Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

25. Dkleon musí zostať ukrytý!

   ,,Pusti ma!“ Samovi sa podarilo Ahrenovi vytrhnúť. ,,Nechal som si tam batoh!“ Bola to pravda, úplne naň zabudol. Nečakal na Ahrenovu reakciu a rozbehol sa späť na svoje nočné útočisko. Keď míňal Martinu, vytrhol jej z rúk Geraandusa a knihu. Skoro spadla, ale Samo sa nezastavil.


   Vybehol na čistinku a tam si sadol, pritískajúc si knihu a myšiaka na hruď. Oproti sebe videl ležať svoj batoh. V tomto lese naňho pôsobil akosi cudzo. nepatril sem. Ale Samo áno.


   Možno by mohol od ostatných utiecť. Vôbec ho nezaujímalo, čo sa deje v Nekhery, ani ako to skončí. Fajn, nech si draky robia, čo chcú, keď sa nikto nesťažuje?


   Ale ľudia sa boja. pripomenul si. Sám vedel, ako sa ľudia musia cítiť. Aj jemu všetci ubližovali a posmievali sa mu. Ľudia boli utláčaní drakmi. Proti Samovi sa spojili všetky deti v triede. Draky boli silnejšie a mali oveľa viac výhod než ľudia. Ale Samo sa aspoň bránil! A navyše, nemôžu byť všetci ľudia citlivky! Ahren rozhodne nebol, ale on bol vlkolak a po ňom zrejme išli draky aj bez toho.


   ,,Myslíš, myslíš?“


   Samo prudko zdvihol hlavu a zbadal pred sebou Laza. Bol to ten posledný tvor, ktorého chcel teraz vidieť. ,,Môžeš sa aspoň ohlásiť a až potom začať komentovať?“ oboril sa na kocúra.


   ,,Tak prepáč.“ odsekol laz, ale neznelo to nahnevane. Sadol si na zem. ,,Len ma zaujíma, kedy to tamtým povieš.“


   ,,A čo kedy im poviem?“ nechápal Samo.


   ,,Dkleon! Kedy im oznámiš, že sa ti v tele usadil démon?!“ zvolal Laz a začal sa olizovať.


   Samo zostal sedieť ako obarený. Dkleona vôbec nespomenul, odkedy prvý raz zbadal Ahrena. Nechcel to spraviť. Nemohol.


   ,,Aby ma považovali za nebezpečnú beštiu? Nie, Laz, ďakujem veľmi pekne.“ odvrkol Lazovi.


   Laz prerušil čistenie srsti na hlave labkou a pozrel naňho. ,,Beštiu? Samo, ak to budeš tajiť, všetko sa to obráti proti tebe! Čo spravíš, keď ťa zrazu Dkleon ovládne? Aj keby to malo trvať len minútu, vieš, čo stihne spraviť? Všetko to bude na tvoju hlavu!“


   Samo na Laza zazeral a len nerád pripúšťal, že Laz má vlastne pravdu. Dokedy vydržím udržať Dkleona v utajení? Ale radšej by jedol hnoj, než aby to povedal nahlas a ešte pred Lazom.


   Chyť tú mačku, len čo sa postaví!


   Prečo?


   Chyť ju!


   Vtedy Laz prudko vyskočil na nohy a chcel prebehnúť vedľa Sama. Ale ten, dopredu varovaný Dkleonom, sa po ňom hodil a rukami ho pritisol k zemi. Knihu pri tom pustil a zarezávala sa mu do brucha, Geraandus stihol ujsť a teraz sa tackal vedľa Sama.


   Laz znehybnel, ale potom sa začal vrtieť. ,,Pusti ma, stratil si rozum?!“ vrieskal.


   ,,Laz, čo si chcel robiť?“ spýtal sa ho Samo a zjojkol od bolesti, lebo Laz do úniku zapojil aj svoje riadne ostré pazúriky.


   ,,No čo asi? Zachrániť ťa pred vlastnou hlúposťou!“


   Vtedy to Samo pochopil. ,,Ty… ty si chcel o Dkleonovi… povedať ostatným?“ Samo od hnevu nemohol ani hovoriť.


   ,,Laz sa prestal hádzať a škriabať ho. Stiahol uši a obrátil s Samovi hlavu. ,,To Dkleon ti povedal, čo chcem urobiť?“ spýtal sa trochu smutne.


   Samo prikývol.


   ,,Takže viac veríš démonovi, ktorý ti zabil celú rodinu, než mne?“


   Samo ho pustil a sadol si. Zahanbil sa. Dkleon nemal právo snažiť si získať Samovu dôveru, ale ani Laz nemal právo pobehovať po Nekhery a každému hovoriť, čo sa skrýva v Samovi.


   Že som zabil tvoju rodinu? Vieš ty vlastne, koľko ľudí zahynulo kvôli tomu, aby si tu takto mohol sedieť spolu so mnou?


   Koľko?


   Možno štyridsať.


   Nie!


   Môžem ti to ukázať, ale najskôr tej mačke vysaj dušu, a potom ju zabi. Som hladný.


   Tak hladuj!


   No veď počkaj, keď to príde aj na teba. nechutila ti duša myšiaka?


   Ani náhodou!


   Klameš, ja viem, čo si pri tom cítil!


   Dkleon sa trafil. Samo sa pozrel na Geraandusa. Jeho duša mu chutila, cítil sa po nej silnejšie a lepšie, akoby nikdy nebol hladný, smädný alebo unavený. V malom kúsku mysle sa dokonca tešil, kedy bude môcť zhltnúť ďalšiu. A pritom sa mu duše tak hnusili.


   ,,Laz, vieš, ja…“ začal Samo, ale Laz sa mu otočil chrbtom s ňufáčikom zapichnutým do neba.


   ,,Povedz ,,prepáč“.“


   Samo sa vydesene poobzeral okolo seba, ale boli na čistinke sami. Laz mu tak veľmi pripomenul Heanu, až si myslel, že pred ním stojí. Popros. Popros. To, ako sa na ňom zabávala, keď sa snažil pomôcť Geraandovi, mu zostalo v pamäti. Laz síce nepovedal ,,Ospravedlň sa.“ a chýbal mu v hlase ten posmievačný tón, ale efekt bol podobný. Samo sa bez slova postavil, zdvihol batoh, knihu a Geraandusa a chystal sa odísť. Na Laza ani nepozrel.


   Zato Laz sa pozrel naňho. Ospravedlňujúco. ,,Tak fajn, prepáč, mal som vedieť, že si na spomenieš na Heanu, veď som to videl… ozaj, prepáč, zapozeral som sa na teba a démonov, preto to tak trvalo, ale s tým rachotom to bola hračka, lebo som si to trénoval pri Gendaarovi a Benii…“ Laz zmĺkol.


   Samo ostal prekvapený. Ako Laz vedel, na čo práve myslel? Žil predtým s tou Beniou a Gendaarom v jaskyni? ,,Laz, to s démonmi si už vravel… prepáč.“ Samo si opäť sadol. Chel Lazovi niečo povedať, ale potom si spomenul na jedno strakaté mača zo svojho sveta, ktoré sa raz potulovalo po školskom dvore. Siedmaci ho pustili do budovy, ale Samo mača opäť vyniesol von, čím sa k jeho prezývkam pridalo aj Milovník zvierat a Ľudské kocúrisko. Jeho svet. Odrazu si uvedomil niečo, čo mu nedávalo logiku.


   ,,Laz, teraz ma niečo napadlo… keď sa Martina chcela dostať do pivnice, bola polnoc. V pivnici sme trávili pár minút. Tak ako je možné, že Keď som sa vrátil späť do môjho sveta, svitalo? V lete síce svitá skoro, ale nie pred jednou ráno!“ Samo sa pozrel na Laza.


   Ten bol chvíľu ticho. ,,Tak potom je to jednoduché. V Nekhery ide čas o pár hodín rýchlejšie než u vás. Lenže ty to máš jedno, už zostaneš dieťaťom. Démoni neumierajú a ani ty neumrieš, ale ani nevyrastieš.“ povedal napokon.


   Samo mlčal. Takže je na tom Nekher časovo rýchlejšie, potom je v druhom svete poludnie.


   ,,Hej, vy čo tu robíte?“ Martina sa k nim priblížila tak potichu, že ju vôbec nezačuli.


   ,,Maťa, vedela si, že v Nekhery ide čas rýchlejšie?“ spýtal sa jej Samo, a ťažko sa premáhal, aby jej niečo neodsekol.


   Martina zbledla. ,,Ale…“ Otočila sa im chrbtom ,,Áno, úžasné. Ideš už? Bojím sa o Fali. Je čudná.“


   ,,Prečo?“ nechápal Samo. Potom si všimol, čo Martina drží. Bola to Falina palica. ,,Nečuduj sa, keď si jej hento čmajzla.“ poznamenal.


   ,,Ona mi to dala!“ odvrkla mu urazene, ale neotočila sa. ,,Podľa Ahrena je to veľký prejav dôvery… ale potom sa začala správať, akoby ušla z blázinca. Veď sa na to poď pozrieť a prezleč sa. V tomto nemôžeš zostať, nie v Nekhery.“ A rýchlo odišla tým smerom, ktorým prišla.


   Samo jej gánil do chrbta. ,,Čo jej je? Len som spomenul náš sveta a už sa správa…“


   ,,Chýba jej, to ťa nenapadlo?“ ozval sa Laz. ,,Berme to tak, že tvoja hlavička nie je schopná rozumieť citovým veciam, rozhodne nie s Dkleonom…“


   Samo zavrčal. ,,Laz, pred ostatnými o Dkelonovi nehovor!“


   Laz mňaukol. ,,Robíš veľkú chybu, keď to tajíš, ale dobre. Beriem, prisahám na mačaciu dušu, stačí?“


   Samo prikývol a postavil sa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button