Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Osvietilo ma…

 

Osvietilo ma slnko

cez okno na chodbe

na chvíľku nekonečnú

zrazu necítim sa zle

svet je krásne miesto

už strúham grimasu

čo je len ďalšie gesto

Osvietilo ma slnko

viac však nesvieti

bo mračná tu nové sú

prečo musí to byť vždy

hlúpe buď alebo

sprcha v chladnom daždi

a pocity sú číre placebo

nebo iba plače

môj úsmev nechápe

už neviem ani sám

načo ten úsmev vlastne mám

tak zrazu sa zamračím

vzápätí zase plačem

už nepamätám krásny čas

necítim tú sladkú vôňu

nečujem ´ni krásny hlas

vari som človek?

zdá sa mi že zviera

otázka srdce viac nezviera

takto ma zabíja

Ona

hej, presne…

moje ja ticho umiera

a ja s ním

Osvietilo ma

a ja si želám len

preč so svetlom tým

 

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

2 Responses to Osvietilo ma…

  • Myslím, že táto báseň sa ti podarila. Páči sa mi. Len ja by som namiesto slova „hej“, použila slovo áno. Znelo by to viac pompézne. Ale inak je to fajn. 🙂

  • Ďakujem za komentár a som rád, že sa ti to páči. 

    To hej som zvolil schválne, lebo to ani nemalo byť v zmysle jasného súhlasu teda „áno“ ale v zmysle takého aha momentu a zvolania teda „hej! presne“ 🙂

    Asi toľko…

    Tvoj názor si však cením, a som rád, že si sa vôbec unúvala a začítala si sa. 😉 

    Zostaň s múzou!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button