Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Neliečte žalúdočné problémy, iba si tým zabezpečíte aj neurologické

Sobota ráno, posledný deň na intráku tohto sústredenia v Hurbanove.


Stojím v Jednote pri pokladni a čakám, kedy prídem na rad. Pohľad mi padne do môjho košíka a musím sa zasmiať nad jeho obsahom. Čokoládový rožok, čokoládové mlieko, čokoládový keks, čokoládový puding, čokoláda a celozrnný rožok. Nie, nenechajte sa oklamať tým celozrnným rožkom. Ten je pre spolužiačku. 


Veru, zaujímalo by ma, či sa aj ostatní ľudia na intráku stravujú ako odtrhnutí z reťaze.


Smiech ma však prešiel zhruba o dva mesiace. To som zase nemohla prestať plakať. Vyšetrenie žalúdočnou sondou bol môj najotrasnejší zážitok v živote. Teraz už viem, ako vyzerá peklo, ak existuje. Moja podoba pekla je večné gastroenterologické vyšetrenie. Poviem vám, kvôli tejto možnosti som poriadne začala sekať dobrotu.


To, čo prišlo potom nebolo zďaleka také hrozné, ale o to dlhodobejšie. Keď som sa na druhý deň po vyšetrení spamätala zo šoku a začala som prijímať potravu, nastal problém. Pretože tá potrava nesmela byť hocijaká. K receptom na lieky mi pribalili letáčik so zoznamom vhodných a nevhodných potravín. Po prvýkrát v živote ma čakala diéta.


Nikdy predtým som nemala dôvod držať diétu a klepala som si na čelo, keď som počula, že ju niekto drží. Vždy ju totiž držal dobrovoľne. V tomto som sa odlišovala – ja som ju musela držať v záujme vyliečenia žalúdka. Ale diéta ako diéta, všetky sú si veľmi podobné. Darmo som sa teda ja v duchu vytešovala, že túto dobrovoľnú tortúru nikdy nepodstúpim, pretože pre mňa vzhľad nič neznamená. Tak ako všetky zástupkyne ženského pohlavia, ani ja som sa tomu nevyhla. V mojom prípade síce išlo o zdravie nie o hlúpy zovňajšok (naopak, môj zovňajšok potreboval pribrať, pretože na vyšetrenie som prišla aby zistili, prečo tak strašne chudnem). Ale aj tak som to takmer nevydržala.


Prečo? Keď som urobila prienik množín Jedlá, ktoré mi chutiaJedlá, ktoré sú povolené, vo výslednej množine bolo tak dva a pol jedla. A tie sa nedali točiť stále dookola. Darmo, obsah druhej množiny sa musel za ten mesiac otočiť celý.


Ja síce neobraciam soľničku ani koreničku hore dnom nad každým tanierom, ale na takú nemastnosť-neslanosť, akú som zažila počas toho krutého mesiaca, žiadne jedlá predtým nemali. Predkladali mi nechutné veci rastlinného pôvodu (rastlinného sa myslí okrem kakaových bôbov, lebo tohto pôvodu nemohlo byť v mojom stravnom lístku nič). Musela som jesť kombinácie, ktoré som posmešne nazývala „príloha s prílohou“, čo je napríklad fazuľa s ryžou. Nepomohli ani moje „vysokoodborné argumenty“, že človek nie je spôsobilý tráviť celulózu a teda ho príroda nepredurčila na rastlinnú stravu. Slovo lekára je vždy nad slovom obyčajného študenta prvého ročníka biológie. Len rastlinná strava a ryby nedráždia žalúdok. Zbohom, moje obľúbené sáčkové polievočky s glutamanom sodným. Zbohom citrónový čaj s citrónom. Namiesto toho prišli bylinkové čaje, pri ktorých mi prišlo zle od  už len z toho pachu. Našťastie, ako dieťa som sa v ktorejsi encyklopédii dočítala výborný trik, čo urobiť, keď musíme zjesť alebo vypiť niečo nepríjemné. Veru, čudujem sa, že som ho nevidela používať ešte nikoho okrem mňa. Stačí si zapchať nos. So zapchatým nosom prestanete pri jedení cítiť chuť, teda len ak sa nezadusíte. No po dvoch týždňoch som už chodila s červeným nosom od neustáleho držania a chrupavka v nose ma bolela.  


Samotné jedenie však na tom ešte nebolo také hrozné. Najhoršia bola tá sústavná nervozita. Neustála podráždenosť, agresivita, nepokoj a iné abstinenčné príznaky z chýbajúceho cukru. Celý môj okruh záujmov sa zredukoval na dve základné otázky: ČO budem najbližšie jesť a AKO veľmi to bude nechutné. Nevedela som sa sústrediť na nič iné. Ale na niečo ešte len predsa. Na rozmýšľanie nad dobrovoľnými diétistkami. Prišla som na to, že buď sú všetky masochistky, alebo nemajú ani spolovice tak vyvinuté chuťové poháriky, ako ja.


Liečebný mesiac prešiel a môj stav sa nezlepšil. Hoci strava a lieky znižovali moje neprimerane veľké množstvo žalúdočnej kyseliny, podráždenosť a nepokoj zo zlej stravy mi kyselinu zvyšovali. Takže sme skončili tam, kde sme boli. A prirodzene som ani nepribrala, ba ešte viac som schudla. Buď to bolo preto, lebo jedlu som sa začala podvedome vyhýbať, alebo preto, že veci, ktoré som zjedla za tento mesiac, moje vnútornosti ešte nikdy nevideli a tak vôbec nevedeli, čo s tým. A tak to žalúdok po dlhom márnom rozmýšľaní posunul dvanástniku, dvanástnik tenkému črevu, tenké črevo hrubému črevu… a ďalej to už poznáte.


Ale niečo mi mesiac neúspešnej diéty predsa len priniesol. Zistila som, že je absolútne jedno, či si žalúdok zničíte nevhodnou stravou, alebo stresom z toho, že nejete, čo vám chutí.


Ten prvý spôsob je však rozhodne príjemnejší. 🙂

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Neliečte žalúdočné problémy, iba si tým zabezpečíte aj neurologické

  • Táto poloha Ti sedí – je v tom sebairónia, nadhľad i trochu zlosti a bezmocnosti nad murphyovsky naprogramovaným svetom, v ktorom máme to šťastie / smolu žiť. Ak budeš v tomto štýle pokračovať, dospeješ do štádia spisovateľky humoristických románov, čo je oveľa náročnejšie, ako písať dramatické príbehy (ale to som Ti už raz písal).

    Mala by si pár podobných fejtónov poslať do časopisov.

  • Naprosty suhlas s predchadzajucim komentarom. Radost precitat a potom sa poriadne najest vsetkeho nezdraveho.

     

  • Ďakujem Vám obom, no aj tak zostávam v presvedčení, že som predurčená písať dramatické príbehy.

    Tieto výlevy mám len ako cvičenie sa v štylistike. Zároveň pomocou nich skúšam, či sa dá aj v realite nájsť niečo zaujímavé (na môj veľký údiv sa zrejme dá, aj keď je toho málo).

    Hm a do časopisov? Ani neviem, že niečo také existuje. 🙂

  • … veru existuje. Tu je prvých 1042 časopisov:

    http://www.zoznam.sk/katalog/Spravodajstvo-informacie/Casopisy/

    A tu sú ďalšie:

    http://www.snk.sk/?e-casopisy

     

     

  • chudatko!!! uplne s tebou citim, prezila som to iste, len zial mi to trvalo dva mesiace…uplne bez cukru a tiez nemasno-neslana dieta…ale trosku som ju porusila, hlavne ked som sa po prvom mesiaci natlacila cokoladou!!! 😉

    co sa tyka formy a tej tvojej stylizacie, ktoru ako vravis trenujes, tak si myslim, ze nemusis vela trenovat a treba ist rovno na ringu 😉

    muze zdar!!!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button