Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Sľúbil som ti, že ťa budem navždy milovať a ty si mi povedala, že kým budeš žiť, nebude pre teba nik iný tak dôležitý ako ja.
Miloval som ťa tak veľmi ako len to šlo a ty si splnila svoj sľub… v deň keď si umrela.
Ale ja som ti sľúbil lásku navždy…
Ako to len dodržať? Veď už mojou nikdy nebudeš.
Alebo si mojou naveky?
Nič iné ma nenapadlo, len písať ti básne…
Tebe… tej, ktorá nikdy nebude moja.
Ale už nemám silu… Takto to ďalej nejde.
Už si nepamätám tvoju tvár, si zrazu len dymom a ten dym sa stráca v hustej hmle sladkých spomienok.
Ešte nedávno som tvoju vôňu cítil všade a dnes sotva si spomeniem ako ma dráždila, vábila a mámila.
Tvoj hlas mi donedávna v ušiach znel ako zvonky šťastia, ale to šťastie akosi neprišlo a mne v ušiach zaľahlo.
Viem, že si tu bola… Viem že to nebol sen… Hoci začínam pochybovať… Nemám síl viac spomínať. Je to ťažké nevedieť kedy sú tie obrazy ešte skutočné a kedy si už len dotváram mozaiku, ktorá sa rozpadla ešte pred prvým dokončením.
Prečo Jožo s Matúšom vychľastali toľko vodky… ? A prečo ma kurva zamkli na tom hajzli? Prečo si len nastúpila s nimi do tej starej Škodovky? A prečo som musel na druhý deň plakať pri vašich telách…?
Opustili ste ma. Moja láska a dvaja najlepší priatelia, akých som kedy mal… Možno som nevďačný, ale ja už vážne nedokážem na vás spomínať. Musím to napísať.
Naposledy vašej pamiatke… Naposledy z mojej fantázie dostať obrazy z doby o ktorej viem len to, že o nej viem a nič viac…
Neviem to vysvetliť…
Ale vy ste tu ešte nedávno boli a keby ste tu boli aj teraz nemusel by som vysvetľovať nič.
Umreli ste večer z piatka na sobotu okolo desiatej… Mali ste nehodu a čelne ste sa zrazili s kamiónom. Vy ste boli opití a vodič kamiónu v mikrospánku…
Nehoda dodnes nemá jasného vinníka… Vodič prežil, tak by som rád vinil jeho, no nemôžem…
Viním vás lebo ste ma nevzali so sebou… Chceli ste si zo mňa vystreliť a uchránili ste môj život. No opustili ste ma. A tá rana na duši sa dlho hojila… Jazva nikdy nezmizne… Aj keď príčiny budú navždy v zábludí.
Laura už tu nie si… Chcem ti povedať, že sa nedá milovať niečo, čo neexistuje… Aspoň ja to nedokážem. Asi som príliš slabý.
A tak básne pre tú, ktorá nikdy nebude moja musia skončiť! Slová sú vyplytvané…
Už ich nemám ani pre tie, ktoré mojimi byť mohli a môžu. Už som nemý.
Tak sa zriekam titulu strážcu tvojej pamiatky. Bál som sa, že si nikto nespomenie, ale veď nikto si už aj tak nepamätá…
Teraz ju bude strážiť tento text.
Prepáč Laura!
Sľub je sľub ale ty už neexistuješ.
LEGENDY LEOPARDIE – KNIHA
Slnečné srdcia
Spomienky v kvapkách rosy – LYRICS
Blysnutia učiteľské – Škola je vesmír
Nech miluje! – LYRICS
Synovský žalm Lásky – LYRICS
Čo ak…?
Láskou nalomený – LYRICS
Listy zo zádušia II.
Keď sa láska prebolí – LYRICS
Listy zo zádušia
Vyznanie súmračné
Otvor si myseľ človeče!
Moja ľúbivá – LYRICS
Obyčajný príbeh zlomeného muža II. – 1.časť – Nový začiatok
Možno na ničom nezáleží – LYRICS
Od prvých slov.. – LYRICS
Pepermintové snenie
Pravda
Široké chodníky… ( zabudnutá kapitola života v Bratislave )
Zbytočné slová…
Posraný osud – Stratený život… lásky gýč a… a viac už nič.
Spojený nehou – LYRICS
Je to láska, keď prší?
Mramorová Láska
Brothers ’till the End – LYRICS
Malá smutná víla – LYRICS
Kde končí oceán ?
Prvé vydané knižky!
Symfónia do prázdna
Óda na Mňa!
Stratený plač
Posledný let baču z Bytče
Bola raz jedna Enigma – LYRICS
Vôňa vo vánku
Milovaná… (pseudo)LYRICS
Kam bežíš biely kôň?
Ja a Ty
Keď tučniak dáva dobrú noc
Azda nájdeme niekedy srdca miesto?
Reliéf môjho úsmevu
Ešte stále verím! Aj keď som dospelý…
Čudná alegória vody a blata…
Všetky tie „ľúbim ťa“ boli lož…
Veľmi hlasné ticho
Dávno prekričaný výkrik
Posledné pierka Lucifera – Prológ
Myšlienky čajové
Osvietilo ma…
Môj T-K… LYRICS
Stružliny bozkavého vosku
Spomínam… (LYRICS)
My o nás, aj keď bez nás…
ON tu BOL
Voľné myšlienky
Obyčajný príbeh zlomeného muža – Odkaz
Každoranné, ranoranné …
Venované tej, ktorá nikdy nebola moja
Žijem aby som ľúbil – LYRICS (v elegickom tóne)
Dutosť z lásky
Všetko je plné lásky?!
Hanba mi!
Po stopách…
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 30.časť – Začiatok – 2.diel
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 30.časť – Začiatok – 1.diel
Etuda lásky
Píše duša…
Naše cesty – LYRICS
Keby mi tak niekto videl do hlavy…
Ego et Solitudo
Ako chutia…
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 29.časť – „Sweet sixteen“
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 28.časť – Na okraji… (Pohár už pretiekol)
Desatoro moje boľavé
Nezvratné…
Od piky… ani štvorlístok nepomohol
Smrť falošným…
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 27.časť – (Ne)pohlavný styk
Len ma drž!
Génius noci milený genius loci
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 26.časť – V jame levovej
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 25.časť – Ticho pred búrkou
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 24.časť – Láska (niekedy aj) víťazí
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 23.časť – Pod kandelábrom
meno-pauza…
Pieseň pre teba
Vrah – malý úletík
Keď v prameňoch fontán sa kúpal slnečný lúč
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 22.časť – Priznanie v afekte
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 21.časť – Hýrenie a skrytá udalosť
Prosím, len dnes buď pri mne!
BLAWA Andergrawnd – LYRICS
Lásočka – voľným veršom
Ja, nemŕtvy sudca…
Milovanie na hrade – slovami synestetika.
Ak to už vieš… Tak si bež! – LYRICS
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 20.časť – Revolúcia v mojom vnútri
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 19.časť – Gaštan – In Memoriam (2006)
Kliatba moja v piesni severného vetra
Na prahu
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 18.časť – Veľká hádka
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 17.časť – Bolestivé odhalenie
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 16.časť – (Ne)oprávnená hysterka
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 15.časť – A tak kšefty začali
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 14.časť – Násilie, slzy a láska
Zachráň ma láska! – LYRICS
Óda na bolesť
Nejestvujú vhodné slová…
Raz som miloval…
Tichá elégia vánku
Zúfanie piateho lesníka
Tri etapy lásky – LYRICS
Precitnutie po extáze…
Prianie do slzy vpísané
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 13.časť – Na lavičke s Ľubicou
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 12.časť – Prvý impulz
Slimák na žiletkách
Chvíle s krásnou M.
Konflikt – LYRICS
Bobor a motorová píla
Tak hlúpe… Tak múdre… Zmierenie
Vyznanie spomienke
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 11.časť – Bad-boys – 2.diel
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 11.časť – Bad-boys – 1.diel
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 10.časť – Zmrzlina
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 9.časť – Objatie
Malá Marcová nočná inšpirácia
Keď vrátilo sa k nám slnko
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 8.časť – Mrazivé chvíle v teplárni
(Ne)splnený Sen
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 7.časť – Zmätené city
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 6.časť – Prvý zlom
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 5.časť – White Club
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 3.časť – Romana
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 4.časť – Predbežný deň
Zmena
Kto z nás viac ráta dni?
Život, Láska, Ja a Ona
Malá baletka
V tieni Barbakaru
Ľadová voda
Neprehliadajme tak zjavné pravdy! – LYRICS
Epos – Vojna o Prižmuň – Výklad=Preklad 😀
Epos – Vojna o Prižmuň – v Damiánčine – 😀 😀 😀
Moja túžba
Keď myslievam na Teba
Úcta k tebe, k vám…
Čarodejníkova „Pieseň pre Vílu“
Kiež by… LYRICS
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 2.časť – Miki
Obyčajný príbeh zlomeného muža – 1.časť – Koniec
Netreba poznať otčenáš
Spomienka na malého velikána
Balada o osamelom chlpe – berte to s rezervou prosím! 😀
Mokrý knôt nezapáliš
Otázky – k sebe, k tebe, k nám
Rukojemník lásky – čo viac sa dá k tomu povedať?
Ľúbiť neskutočne skutočnú
Žofkina pošva – alebo slovenská rozprávka po novom
Venované tej, ktorá nebude moja
Kliatba chamtivej lásky
Elégia dubu
Kým stojíš pri mne… LYRICS – taká k ohníku
Ako to vieš? – LYRICS
Ľúb ma tiež!
Je naozaj také ťažké konečne dospieť?
Čo zverila mi rodná zem – „Patriotka“
Stratil som ťa, ale idem za tebou. Zbohom svet!
Posledný z letných motýľov
NEMA – Hriech všetko zmení
O čom je milovanie
Nevyjde viac slnko ak odídeš + neskorší doplnok
To som raz písal mojej dávnej láske…
Búrka
Na čo mať deň?
O tebe…
Modlitba za Pána
Keď som ťa vždy smutnú denne vídaval…
Pár slov mojej múze
Rozprávka – na uvoľnenie
Mal som ťa tak strašne rád…
Pradedo môj
Všetko sa dá, treba len skutočne chcieť
Slané slzy tvárí sladkých…
Ako mám vedieť, ktorá je tá pravá?
Nikdy sám – Lyrics
Plot – príbech rozdelenia
Toľko by som ti chcel povedať…
Zvláštne dievča – upršané rozprávanie
Ľudia spojme sa !
Možno tu bude možnosť zas…
Má to vôbec význam?
Vídam…
Čo sa to v mysli deje
Sedem dní odpustenia – Evanjelium z budúcnosti podľa Damiána, nie o Mesiášovi
nechcem sa dotknúť niečoho citlivého, pokiaľ je to tak, ako sa to chce tváriť a ty sa z niečoho spovedáš; z … čohosi fakt smutného /?/
ale pokiaľ je toto čisto fikcia /čo dúfam je, lebo je to dosť tragické/, tak som nepochopila účel, s akým si to sem zavesil. príde mi to ako… priamka. bez úvodu a bez konca. výpoveď o ničom, výkrik a nič viac, bez ozveny alebo akýchkoľvek dozvukov pocitov, ktoré si chcel v čitateľovi zanechať. neviem, mne to nič nedalo. skús menej preháňať a opakovať v texte tie isté myšlienky… občas je menej viac. ale to je samozrejme len môj názor a neber si tento koment osobne, skrátka som otvorila ,prečítala a napísala pocity.
múze zdar.
nie je to spoveď…
ale je to fakt čosi smutné…
žiaľ nie je to fikcia
ale nie je to ani také hrozné ako sa zdá.
teda dúfam…
vďaka za komentár, vlastne si to vystihla slovami: „…priamka. bez úvodu a bez konca. výpoveď o ničom, výkrik a nič viac, bez ozveny alebo akýchkoľvek dozvukov pocitov, ktoré si chcel v čitateľovi zanechať…“
Každý komentár beriem osobne, akoby som mohol nebrať si ho tak, keď sa týka môjho diela, kúska zo mňa… mňa.
Len neviem prečo ma všetci obviňujú z kvalitného písania… Veď ja píšem totálne nehodnotné hlúposti… Na chvíľku som mal pocit, že je to čosi viac, ale nie je…
Sú to len slová na papieri a slová kódovaných správ na nete.
Nie umelecké diela…
Ako povedal jeden môj „anineviemčomije“ – Dušan, ty len tliachaš…
A mal pravdu.
PS: Som proste taký… preháňam. Ale som rád, že si sa stavila, prečítala si to a napísala pocity…
Tie sú to totiž to cenné, čo slová ukrývajú…
povodne som chcela napisat mozno trochu nieco ine ako napisem teraz.
na to aby to bola fikcia ma to prilis chytilo za srdce…a ak je to fikcia tak velmi skutocna – tak som to chcela napisat skor ako som videla dusanov komentar…
ale predsa popisem tie moje prve pocity – hovoris, ze to nie je spoved, no mne to tak pripada. ano, casto sa tam opakuju tie iste myslienky, no napriek tomu mi to nieco dalo. pohlad na svet niekoho, kto cosi stratil. kohosi. kto nieco tazke zazil. mozno to teraz nie je prave dusan, o kom budem hovorit, no podla mna clovek, ktory o nieco pride – teda o milovanu osobu, ci uz smrtou alebo nejako inak, stale je to velky sok pre city. ak sa aj v tvojej „nespovedi“ dusan objavuje stale rovnaka myslienka, dava mi to zmysel, pretoze ten co smuti to stale nosi so sebou. preco? preco? preco? odpovede pozna, no nechce im niekedy verit.
zda sa mi to ako ospravedlnenie sa tym, ktori miznu zo zivych spomienok, ich povodna ziariva farba straca na intenzite, bledne az napokon uplne osivie. ostane len slabucka siva spomienka. no predsa ostane.
je tazke vyrovnat sa so stratou niekoho blizkeho. ak sa s tym da vobec vyrovnat. a uplne tazke je nechat si ich v zivej pamati. hm. ked sa nad tym tak zamyslim, je urcite tazke dopustit aby sme zabudli. viem si predstavit, ako sa moze niekto na seba hnevat preto, ze dopustil aby zabudol…
no, co som to tu popisala?!
dusan, hoci ti ten „neviemcotitoje“ povedal, ze tliachas, davas tomu formu, ktora je citatelna a podla mojho skromneho nazoru velmi pekna…a povedz, kto na tomto svete z casu na cas neprehana ?
muze zdar !!!
🙂
Načo toľko sebakritiky? Pre trocha kritiky zvonka? Základom fungovania spisovateľa je nebrať si všetko k srdcu. Ja si to denne pripomínam aj keď priznávam, že sa mi to veľmi nedarí. Kritiku zažije každý spisovateľ. A myslím, že aj čistý nefalšovaný surový a neférový výsmech si aspoň raz prežije každý. Dôležitý je však autorov dojem. Ak si považoval nejaké dielo za skvelé až do chvíle, kým sa o ňom niekto kriticky nevyjadril, potom neveríš sám sebe.
Mne dnes napríklad povedali, že moja najsamobľúbenejšia pieseň na svete je slizká. 😀 Znamená to, že odteraz ju budem nenávidieť? Nie. Znamená to, že nie každý človek je vhodný príjemca pre každú formu umenia. Áno, ja viem, že písanie je niečo iné, že je to kus našeho srdca, našej krvi a každé odmietnutie v ňom tak príšerne bolí.
Ja si nemyslím, že je to zlé. SKôr tak… kruto reálne. Žiadna tragická premrštená romantika. A na zamyslenie. Prestáva nás strata blízkeho bolieť preto, že to tak proste chodí, čas hojí rany, alebo preto, že sme ho nemali dosť radi? Občas sa nad tým rozmýšľam.
Takže… kde je Tvoj zvyčajný optimizmus? 🙂
A kde tvoj zvyčajný pesimizmus?
PS: Môj optimizmus sa nevytratil… Len ten jeho zdroj už akosi stráca energiu… Poznáš tie neónové žiarivky čo tak preblikávajú a neudržia už stále svetlo…
tak nejak je to teraz s tým mojim optimizmom.
A vlastne to tak bolo vždy, len toho neónu bolo viacej.
Všetci máme svetlé a tmavé chvíľky. To je dobré prirovnanie s tými žiarivkami… presne tak sa cítim aj ja. Optimizmus je podľa mňa postoj, ktorý funguje na batérie. Ak sa pravidelne nedobíjajú, on síce ešte chvíľu svieti, ale potom začne blikať, intenzita svetla sa znižuje… až raz zhasne.
Tma nepotrebuje batérie. Príde prirodzene, keď svetlo zhasne. To je asi na živote najhoršie – že udržiavanie svetla vyžaduje energiu ale tma sa udržiava sama.
Dakujem ti…
V zivote sa deju velmi smutne veci… A smrt sama o sebe smutne nie je… Zato prave ta strata, ta zaboli…
Tento text je alegoriou k skutocnym udalostiam, do ktorych som vniesol trocha fikcie.
Som rad, ze ta to chytilo za srdce aj za to, ze si sa na to zahladela dvakrat… v podstate ale musim povedat, ze si to chytila za spravny koniec…
A aj ked v komplimentoch sa dusa strati lahsie ako v kritike. Vdaka aj za kompliment i povzbudenie… Cenim si to od teba ako malo co ine… 😉
Ale to neznamena že tma symbolizuje pesimizmus… Aj tma môže byť optimizmom… Svetlo je len momentálna energia… tma je trvalý stav.
Ale práve v tej trvalosti sú kvality a krásy tmy. ;D
Smutná spomienka z minulosti, dokáže človeka prenasledovať celý život, no myslím si, že vyjadrenie svojich pocitov, akokoľvek, či už prostredníctvom hudby, namaľovaním obrazu alebo napísaním takého textu ako si napísal ty je asi v takýchto prípadoch to najlepšie, čo človek, ktorý si prežije niečo zlé môže urobiť. Jednoducho dostať to zo seba a zároveň konečne ísť ďalej, i keď v srdci vždy zostane príjemná spomienka na ľudí, ktorí tu už žiaľ nie sú…
Tým chcem teda povedať, že toto vyjadrenie svojich pocitov a svojho odhodlania pohnúť sa ďalej sa mi napriek smutnému pozadiu toho celého páči.
Múze zdar…
Vrelá vďaka…
Som rád, že si sa zastavila a že sa ti to napriek všetkému páči.
I ty zostaň s múzou!
kritika je lepsia?
bolo to hrozne! vobec to nemalo v sebe kuska reality! ciste tliachanie!!!
😉
muze zdar!!!