Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Kaname

AUTOR

Kaname

90minútové vyučovanie aneb Čo sa deje, keď sa zavrú dvere na triede

Čas 13:00 – začíname


„Už prišla,“ zavolala nás spolužiačka, tak sme sa chtiac-nechtiac pobrali za ňou do triedy.


Mladá vyučujúca odomyká miestnosť, ktorá bude nasledujúcu hodinu a pol naším útočiskom.


Veľká prednášková miestnosť určená najmenej pre dvesto študentov sa pomaly, ale iste naplnila a ako vždy sme neprišli v plnom počte. Samozrejme, nie, že by nás bolo dvesto, ale aj šesťdesiat je viac ako tridsať, či štyridsať.


Posadíme sa. Ako vždy do tretieho radu, teda dosť blízko aby sme počuli a zároveň dosť ďaleko aby si nás všímali. Pozriem na prvý rad. Takmer ako vždy dýcha prázdnotou až na pár aktívnych spolužiačok, ktoré nespustia z učiteľky oči celých deväťdesiat minút. Dokonca tam sedí aj dievča, vybavené notebookom, pripravené zapisovať všetky jej slová. Nieže by na tom niečo bolo, ide len o to, že ona nepatrí do našej triedy. Čo už, koniec – koncov, možno zo mňa hovorí len slepá závisť, že sa nedokážem venovať stopercentnú pozornosť učiteľkiným slovám.


 


13:10


Hodina začala, prezenčka úspešne koluje medzi študentmi a mne sa dostal do rúk dotazník, ktorý sa vôbec netýka preberanej problematiky, ale kamarátka ho potrebuje vyplniť.


Tak kedy inokedy, keď nie teraz? Veď čo nespravíte pre priateľov.


Zatiaľ v Poľsku narodená vyučujúca sa nám, prevažne slovenským študentom, svojou dobrou češtinou snaží predkladať svoje vedomosti, pričom sa občas zakokce v snahe nájsť správne slová. Pustím sa do dotazníku zameraný na ekonomickú problematiku.


 


13:20


Po desiatich minútach vypĺňania sa opäť môžem plne sústrediť na prebiehajúcu hodinu. Sledujem mladú učiteľku, kde tu si pomyslím, že by nebolo od veci robiť si poznámky, ale keďže som sa rozhodla „zdokumentovať“ priebeh tejto hodiny, tak predsa nemôžem písať aj poznámky. Stále mám len dve ruky, som predsa len človek. Zostáva mi len dúfať, že na konci hodiny nebude klásť žiadne otázky o preberanej látke.


 


13:35


Otvorili sa dvere, do triedy vošla spolužiačka. Musím priznať, že som ani nezaregistrovala kedy odišla. Dvere sa ešte nestačili ani zavrieť a už z triedy odchádza spolužiak.


Poznámky, skutočne by som si mala robiť poznámky, ale veď čo, niekto ochotný mi ich v núdzi určite požičia. Isté je, že sa nemôžem spoliehať na moje spolusediace, pretože sú ešte stále v presvedčení, že text, ktorý píšem sú poznámky z hodiny. Omyl im dochádza, až keď si všimnú časy, ktoré si poznačujem. Ale, ale, odchádza ďalší spolužiak. Keď to pôjde takto ďalej…


 


13:40


Spolužiačka mi vracia môj mobilný telefón, musím podotknúť, že dotykový, pretože s radosťou podotkla, že sa z neho určite dobre berú odtlačky prstov. Fakt vtipné.


 


13:42


Odchádza ďalšia spolužiačka. Len pre informáciu, spolužiak, ktorý odišiel ako prvý sa ešte stále nevrátil, čo len potvrdzuje moje podozrenie, že jeho odchod nespočíval len v odchode na záchod.


Ha – ha, s jasnou škodoradosťou odpovedám spolužiačke na otázku, či píšem poznámky: „Nie, nepíšem. Čo píšem? No… potom sa dozvieš.“


 


13:44


Spolužiačka je späť, ani jeden so spolužiakov ešte nie. Po troch cukríkoch som si do úst dala moju obľúbenú drogu – žuvačku. Vravím drogu, pretože takmer vždy, keď jednu dožujem, tak už si beriem ďalšiu. Nuž, niekto fajčí cigarety, ja žujem žuvačky.


Ozaj, medzitým z triedy vyšla ďalšia spolužiačka, ale už je aj späť. Tomu vravím rýchlosť.


 


13:47


Jasné, prvá rada aktívnych spolužiačok práve položila vyučujúcej nejakú otázku, ktorú som samozrejme do tretieho radu nemala šancu počuť. Nie, nie som nahluchlá, ale vzhľadom na to, že vedľa mňa a za mnou sedia moje večne ukecané spolužiačky mi bráni tomu, aby som počula niečo z takej diaľky.


 


13:49


Bóóóže, ten čas tuším miestami stojí. Z triedy odišiel ďalší spolužiak…niť myšlienok, ktorú som chcela napísať mi prerušila spolužiačka otázkou, či aj tento rok idem na dovolenku.


S ľútosťou som jej oznámila, že pravdepodobne nie…


 


13:51


Pozor, pozor, na známosť sa dáva, že odchádza ďalšia spolužiačka, tentoraz aj s vecami. Ospravedlňuje ju fakt, že spomínala, že musí ísť na konzultácie kvôli bakalárke.


Ok, tak len pekne choď.


Ján Amos Komenský, ďalšie známe meno, ktoré zaznelo na hodine a o ktorom bude potrebné čo to vedieť.


 


13:53


Dávam si pauzu, ruka mi ide odpadnúť.


 


13:54


Ani ten odpočinok mi nedoprajú, ale nedalo sa nenapísať. Takmer po dvadsiatich minútach sa vrátil spolužiak, ktorý odišiel ako prvý. Krátko po ňom sa vrátil aj ďalší spolužiak, teda druhý v poradí a čo je ešte lepšie so spolužiakom, ktorého som si ani nevšimla odchádzať.   


Ale teraz už zaslúžená pauza.


 


14:00


Práve som spáchala atentát na svoj vlastný mobil, našťastie nikto nebol zranený.


Ale vážení, máme za sebou úspešné prežitie jednej celej hodiny vyučovania. Už len tridsať minút, i keď by bolo od učiteľky veľmi pekné, ak by sme skončili skôr.


 


14:03


Zakecanie s mojou spolužiačkou spôsobilo, že som zaregistrovala len buchnutie dverí, ale neviem povedať, či odišla ona, či on. No verím, že toto zanedbanie mi bude odpustené.


 


14:06


Odchádzajú ďalšie dve spolužiačky, v rukách držia svoje kabáty, čo hovorí o tom, že ich už dnes neuvidím. Zbohom… z rozímania ma preberie vstávajúca spolusediaca, bez vecí, to je fajn, ešte sa uvidíme.


 


14:11


Možno vás už nudím, ale vyzerá to tak, že moje zdokumentovanie hodiny sa zmenilo na sledovanie kto, kedy a na ako dlho odchádza z hodiny. Práve odišla ďalšia spolužiačka a mojej spolusediacej stále nikde. No pekne, takže aj ona zanedbáva svoje študentské povinnosti, ale ja som asi tá posledná, čo jej má do toho čo hovoriť.


 


14:13


Opäť nás je o jednu menej, čo už, keď autobusy chodia ako chodia…


Dievča, čo išlo na záchod po mojej spolusediacej je už späť, spolusediaca nie.


 


14:16


Ďalšie tri minúty a ďalší odchod z hodiny, ale tento spolužiak sa isto ešte vráti, odišiel totiž len v krátkom tričku a vzhľadom na počasie by som sa veľmi čudovala, keby tak došiel aj do školy.


 


14:18


Fanfáry!!! Spolusediaca je konečne späť. V ruke drží krabičkový džús a syrový fornet, z čoho je jasné, že okrem záchoda, teda ak vôbec navštívila záchod, navštívila aj bufet.


 


14:19


Triedou preletí hlučná rana. Našou lavicou zatrasie. Obzriem sa a vidím už len ako si kamarátka šúcha koleno. Odchádzajú ďalší dvaja spolužiaci.


 


14:20


Vzhľadom na to, že vyučujúca nespomaľuje tempo svojej prednášky usudzujem, že si tu odsedíme ešte dobrých desať minút.


 


14:22


Prekvapujúco končíme. Vstávam, balím saky-paky a letím na autobus.

Komentáre

3 Responses to 90minútové vyučovanie aneb Čo sa deje, keď sa zavrú dvere na triede

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button