Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Len pre svoje deti – 5. časť

Poznámka: Toto je nová, vylepšená verzia poviedky, ktorá sem bola nahratá 26. 7. 2013

 

Išla s vozom po deti a potom dovarila jedlo. Večeru dala na neskoršiu hodinu, lebo vedela, že Noah sa nevráti skôr, ako o siedmej. Keď prišiel, už bolo prestreté. Deti pribehli s krikom a naháňali sa okolo stola. Charlotte nosila jedlo na stôl a pokojne, vyrovnane čakala, kedy príde tá otázka.

Položil ju Noah hneď, ako si sadol za stôl. „Kde je Gareth?“

„Áno, mami, kde je Gareth?“ pridal sa Sam, zastal a pozrel na mamu.

Charlotte už predtým v duchu mnohokrát počula túto otázku a premýšľala nad desiatkami odpovedí. Nakoniec sa rozhodla pre tú najjednoduchšiu. Otočila sa, predstierala prekvapenie, položila pekáč na stôl a snažila sa vo svojom hlase ukázať náznak znepokojenia. „Ja neviem.“

„Povedala si mu, že večera je o ôsmej?“ pýtal sa ďalej Noah.

Charlotte sa vrátila ku sporáku. „Áno,“ prisvedčila otočená chrbtom k nim. „Sadnite si, deti.“

„Možno nevie, že je už toľko hodín,“ zašvitorila Grace.

„Samozrejme že vie, koľko je hodín,“ povedal Sam a cítil pritom svoju zvyčajnú nadriadenosť staršieho súrodenca. „Pozemšťania to vždy vedia, lebo majú so sebou hodinky.“

„Asi by sme ho mali ísť zavolať,“ navrhla Grace.

„Je vo svojej izbe?“ spýtal sa Noah.

„Nie. Naposledy som ho videla asi pred hodinou. Išiel smerom do lesa.“

Noah sa zachmúril a prestal jesť. Chcel sa niečo spýtať, ale Sam ho predbehol: „Nevieš, kam išiel?“

„Nie, neviem.“

„A nemohla si sa ho spýtať?“

„Nie, Sam, ja nie som jeho osobný strážca.“

„Čo ak zablúdil? Čo ak sa mu niečo stalo?“ zvolala Grace. Už nejedla. Pustila vidličku a s napätím hľadela na matku.

„Má predsa pri sebe svoj indikátor,“ povedala Charlotte. „Ak by sa stratil, alebo zranil, mohol by zavolať pomoc.“ Samozrejme, len ak by mal na to dosť času. „Možno už pomoc zavolal a nejaký záchranný tropoplán ho vezie domov. Alebo sa len pozabudol a neuvedomil si, že je už večer. Možno ide domov sám.“

Deti to trochu uspokojilo, ale nie úplne. Na Charlottino naliehanie sa najedli a potom išli  spať. Charlotte ich išla hneď uložiť. Najprv vošla do Samovej izby. Chlapec ležal už umytý a oblečený v pyžame v posteli. Ako všetky deti v jeho veku vôbec nevyzeral byť unavený. Prekypoval energiou, akoby práve vstal. Avšak Charlotte vedela, že už pár minút po zhasnutí svetla rýchlo zaspí.

Chcela ho prikryť, ale Sam sa posadil. Vážnym pohľadom pozrel na matku. Aj tónom hlasu, ktorý použil, sa snažil vzbudiť dojem, že je už veľký.

„Keď ho pôjdete hľadať, pôjdem s vami,“ vyhlásil vážne.

Charlotte sa zovrelo srdce. Sam, to malé, nevinné dieťa, naozaj veril, že sa Gareth vráti. A bol ochotný urobiť všetko preto, aby ho našiel.

„Nie, Sam, to nemôžeš.“

„Ale ja by som vám pomohol!“ vyhŕkol Sam a jeho hlas prešiel z dospeláckeho tónu opäť na detský, prosebný. „Naozaj, sľubujem! Ja poznám les oveľa lepšie ako ocko, naozaj, mami prosíííííííííím…“

„Nie, Sam, my ho totiž…“ Zarazila sa. Čo chcela povedať? Že ho nepôjdu hľadať? Ak sa Gareth do rána nezjaví, tak či tak bude musieť predstierať hľadanie. Ale nechcela, aby bol Sam pri tom.

„Už spi,“ povedala. Sam si ľahol a urazene sa obrátil na druhý bok. Charlotte pocítila akýsi hnev. Dnes nesmierne riskovala, riskovala svoj život a svoj zdravý rozum kvôli tomu, aby zachránila túto planétu pre svoje deti. Vzala sviečku a  s ťažkým srdcom vošla do izby Grace. Grace tiež ešte nespala. Ticho sa na Charlotte pozerala, keď ju prikryla a dala jej pusu na dobrú noc. Keď však chcela odísť, ozvala sa: „Mami? Keď v noci príde Gareth, zobudíš ma?“

„Nie…“ povedala Charlotte nešťastne.

„Ale prečo?“ spýtala sa Grace.

„Pretože malé deti musia celú noc nerušene spať.“

„Ale aspoň tento jediný raz ma nemôžeš zobudiť?“

Charlotte odvrátila pohľad, aby mohla pevne vyhlásiť: „Nie.“

Grace začala plakať. Nie hlasno a zúrivo, ako keď sa jej stala nejaká krivda (alebo keď si aspoň myslela, že sa jej stala nejaká krivda), ale celkom ticho.

Charlotte si v tej chvíli uvedomila, že ak sa aj jej deti niekedy nedajbože dozvedia, čo urobila, nikdy to nepochopia. Nikdy neuveria, že to bolo len kvôli nim. Budú cítiť voči nej len odpor a nenávisť.

Obrátila sa ku Grace a pohladila jej vlasy. „Sľubujem, že ak sa Gareth vráti, zobudím ťa.“

„Naozaj?“ Grace na ňu pozrela uslzenými očami.

„Naozaj.“ Nebola to lož. Vedela, že toto slovo dodrží. Potom vyšla z miestnosti.

 

V kuchyni ešte stále sedel Noah. Charlotte odpratávala zo stola. Noah začal klásť otázky:

„Kedy odišiel?“

„Asi okolo šiestej. Neviem.“

„Ktorým smerom?“

„Na severozápad.“ Uviedla opačný smer, ako smer, ktorým ležalo zakopané telo.

„Nespomínal kam ide?“

„Keby to bol spomínal,“  začala Charlotte s náznakom netrpezlivosti, „už by som to povedala skôr.“

„Možno to hovoril, ale už si na to zabudla. Chcem len, aby si sa snažila rozpomenúť, či náhodou nehovoril, kde ide.“

„Nie, nehovoril,“ povedala Charlotte a položila špinavé taniere do drezu. Len pokojne, hovorila si. Rozprávaj pokojne a normálne. Nikto si nič nevšimne.

„Možno len niekam odišiel…“

„… a nič by nám nepovedal?“

Chvíľu bolo ticho. Charlotte sa pozrela na Noaha. Hľadel na stenu.

„Asi by sme ho mali ísť hľadať,“ ozval sa napokon.

„Na to je ešte príliš skoro,“ povedala Charlotte. Noah pozrel na ňu. Charlotte prehovorila:

„Pochop, ak by sa mu niečo stalo, vďaka indikátoru by ho zachránili. Ak by sa stratil, indikátorom by zavolal pomoc. Myslím, že naše obavy sú prehnané a predovšetkým predčasné.“

Noah nepovedal nič, ale Charlotte cítila, že s ňou nesúhlasí. Noah nebol ten typ muža, čo sa rád háda. Radšej ostal ticho – ale bolo to nepríjemné ticho, ktoré na Charlotte pôsobilo oveľa horšie, ako prípadný krik.

 „Možno odišiel neplánovane. Ja neviem, z nejakého náhleho impulzu. A okrem toho, on sa nám nemusí spovedať, kam ide a čo bude robiť. Nie je to naše dieťa. Nie je od nás závislý. Len u nás býva. Uvedom si, že je to mladý človek. Mohol ísť kdekoľvek, a ak to už mám takto povedať, aj s kýmkoľvek, bez toho, aby považoval za nutnosť nám to povedať.“

Nespokojné mlčanie.

„Je predsa dospelý, má zodpovednosť sám za seba. Nemôžeme ho tu držať, nemôžeme ho nútiť, aby nám o každom svojom odchode povedal. Môže prichádzať a odchádzať, kedy sa mu zachce.“

Nespokojné mlčanie.

„Možno si myslíš, že sa mu niečo zlé stalo, ale pochop, že sa mu tu nemá čo stať. Cez svoj indikátor dokáže zavolať pomoc z hociktorého miesta na planéte. Pokiaľ ho má, je celkom v bezpečí. A nie je taký hlúpy, aby si ho dal niekedy dole. Takže si myslím, že robiť paniku je zbytočné.“

Veľmi nespokojné mlčanie.

Charlotte si zrazu uvedomila, že hovorí priveľa. Z Noahovho pohľadu zastáva stanovisko, že Garethovi sa nič nestalo, až príliš horlivo. Zvlášť potom, ako bola pred pár dňami zhrozená už aj z toho, ako vyliezol na štvormetrovú strechu. Nie, nie, toto sa na Charlotte nepodobalo.

Uvedomila si, že Noah na to myslí, že cíti nepokoj a možno až podozrenie. Poľavila preto vo svojich argumentoch: „Ak sa nevráti… ak sa dozajtra nevráti, pôjdeme ho hľadať, dobre?“

Aj táto veta ostala bez odpovede. Charlotte začala umývať riad. Po chvíli počula, ako sa Noah zdvihol a odišiel hore, do spálne.

Skončila s riadom a potom sa začala pripravovať na spánok. Keď si v úplnej tme líhala do postele, myslela si, že túto noc možno ani oko nezažmúri. A ak aj zaspí, budú jej spánok prerušovať nočné mory. Nemala však pravdu. Trvalo jej síce dlhšie, kým zaspala, ale spala pokojne a bez snov. Možno sa už zo mňa stáva dokonalá zločinka, pomyslela si ráno.

 

(Pokračovanie poviedky)

 

Tento príspevok je z kategórie

Viac podobných príspevkov nájdete tu.

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

9 Responses to Len pre svoje deti – 5. časť

  • Už by sa asi hodilo, aby som napísala viac  ako len- páči sa mi to!, pretože to nemusí stačiť. Páči sa mi kompletný obraz, akým si vytvorila Soyranu, spôsob života tam…hoci každý vytvára prostredie, do ktorého vkladá dej, myslím si, že Ty si pri tvorbe Soyrany myslela „na všetko“. Teda, mám z toho taký pocit 🙂 Čo sa týka deja, tak je veľmi zaujímavý. Veľmi ma prekvapil zvrat, ktorý spôsobila Charlotte a som zvedavá, či sa jej to nakoniec podarí a či zachová Soyranu „čistou“. Názvy, ktoré si použila, mená osôb, planéty a jej mesiace, vychádzala si z niečoho, alebo sú Tvoje vlastné?

    No ako tak spätne čítam svoj koment, tak zisťujem, že som aj tak vlastne napísala len to, že sa mi to páči 🙂 podľa môjho skromného názoru píšeš veľmi dobre, a keď vezmem do úvahy precíznosť, mala by som napísať, že píšeš výborne na to, že máš len dvadsaťdva(či možno pomaly -tri)! No a si baba!

    Nehovorím, že nijaké iné dievča nepíše sci-fi, no so žiadnou som sa nestretla(nie že by som sa stretla s Tebou 😉 ), ani nehovorím, že nikto iný sa svojim dielam tak precízne nevenuje(aj keď si myslím, že nikto iný sa svojim dielam tak precízne nevenuje-myslím tým samozrejme učňov cechu spisovateľského ).

    Takže asi toľko…Každopádne sa teším na ďalšiu časť.

    Nech ťa múza kope!!!

  • Som Ti veľmi vďačná za tento povzbudivý komentár. Nuž, O Soyrane je všetko vymyslené, vrátanie mien a názvov, proste úplne všetko… napadalo ma to absolútne samo, spontánne, pri vymýšľaní príbehu. Jedine materská hviezda Soyrany je naozajstná, no neviem, či má skutočne planéty. Pritom, ako som už spomínala, Soyrana zďaleka nie je mojou najpremyslenejšou vymyslenou planétou.

    Už bude ale len jedna časť – posledná (hoci som chcela písať ešte dlhé voľné pokračovanie, také dlhé, že by z toho bol možno aj román, ale nedomysela som ho a napokon som od toho upustila). A toto som mimochodom písala v sedemnástich. 🙂  

    Lichotí mi, že moje diela považuješ za precízne. Vždy sa snažím písať tak, aby moje diela dvíhali zo stoličky podľa možností čo najmenšie množstvá odborníkov na danú problematiku. Lenže aj to malé množstvo recenzií, ktoré som si dala u odborníkov urobiť na isté moje dielo dopadli… ehm, no… jednoducho dosť zle, takže ešte musím na sebe veľa pracovať. 🙂  Zároveň sa snažím takouto nenásilnou formou vzbudiť u čitateľov záujem o astronómiu, prípadne iné vedy (lebo veda je fakt super a myslím si, že by mala užšie spolupracovať s umením, než je to doteraz). Nie je to odo mňa žiadna obeť – mňa to baví a strašne. Vždy, keď sa nadchnem pre nejakú fiktívnu planétu, vymýšľam o nej kopec detailov (naposledy to bola tuším systematika a latinské názvy pre mimozemské rastliny). Najčastejšie som to vymýšľala cez nudné hodiny na strednej škole. 🙂

  • hm… veľmi rada som Ťa povzbudila…jedna vec ma trochu prekvapila-dala si si urobiť recenzie? u odborníkov? Myslela som, že svoje romány píšeš pre nás- „laikov“ aby si nám priblížila svet astronómie a iných vied- presne tak ako si to sama napísala. Hodnotili Tvoje diela teda odborníci z astrómie, či odborníci sci-fi románopisci? Pretože vedec by Tvoje dielo mohol ohodnotiť oveľa kritickejšie ako vedec-polovedec-spisovateľ, ktorý sa upriami na dej príbehu a dané detaily skúma do takej miery, aby hlavne zaujali čitateľa, ktorý sa do daného okamihu s takou tematikou nestretol, alebo ju má naštudovanú len do istej miery… (Tak a idem to po sebe prečítať či tomu sama rozumiem!! 😀 ) to je len taká moja skromná, romantická predstava o tom, ako sa asi píšu recenzie, a čo sa vlastne v dielach má hodnotiť 🙂

    Ale tak to nie…už len jedna časť?škoda… Celkom dobrý námet je to…hm…tak v sedemnástich? pekne…ja som počas nudných hodín kreslila, na to, aby som si takto vymyslela príbeh som nemala kľud 🙂

    tak teda muze zdar!!!

  • Nuž, v skutočnosti chcem, aby bol záber mojich čitateľov čo najširší (kto by nechcel :-)). Teda aj laici, ale aj, prípadne, ľudia, čo sa tomu rozumejú – a u tých druhých by som chcela, aby ich moje diela neprivádzali do mdlôb. Tak napríklad ja skoro vôbec nečítam knihy so sci-fi tematikou ani nepozerávam také filmy, lebo dostávam záchvaty z toho, s akými fyzikálno-technickými hovadinami sa v nich stretávam. Pritom, podľa mňa je to na škodu, lebo skutočná veda vôbec nie je nudná – realita je dokonca aspoň podľa mňa zábavnejšia než len bohapusté výmysly. Nehovoriac o tom, že z príbehov založených na realite sa dá aj všeličo naučiť.

    Samozrejme, nerátam s tým, že s mojimi knihami budú spokojní aj vyštudovaní odborníci. Môj cieľ je skromnejší – zaujať ľudí, ktorí tématiku ovládajú iba trochu + laikov. Recenziu som si dala urobiť zatiaľ len u jediného románu – Osem hviezd Veľkého voza, v obore kozmonautika, nuž a po jej nie príliš slávnom výsledku veľmi pochybujem, či si ešte dám urobiť nejakú ďalšiu… 🙂 No a tí odborníci neboli spisovatelia, teda jeden bol, ale nie sci-fi, lež populárno-náučných kníh… a u tohto to dopadlo najhoršie, čo sa mi zdá trochu čudné. Od spisovateľa som čakala viac zhovievavosti tak ako píšeš. Ale pravda bola opačná, nespisovatelia boli ku mne zhovievavejší.

    Inak, aj ja osm si cez hodiny kreslievala… a inokedy zase vymýšľala detaily k príbehom… my sme tých nudných hodín totiž mávali strašne veľa, tak som stíhala oboje. 🙂

  • to je zvastne, myslela som, ze sa viac venujes sci-fi tematike, myslim tym, ze citas podobne veci a sledujes podobne filmy…no na druhej strane sa aspon nenechavas zavadzat tymi ich hovadinami 😉 nedokazem si vsak predstavit seba, ze by som sa niecomu tak venovala. myslim tym, ze si spominala, ze si popri pisani aj vela studovala…

    tak to je smutne, ze spisovatelia hodnotia takpovediac „kruto“…nepoviem, ze kritika nie je dobra, ja osobne proti nej nic nemam, ale skor by som si predstavovala, ze by sa k nam zacinajucim autorom mali spravat ako ucitelia…no to je tema na dlhsiu debatu, pretoze aj spisovatelia su rozni, ich zaciatky boli rozne takze …ako si sa dopracovala k recenzistom? ak mozem byt zvedava, ako si na to isla? ja som citala enigmacky navod ako vydat knihu, oslovila som svojho ucitela zo zs, no akosi by som ho asi mala oslovit znovu, pretoze sa vobec nevyjadril k tomu, ci mi to moje dielko zhodnoti… preto by ma zaujimalo, kde si Ty tych svojich nasla?

    hihi…kam si chodila na skolu? 🙂 mna mrzelo, ze sme na hodinach museli pisat poznamky, inak by som mala asi vsetky zosity pokreslene! 😀 no a to vies, pred pisomkou som sa musela z niecoho ucit 😉 raz som vsak urobila pokus a vytiahla som si pribeh, ktory som pisala-detektivku-strasna hovadina mimochodom :D, a profka na mna zazrela, ze co to cmaram, ked ona nic nediktuje…jaj to boli casy… 😀

  • Dakedy som pozerávala aj čítavala sci-fi… teraz to už veľmi nerobím, lebo ma to príliš často rozčuľovalo, aj keď kvalitní autori a diela sa občas nájdu…

    Vždy sa snažím naštudovať si, a strašne dychtivo, tématiku, o ktorej píšem alebo budem písať. Už len námet na nejaký príbeh vo mne vyvoláva enormný záujem o danú tému a pritom to vôbec nemusí súvisieť s mojimi odbormi  – vesmírom alebo biológiou (do budúcna plánujem písať nielen sci-fi a kvôli istým príbehom si napríklad musím naštudovať ponorky, jazdectvo či etymológiu).

    No a recenzistov som zohnala, jedného na kozmonautickom chate, ďalších dvoch na „inzerát“ na kozmonautickom fóre. Ale oni to boli všetko Češi, takže s jazykom mi nemohli pomôcť 🙁 ani keby chceli… a že Ti neodpovedajú, z toho si nič nerob. Ja som napr. podľa enigmáckeho návodu napísala pár vydavateľstvám, tiež mi neodpovedali… nič, ani čiarku… netuším, kde som urobila chybu. :´-(

    A tá škola? Gymnázium Andreja Sládkoviča, odbor umelecká výchova. 😉

  • tak umelecka vychova? znie to dobre, len to bola urcite nuda 😀

    to s tym nastudovanim je tak, ze ja by som tiez dychtivo studovala-napr. teraz ked pisem tu mnisku, snazila som sa zistit, ako to v takych klastoroch chodi-dost od veci tema, nemam to odkial vediet, neviem co ma to napadlo! 😉 problem vsak je ze ma rychlo prejde trpezlivost…hladala som, hladala, a nenasla som takmer nic co som chcela, tak som sa na to „vykaslala“ no a teraz fantazirujem…obavam sa vsak ze znova nieco budem musiet hladat…

    teraz nieco studujes? myslim tym vs? a jazdectvo a ponorky hovoris, hmm etymologia…som velmi zvedava, ake pribehy, prip pribeh to bude, kazdopadne drzim palce a prajem vela chuti do studia 🙂

    tak to som teda nevedela ze su kozmonauticke chaty- nie tie v lese, ale akoze ang chat 😉 prebehla mi myslou taka zvlastna predstava dialogu medzi dvoma-bol som vcera omrknut tu moju raketu, ci je to ok… -a ? – no neviem, hadam to na ten mesiac vydrzi 😀 no nic…ze preco sa mi to zda vtipne to neviem…uz pisem z cesty…prepac… takze cesi…hm…skoda, ze to nedopadlo pre teba lepsie, ale nemyslim si, ze by si to mala vzdavat-napisala si, ze to radsej uz nebudes skusat…skusat treba stale a otravovat, a otravovat a otravovat, kym sa niekomu to otravovanie nezunuje 😉 vidis, ty si to podla toho navodu aspon vyskusala a ja vobec! a napr hupka-tej sa to podarilo…ja mam strach..hm…

    no hadam by aj stacilo…o com som to chcela vlastne pisat tento komentar? 😀

  • Nuž tie tri rôzne veci, čo som spomínala, že budem o nich zháňať informácie (ponorky, jazdectvo, etymológia) nie sú k jednému príbehu, ale k trom rôznym. I keď k jednému by to mohlo byť zaujímavé. 🙂 Ale bývajú aj také kombinácie, možno nie až také divné, ale naposledy som napríklad zháňala informácie o alternatívnom rocku, molekulárnej biológii a kvantovej fyzike – všetky k jednému a tomu istému príbehu! 😀

    A že nevieš zohnať dosť informácií, s tým sa netráp… ja často tiež nie, niektoré veci sú proste príliš detailné než aby sa o nich písalo (minimálne v našom jazyku). Aj ja som musela kdečo vymýšľať a domýšľať si…

    Momentálne študujem systematickú biológiu a ekológiu na UMB. Nepredpokladám, že budem niekedy pracovať v tomto odbore, len sa mi to hodilo min. do troch románov! 😀

    Dialógy na kozmo-chate bývajú trošku iné. Ale celkom zábavné. Tak napr. minule sa jeden týpek nadchýnal, že sme tam boli vtedy hneď dve ženy, ktoré boli schopné vstať o štvrtej ráno, aby sme videli online pristátie raketoplánu… Takže asi tak. 🙂

    Dík za povzbudenie, rozhodne to ešte budem skúšať, len treba asi zmeniť taktiku.

  • tak to je super vybrat si vs vdaka tomu, ze sa to hodi do romanu ! 😀 to je podarene 🙂 chapem chapem

    k tym temam, co budes zhanat, tak som si povodne aj myslela, ze to asi budu tri pribehy 🙂 ale inspircie a nametov mas ako vidim neurekom, len nech ti to vydrzi 🙂

    no tak to uz hej, hned dve zeny na kozmo-chate naraz! museli byt ozaj nadseny 🙂 ale sledovat pristatie raketoplanu, to je podla mna dobre straveny cas, to sa len tak hned nevidi…teda tu u nas asi fakt len na webe…aj ked sa uprimne priznam,ze neviem ci by som kvoli tomu vstavala o stvrtej rano…ja som totiz strasny spachtos 😀

    ak teda zmenis taktiku, porad ako na to 😉 a drzim palce 🙂

Napísať odpoveď pre adhara Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button