenie,“ prehodila. Otvorila som oči, no nevidela som ju, pretože začala masírovať aj moje nohy, čo predtým nerobila. „Je to zvláštne, no venuje ti viac pozornosti ako hocikomu inému, je tu kopa ranených vojakov, ktorí by si zaslúžili presne takú pozornosť.“ Z jej hlasu som cítila nespokojnosť, jej dotyky boli zrazu silnejšie. „Neviem, čo si urobila, no uvedom si, že si mníška. Keď obyčajný človek spácha hriech, ide do pekla. No mníška bude najprv trpieť v očistci, kým sa do pekla dostane. Tvoja duša bude veľmi trpieť.“ Oči som doširoka otvárala, nechápala som, čo za nezmysly to vraví. Aký hriech by som mala spáchať? Či som už nejaký spáchala? „Au!“ zvolala som, keď mi pritlačila zranené miesto, strhla sa a hneď povolila tlak. „Neviem o čom hovoríš,“ povedala som, pozrúc jej do očí, keď chystala hrejivú masť. „Nespáchala som nijaký hriech  a ani sa nijaký hriech nechystám spáchať. Pomáhala som ľuďom tak ako to robíš ty. Som si istá, že keby si sa v podobnom stave ocitla ty, doktor Olszowiech by pomohol rovnako tebe ako pomáha mne, venoval by ti presne takú istú pozornosť ako mne a akú by venoval hociktorej sestre, ktorú by potreboval v práci. Tvoja zlosť ma prekvapila, pretože som ti ničím neublížila, mám pocit, že toto je prvý krát, čo my dve spolu hovoríme. Nerozumiem ti.“  Hnevalo ma, že mi dáva rozumy a ani ju nepoznám, ani som s ňou nehovorila, ani som jej nikdy nič neprikazovala. Ak jej bolo proti vôli masírovať ma, mala to povedať  a nie si vŕšiť zlosť. Odložila masť a pozrela mi rovno do očí. Bol v nich hnev, no po chvíľke sa premenil na ľútosť. Zaleskli sa jej a pozrela inam. „Ja som ti predsa neprikázala masírovať ma. Ak máš inú prácu, choď, nevadí mi to,“ povedala som. Znova na mňa pozrela, ruky, v ktorých mala pripravenú masť, zostali nehybné. „Ja viem,“ pokrútila hlavou a položila dlane na môj chrbát. „Mrzí ma, čo som povedala, no nemyslím si, že doktorov záujem o teba je len profesionálny. Je to čosi viac ako záujem doktora o svojho pacienta.“ Rýchlo ma natrela, zaviazala košeľu a odišla. Nepovedala viac nič, obed mi priniesla iná zdravotná sestra. Zjedla som málo. Premýšľala som nad jej slovami, ktoré vo mne zanechali zmiešané pocity. Tešila som sa, že doktor o mňa prejavil záujem a spomenula som si na rozhovor s Helenkou, keď sme sa smiali, že z nás skutočné mníšky nebudú. Lichotilo mi to, hladilo moje ego, no na druhej strane som mala strach. Mali pravdu? Spácham hriech? Je zakázané, aby sa mi niekto páčil, alebo ja aby som sa páčila? Znamená to, že už som zhrešila? Nepoznala som ani jednu odpoveď, nevedela som, ako sa mám vlastne správať. Nevedela som, či sa správať ako mníška alebo ako žena. No vedela som, že sa budem musieť rozhodnúť sama, pretože som nemala nikoho kto by mi poradil. Okrem Helenky, o ktorej som vedela, čo presne by povedala. Usmiala som sa a znova som zaspala. O pár hodín ma prebudilo silné nutkanie ísť na záchod. Zavolala som na sestru a objavila sa Mária Anna. S červeňou v lícach som jej oznámila čo potrebujem a ona mi podložila misu. Dúfala som, že ma otočí, no neurobila to. „Sestra Mária Anna, prosím vás, otočte ma,“ prosila som ju so slzami v očiach. „Nemám na to čas, urob čo potrebuješ, aby som mohla ísť,“ povedala, stojac s rukami prekríženými na prsiach. „To, že tam teraz stojíte ste mohla využiť na to, aby ste mi pomohla,“ vravela som s plačom. „Takto sa ti predsa leží dobre, urob čo musíš! Naplň misu a ja sa po ňu vrátim.“ Odišla. Nechala ma tak. Nechápala som, prečo. Chce ma potrestať?  Snažila som sa čo najdlhšie zadržať potrebu, lebo som vedela, že sa tým len veľmi málo dostane do misky, ktorú mi Mária Anna podložila zle. Situáciu ešte zhoršovala moja poloha, zamočenie košele bolo isté. Bolel ma už mechúr, no snažila som sa vydržať kým neuvidím nejakú inú sestričku, pretože moje otočenie by zabralo menej času ako prezliekanie, ktoré by muselo nasledovať, keby som nevydržala. V dohľade som však stále mala iba Máriu Annu, ktorá ani raz nepozrela mojim smerom. Pomaly som otočila hlavu na druhú stranu. Na konci chodby som zbadala sestričku. Bola otočená chrbtom, skláňala sa nad pacientom. Potom vstala a otočila sa. Bola to Dorota. Nevedela som, či na moje volanie príde, pretože sa mi zdalo, že sa na mňa hnevá, no musela som to skúsiť, pretože mechúr som už mala na prasknutie. „Dorotka!“ zvolala som tak hlasno ako sa len dalo, aby ma začula. Všimla si ma a pohľady sa nám stretli. Potom na chvíľu uhla pohľadom smerom doľava. Vedela som, že pozrela na Máriu Annu. Tušila som, že tá jej venovala prísny pohľad. Dorota pozrela opäť na mňa a potom vykročila. Ku mne. „Dorotka, prosím ťa, otoč ma,“ prosila som celá uplakaná. Znova pozrela za mňa na Máriu Annu. „Chce ťa trápiť, prečo?“ opýtala sa a znova pozrúc na mňa, vytiahla prázdnu misku. Zo všetkých síl som jej pomáhala pri mojom otáčaní, potom mi podložila misu a počkala, kým sa mi uľaví. Keď sa sklonila, aby ju vytiahla, chytila som ju za ruku. „Ďakujem ti Dorotka. Sama by som bola rada, keby som poznala odpoveď na tvoju otázku.“ Nepovedala nič, len vzala misu a odišla.

Komentáre

17 Responses to Mníška (IX.časť)

  • Mne sa toto tvoje dielko stále páči… Musím sa priznať, že ho čítam dosť letmo a bez hlbšieho premýšľania… ale v každom prípade, mi ide od ruky.

    Číta sa ako po masle. 🙂

    Som zvedavý, kam to ešte povedie a ako to vypointuješ… no možno keď pridáš ešte nejakú časť, tak si to prečítam vkuse a hlbšie sa zamyslím… 

    Potom snáď v mojich slovách nájdeš aj niečo podnetnejšie. 😉 

    Zatiaľ  sa mi páčia najmä dialógy, i keď čo to by sa dalo ešte dotiahnuť v tomto smere. 

    Tak múze zdar! 🙂

  • ahoj:)

    Kludne daj tip, co s tymi dialogmi 🙂 rada sa necham poucit aj inspirovat. Tvoj posledny tip, kde si mi radil dialogy si nahlas precitat bol super. Az na to, ze som to zabudla praktizovat 😀 vyuzila som to pri pisani hned potom ako si mi poradil a uuuplne som na to zabudla. Darmo, to je zub casu!

    Som rada, ze sa Ti to apaci, uz som si myslela, ze okrem Martina to nikoho neudrzi az po deviatu cast…mala by som to trosku zrychlit 😉

    Co sa tyka hlbsieho zamyslenia, mozno nijake nebudes potrebovat, ono tie moje charaktery sa aj tak vzdy vyslovia. Myslim 😉

    V kazdom pripade Ti dakujem krasne za komentar, velmi potesil 🙂

    Nech ani Teba muza neopusta!!!

  • No to čítanie si dialógov pred dopísaním je to, čo by tomu pomohlo asi najviac, len som si nebol istý či to aj praktizuješ. A tak som sa nechcel opakovať. 

    V podstate v dialógoch nevidím nijaké veľké chyby, skôr v tej samotnej forme. Akonáhle si ich predstavíš ako živý rozhovor akčne… tak určite odstrániš všetky nedostatky, niežeby ich tu bolo veľa. 😉

    Mám pocit, že inak je to veľmi fajné.

    PS: Som rád, že som potešil. 🙂 

  • no, presla som tie dialogy a co ti ja viem… necham ich uz tak… ale to citanie uz fakt zacnem praktizovat. hadam to zvladnem 🙂

    p.s. dakujem za zopakovanie rady 🙂

  • Nie, tu už určite nič nemeň. To som ani nemal na mysli. Skôr to bolo mierené do budúcna. S vylepšujúcimi sa dialógmi bude aj celý príbeh gradovať viditeľnejšie. 😉 

     

  • Ahoj,

    opat si dovolim kritiku po vecnej stranke. Ak by si opisovala hadku a prieky dvoch pubertacok a pripadne ich „moralizovanie“, dalo by sa to citat celkom lahko, mozno by sa clovek zasmial nad ich hlupostou.

    takze vecne pripomienky:

    Existuje subor vedomosti, pravidiel, zvyklosti, ktore su jasne a zrejme  skor ako niekomu dovolia nosit habit. Napr.

    1/  ad „Mali pravdu? Spácham hriech? „

    Vies co je hriech?  Vedome a dobrovolne prestupenie Bozieho, alebo Cirkevneho prikazania. Jediny problem je  spravne vylozit vyznam prikazania v specialnych situaciach. Napr. pod nezabijes patri aj ohovaranie. Nema taku vinu ako vrazda, ale spada pod to.

    2/Ad „je zakázané, aby sa mi niekto páčil, alebo ja aby som sa páčila? Znamená to, že už som zhrešila? Nepoznala som ani jednu odpoveď,…“

    Skor sa bojim, ze ju nepoznas ty. Je to jeden zo zakladnych bodov, ktore musia byt zrejme osobam rozhodnutym pre celibat a to skor ako nastupia cestu este len veducu k slubom. Odpoved je ale ovela krajsia, ako to mnoho ludi ocakava.

     

    3/ Ad „No mníška bude najprv trpieť v očistci, kým sa do pekla dostane.“ Totalny teologicky nezmysel. Peklo je horsim stavom ako ocistec. Ocistec je len „bolest tvojej duse“. Pozvu ta do Neba a ty si uvedomis, ze si obcas v svojom zivote ublizila nielen Bohu, ale i mnohim ludom, ktori su tam . Ale oni Ta s laskou pozivaju do svojho spolocenstva a vobec im to nevadi, ani o tom nechcu hovorit. Odpustili Ti a si pozvana, chcu ta zahrnut svojou laskou a priatelstvom. Pocitis bolest nad svojimi hcybami, ale oni Ti dovlolia hodit ju za hlavu. A ocistec je fuc.

     

    4/ ad „…otočte ma,“ prosila som ju so slzami v očiach. „Nemám na to čas…“

    To je uplne mimo realitu. Ak si dokazu medzi sebou, ublizovat, robia to tak, ze sa tvaria, ze robia niekomu dobre.  Napr. na don Bosca zalovali, ze sa hrava s chlapcami futbal a ze tym uraza knazsky stav. Ze by sa mal spravat dostojnejsie.  Nepovedali, ze mu zavidia, ze ho maju chlapci radi, ze si snimi rozumie. Ze ma plny kostol ministrantov, mladeze,… Intelignetne to schovali. Tvarili sa, ze im ide vlastne o dobru vec. Niektori sa tak tvaria dokonca sami pred sebou.

    Mniska by obsluzila aj svojho najvacsieho nepriatela, ak by ju o pomoc poziadal. nie to este spolusetru. Skutocna sestricka totiz pozna Bilbliu a jednu zakladnu poucku.  Pri poslednom sude by jej Jezis povedal: „Potreboval som mocit. Nevladal som sa otocit na lozku a ty si mi naschval zle podstrcila misu.“ Ona sa ho spyta: „A kedy som Ti to urobila?“, „Vtedy, ked si to urobila Marii Agate.“

    Nechcela by radsej pocut napr.: “ Hnevala si sa na mna, ale ked som potreboval pomoct, pomohla si mi. Dakujem.“

    Navyse za kazdu cenu by sa vyhybala verejnemu pohorseniu. Pachat zlo pred svedkami je daleko horsie, ako potajma.

    5/Ad „Začala som ľutovať seba kvôli svojmu stavu, kvôli doterajšiemu životu“

    Je zakazane nad tym uvazovat, nieto este sa dopracovat k lutosti.

    A tento „zakaz“ sa netyka len osob v celibate, tyka sa aj mna v manzelstve. Rozmyslat som mal pred tym. Ked som dal raz slub, dokial nas smrt nerozdeli, uz nesmiem uvazovat, ci to bolo spravne, ci som nemohol urobit nieco ine, alebo vybrat si nejaku inu manzelku, alebo byt radsej knazom. To je jeden zo zakladnych chyb pri povolani. Uvazovat mozes dokial nedas slub hotovo. Dokial slub plati, mas sa uz starat len o jeho co najplepsie naplnenie.

    Opat, vsetky osoby  pred slubom celibatu toto vedia, aj ked realne su osoby, co to nezvladnu.

     

    Nemusis tieto moje pripomienky akceptovat, len som sa pokusil vypichnut par posotjov nezlucitelnych s realitov, pokial nepises fi.

     

    P.S. Zatial, som  mal pocit, ze Maria Agata mala byt povodne kladnou hrdinkou.

  • no…

    dakujem za pripomienky, beriem vsetky…

    spominala som, ze problematiku nemam uplne prestudovanu, no myslim, ze som spominala aj to, ze M.A. este nie je mniska. a to, ze som jednej sestricke dala zlu povahu, ktora je v rozpore so skutocnostou, je zamer, za ktory som sa snazila schovat niekoho, kto nema pravo sa nazyvat mniskou v pravom slova zmysle, pretoze je to pre toho cloveka len pretvarka. pre „tuto“ postavu. pouzila som postavu mnisky, aby to bolo viac ocividne. to, ze ludia sa casto pretvaruju, hraju sa na nieco cim nie su, aj ked im to niekedy nevychadza…

    citim sa hrozne, pretoze mam pocit, akoby som niekoho tymto svojim dielom urazila….

    co sa tyka „rozhovoru pubertiacok“ tak je to presne tak. aj agata aj helena su mlade-maju sedemnast, a ako som tiez spominala, na nadchadzajuci stav sa len pripravuju. miesto, ktore som zvolila pre ich zivot a nerozhodnost mladej mysle je klastor, taktiez sirotinec, kde sa iste osoby snazia vysvetlit si vieru po svojom a tou cestou viest svoje „deti“.

    netvrdila som, ze sa to nejako dotyka skutocnosti, aj ked som par postav mala v umysle drzat v tej pravej viere, laske a pomoci. zatial bola len trochu spomenuta postava sestry Marie Lujze, ktora sa v dohladnej dobe mala znova zapojit do deja, a tym zvyraznit rozdiel medzi „cistou dusou“ a „pretvarkou“. dve postavy. fikcia. ziadna realita, tej sa ospravedlnujem…

    ano, Maria Agata ma byt hlavnou hrdinkou, kladnou,  ktorej zaver cesty este nie je domysleny. zatial je tato postava len unavena na dusi z niecoho comu nerozumie. to je prave ta pretvarka jednej postavy a laskavost druhej…neistota…

    co sa tyka bodu 2, naozaj nepoznam odpoved, ci je hriech, ked sa reholna sestra niekomu paci alebo nie, alebo ked sa paci niekto jej…aj ked celibat je celibat, myslim tym, ze to zahrna aj toto(?)

    k bodu 4 ods druhy- presne tak…dakujem za pripomenutie…

    bod 5 – ako hovorim, je zmatena…a tym padom jej davam povolenie lutovat sa, kedze este nie je mniska/ 😉 /…aha ale nosi habit…tak este doriesit tuto chybu…mala by som jej ho pravdepodobne vzat, alebo za cosi vymenit(?)

    a akceptujem tvoje pripomienky, som rada, ze niekto to cita, nech uz je to z akehokolvek dovodu 😉 ale nie – som rada, ze mi takymto sposobom niekto radi…

    dakujem za komentar!

    p.s. co ti dava pocit, ze tou kladnou hrdinkou maria agata nie je? (sposob jej vyjadrovania, neistota, sebalutost?)

  • Ok, sorry.

    Cital som to zo zvedavosti. Principialne som fanusik scifi.

    Ber to len ako technicke pripomienky. Ak niekto bude pisat o armadnom prostredi, tak nemoze pouzit oficialny pozdrav „Cauky, genaral!“ 😉

     

    Nechcel som ta upozornovat na vsetky „cauky“, tak som si vybral len par najpodstatnejsich bodov, ale asi aj to bolo vela.

     

    V kazdom pripada Ti to „Cauky“ nechcem ani upravovat, ani brat.

    Ani inak ta obmedzovat. Takze pokial su moje pripomienky skor na obtiaz, tak to necham tak. Mozes si slobodne pisat co chces. 😉

     

    Vela zdaru.

    Martin

     

     

  • tvoje pripomienky nie su na obtiaz, ani ma nejako neobmadzuju, neviem ci som vobec nieco take spomenula v odpovediach na tvoje komentare…

    co sa tyka tych chyb, ktore tam mam, som rada, ze ma na ne niekto upozornil. ci napr. zmenim charekter tych „zapornych“ postav, co uz su vytvorene, tak to si premyslim, ale urcite mi to moze pomoct pri rozvijani hlavnej postavy a tych postav, ktore povodne mali byt tie „kladne“

    toto je stranka, kde kazdy moze napisat svoj nazor na cokolvek uverejnene. tvoj nazor beriem do uvahy, a ako som uz x krat zopakovala, tak aj tvoje rady. ved vravim, ze dakujem a nemyslim to ironicky-to by som povedala trosku inak…

    ci teda este nieco niekedy na toto dielo napises, bude tvoje rozhodnutie…

    vela zdaru aj tebe

     

    denisa

  • Prepac, som slepy 😀

    tvoj text som precital bez pomlcky.

     

    „ale nie – som rada, ze mi takymto sposobom niekto radi…

    ale nie som rada, ze mi takymto sposobom niekto radi…“

     

    Tak som to bral, ze ci sa ti nahodou do toho moc nestaram, lebo sam neviem odhadnut mieru, ci su moje pripomienky prospesne, alebo na obtiaz. A to by som nerad. Tak som sa stiahol (nie urazil). 

    Za nedorozumenie sa ospravedlnujem.

    Martin

     

    P.S.  Urcite si najdem cas este na par pripomienok / odpovedi, len si ich musim upratat, aby som ich podal „ludsky“.

  • Je kladnou hrdinkou?

    Vela by pomohlo, ak by si pouzivala presnejsiu terminologiu.

    Doktor ju oslovuje reholna sestra, spolusetra ju nazve mniska.

    Ak by si ju nazvala novicka, bolo by mnoho jej postojov spravnych, dokonca ziaducich. Napr. uvazovanie nad povolanim.

     

    Sestry k sebe neprijimaju hocikoho a vacsinou sa snazia zaujemcov odradit. Neviem aky rad opisujes, ale „najcastejsie?“ sa pouziva postupnost:

    Kandidatka – zije zdravym krestanskym zivotom. Naviac RADA travi vela casu modlitbou a rozjimanim. Nema uletene predstavy o zivote. Z pravidla este nezije v klastore. Ma velmi zvazit pevnost rozhodnutia pre reholny zivot. Najneskor od okamihu zaujmu o kandidaturu sa predpoklada celibat.

    Noviciat – zije uz v klastore, moze pouzivat odlisny habit. Ma pridelenu spiritualku, ktora sa jej venuje a pomaha jej zzit sa s klastorom.  Venuje sa jej duchovnemu rastu, vzdelaniu, osobnostnemu dozrievaniu.  Pocas noviciatu sa sklada slub, ktory trva pocas noviciatu. Poslusnost, chudoba, cistota. Pokracovat dalsim stupnom musi chciet jak novicka, tak spolocenstvo. Noviciat je poslednym „normalnym“ miestom pre rozhodovanie sa o povolani a opusteni klastora.

     

    5rocne sluby -(nema to kazda rehola) zije uz ako plnohodnotna sestra. Tu uz miesto na pochybnosti nie je. Musi byt vazny pripad, aby opustila rad. 

     

    Vecne sluby – slub bez odvolania – navzdy. Tu uz miesto na pochybnosti nie je a predpoklada sa aj ista uroven, ktorou tvoja hrdinka nedisponuje. (Primerane veku.) Tiez existuju urcite rady cirkevnych ucitelov, ktore by v tomto (levely) uz mala ovladat. Preto ak ju titulujes „reholna sestra“ a ona sa tak nesprava, zhadzujes ju.

    Napr.  logicky. Existuju idealnejsi chlapi ako ja. Moja manzelka ho moze stretnut. Moze sa jej aj pacit. Ale nebude s nim flirtovat, lebno vie, ze ma rada mna, aj ked sa na mna za vcerajsi neumyty riad hneva. Aj keby hned o nu prejavil zaujem. Nepochybuje o tom, ze chce byt somnou, dokial nas smrt nerozdeli.  Ad rady cirkevnych otcov. napr.: „Vyhybaj sa prilezitosti hriechu.“ Preto nebude skusat ani maly neskodny flirtik. Potom nehorzi, ze sa jej maly zapaci a nebude skusat vacsi (ved je to ma pod kontrolou) a potom to bude mat este viac pod kontrolou a este viac,… A somzrejme to plati aj naopak, ze ja sa hnevam za… ale tiez nebudem. A hlavne mam ju rad. 😀

    Tuna, ak by bola uz radovou sestrou a nie kandidatkou, ci novickou, zlyhava pri rozhovore s doktorom. Doktor vie, ze sa nebude porovnavat s Matkou predstavenou, napriek tomu sa jej podlizuje. Mam pocit, ze toto nedokazala dostatocne rozlisit. Dalej uvazuje, ci jej doktorove lichotenie lichoti.

    Ale to je predsa normalne, ze v zivote stretne mnoho krasnych chlapov a mozno sa aj zalubi. To nie je hriech. Ved je zena a „chemia“ funguje. Hriech bude, ak sa nezorientuje. 1/ Uvedomi si svoj slub a pevne sa rozhodne ho dodrzat. 2/ Bude sa vyhybat prilezitosti, aj za cenu, ze by ho uz nemala nikdy vidiet. A ak len v sirsej spolocnosti. A to sa tyka aj tuzob. Pod cudzolozstvo patri aj: „kto ziadostivo hladi na zenu, uz s nou cudzolozil vo svojom srdci“.

    Jednoducho tak, ako sa sestry v klastore „trenuju“ na dobre skutky, tak je mozne robit aj „psychlogicku pripravu“ na hriech. Toto by mali vediet uz pred noviciatom. Ak sa rozhodla zit pre Boha, ma povinnost „zabit tuzbu“ po inom chlapovi, tak ako ja mam totu povinnost voci mojej manzelke. To ze sa tuzba moze objavit nie je hriech. Otazkou je co s tym urobis.

     

    Sestry vsak maju sklony prehanat. Napr. mojim prispevkom z 18.5.2010 som ta asi rozladil, svojim sposobom ublizil Ti. Ak by to bolo naschval, bol by to hriech. Ak som to spravil omylom. nemam hriech. Bolo to zle, ale nemam vinu. Ale mrzi ma to. Zvazil som  napravu: 1/ ospravedlnit sa 2/ aspon kratka modlitba. Nemam ine prostriedky a dufam, ze to co nemozem napravit ja napravi Boh. Sestricka by sa vsak bola schopna v sebaobvinovani znicit. Clovek sa musi naucit zit aj so svojimi chybami.

     

    Este jedna vec, ktoru si setry uvedomuju. (mali by si) Ja nemozem povedat, ze som lepsi ako… dokonca ani ako Hitler, ci Stalin. Ani ako kolega ktory ma nastval. Ani ako neveriaci.  Mam sa snazit byt lepsi. Ale nikdy si to nesmiem mysliet, ze uz som. Vobec totiz nie je iste, co by som robil v ich kozi.

     

    Este zaver mojho elaboratu 😀

    1/ Vybrala si si cezvojnove Polsko. Tam sa predpoklada vseobecna znacna znalost krestanskej mravouky.

    2/ O mniske, co sa nestala mniskou je jedna autobiograficka kniha

    „Spievaj v mojom naruci“.  Zila v medzivojnovom Rakusku a emigrovala aj s manzelom do Ameriky.

     

    Martin

     

    P.S. ak by som to ale niekedy prehanal, tak ma pokojne stopni. V dobrom samozrejme. 😀

     

  • fu…tak na toto si musim nechat chvilu casu, aby som odpovedala! 🙂

    konecne si mi vysvetlil ako to funguje! dakujem, takze z nej vlastne nie je ani len ta kandidatka! 😀 ach jaj, ale som tomu dala! no, mam co robit, aby som to nejako dala dokopy o co mi to tam vlastne islo v tomto pribehu…hm..hm hm hm….

    hm….

    to uz rozmyslam…hlavne, ci mam este nieco napisat…aha, ozaj, a ako je to s mniskami, ktore zlozili slub, mozu sa ho niekedy zriect? rozumiem tomu, ze musia brat na vedomie to, ze je to SLUB a vyvarovat sa akymkovek „vedlajsim vplyvom, lakadlam, a pod“ no aj tak…stalo sa niekedy, a ak, tak preco, ze to nejaka zrusila? myslim, ze mi budes vediet odpovedat 😉

    vdaka tvojim komentarom si uvedomujem, ako som to zanedbala-to moje studium, ktore som chcela zamerat tymto smerom, a vdaka tomu zanedbaniu som vlastne nebola dostatocne presna…no bolo mi to treba?! 😉

    asi si dam na tom fakt viac zalezat…

  • az tak mimo to zas byt nemusi.

     

    Ak bola ich sirotou o ktoru sa starali od detstva, nemusela dodrziavat presne postup, ale povedzme, ze uz v kandidatke byva v klastore a dokonca v cele, nosi habit, privyka reholnym povinnostiam.  Principialne ale odovzdavanie reholneho rucha „Obliecka“ byva slavnostou. http://slov.premonstratky.sk/index.php/fotogaleria-slov/category/13-oblieka-a-suby.html  (na tej stranke mas aj formaciu trochu oficialnejsie ako odomna)

    Mozno je kandidatka vhodny cas na vyjasnenie otazok formovania osobnosti. A na druhej strane boli mozno maksie pri prijmani do kandidatky lebo vsak bola v podstate ich. A tiez ucast na zivote sestier v klauzure by mohla byt prijatelna. to zavisi od radu a aj tu od konkretnej situacie.

    Moze dostat obcas ponosy, ci „vyhrazky“, ze ci takto chce nastupit noviciat.

     

    Ad Opustit klastor. Tak ako sa stava, ze manzelia zanedbaju svoj vztah a koncia rozvodom, tak sa to moze stat aj v kladtore. Ale aj ked uz nezije v klastore, povinnost slubu jej ostala na dobu na ktoru ho slubila. Nemoze sa vydat pocs tohto casu. Aj ked je niekto sobaseny v kostole, po rozvode sa nemoze znovu sobasit v kostole. Proste zaprie svoju vieru a zoberu sa na urade. Slub ta viaze k Bohu. ak povies neverim, tvoje sluby su do prazdna.

    Ale take veci sa stavaju, najma ak bol ten vztah od zaciatku chory. Zalozi sa napr. na osobe, ktora sklame. Lenze moj vztah musi byt zaveseny na Boha. Potom je uplne jedno, ci je matka predstavena taka, alebo onaka. Iste prijemnejsie je aby bola fajn, ale moja viera na tom nepada. Ak hodnota cirkvi je postavena na Bohu, tak ju nepodlomi ani knaz nehodny svojho uradu. Ak bola zalozena na samolubosti, alebo inych nespravnych zakladoch tak dovod na opustenie sa najde vzdy.

    Lenze cely klastorny zivot je postaveny tak, aby umoznoval sa zaradit aj tym, co prisli mozno s mylnymi predstavami.  Je to zivot modlitby a prace.

    http://www.breviar.sk/default.htm (ale na pochop to chce  prax)

    invitatorium pred 6.00

    citanie, ranne chvaly

    modlidba o 9.00, 12.00, 15.00 (nie vzdy su povinne vsetky 3)

    vespery,

    kompletorium (pred vecierkou)

    K tomu ked pridas ruzenec a sv. omsu, studium… Skus si ty 5x za den pripomenut ze Boh ta miluje a ze mu chces oplatit jeho lasku laskou k bliznemu. A rob to tyzden. (mesiac?) 😀

    Kto tento zivotny styl vydrzi pocas formacie cca 3-10 rokov uz potom neodchadza len tak. Zober si psychologiu. 3roky sa pretvarovat neda.

     

    Martin

  • Fakt ma zaujima ako sa zachova M.A.

    Vela ludi ma totiz skreslene predstavy  o krestanskej pokore. Vsetky „pravidla“ je totiz potrebne uplatnit v ich case. Hoci mnoho ludi sa odvolava „ked ta niekto udrie po pravom lici, nastav mu aj druhe“ (pozor na „techniku“ bitky), tak sam Jezis sa ohradzuje „..ak dobre hovorim, preco ma bijes?“ a sv. Pavol dokonca utocnikovi vynada „Boh udrie teba, ty obielena stena“. A pripustna je aj represia, ked Jezis nasiel v chrame predavacov s dobytkom, tak si urobil z povrazkov bic a vyhnal dobytok, aj predavacov.

    Je vsak tazke napominat predstaveneho, alebo starsieho, aby to nebolo brate za drzost. Napomenutie mu ma pomoct sa polepsit. nie ho rozzurit. Preto je dolezita cas, a forma. Aj Biblia napomenutie stupnuje. najprv medzi 4 ocami, potom pred dvoma svedkami, potom…

    Neobstoji ani hlupa podmienka, ze mi nema co hovorit, ked on to robi tiez, alebo ze je mlady. Ani policajta sa nepytame, kolko ma rokov a ci on neprekracuje rychlost, ked mi chce dat pokutu. To totiz na nasom priestupku a jeho prave a povinnosti nic nemeni. Kazdy katolik je pri krste pomazany posvatnym olejom, a prijma vseobecny urad knaza, proroka a krala. (nepliest si so sviatostnym knazstvom) A prave z uradu prorockeho ma povinnost napominat hriesnikov a vyzyvat ich na pokanie.

     

    Som zvedavy, ako z toho M.A. vykluckuje. Najma vzhladom na svoj vek. Teoria je jedna vec a prax druha. (Aj ked by to tak nemalo byt.) 😀

    Martin

     

     

  • mozno z toho Maria Agata nebude musiet vykluckovat…

    preco „najma vzhladom na moj vek“???

    co sa tyka dielka…mam pauzu…mam nieco zaujimave na citanie 🙂 takze to chvilu asi potrva, kym sa pribeh rozvinie dalej… dufam, ze to bude zaujimave…

  •  M.A. je v tazkej situacii z viacerych pohladov.  A ja som len zvedavy, ako si s nimi poradi, alebo len tak povedla nich prejde.

    Vzhladom na JEJ vek to ma o to tazsie, ze niektore z tych problemov bude riesit zrejme prvy krat v zivote.

     

    btw. Tvoj vek mozem hadat len z tvojej fotografie. 😀

     

  • pardon,teraz som to ja zle precitala…teraz uz chaaaapem 🙂

    no, na tej fotke vyzeram fakt dost mlado 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button