Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Iba privriem oči a s povzdychom opriem tvár o hruď môjho ryšavého žrebca. Vraj ryšavé kone sú nebezpečné, pomstychtivé a tvrdohlavé – tvrdí moja mama. Ja ho však milujem.
Má zvláštnu vôňu, keď je tak trochu lepkavý od potu, upachtený, s rozšírenými nozdrami a žilami silno navretými na vypätých svaloch, stále žiadostivý po besnom behu. A na srdci mu tkvie rana, neviem po čom. Ani keď sa mu skúmavo, ozaj skúmavo zahľadím do očí, nič mi nepovedia, hoci viem, že ak aj iným bytostiam nie, jemu zaručene siahajú do duše.
Viem. Keď čokoľvek pokazím, moje životné šťastie zmizne – niekde v hlbinách zeme, v zložení kyslíka alebo sa roztopí a vsiakne tam, odkiaľ vzišlo.
Pomaly vysadnem.
Už len to, že máš ma tak blízko si cením mlčaním. Netreba rozprávať, keď všetko vieme; silno si ma pritiahneš k sebe a objímeš srdcom – paže sú len nástroj.
Veľkoryso načúvaš všetkému čo poviem, i tomu čo nie. Milujem keď sa do teba môžem ukryť, tak naozaj… nikdy neodmietneš.
A vtom vášeň zmietne nehu zo stola a posadí naň mňa, rukami blúdiac po nahých stehnách. Slová sú naozaj zbytočné; a koniec koncov tvoje bozky nestoja o žiadne slohy.
Vlasy nástojčivo zovriem v prstoch, ty mi berieš tvár do dlaní. Čosi šepkáš.
Pevne zdrapím hrivu, aby som nespadla, keď sa ten žrebec rozhodne previesť ma extázami zeme závratnou rýchlosťou. Mohutné telo sa energicky rozklusá, cítim, ako celým svojím bytím miluje tú rozkvitnutú lúku.
Šepkal niečo v tom zmysle.
Pomaly vysadnem.
Prach
To všetko som ja
ustatý hluk
中国 Džonguo 2.
中国 Džonguo 1.
Kvapka.
Keď si večer vyberám náušnice z uší
– voir
stmievania
Ča(k)ry
Predmestia
Kuchynská stolička, kuchynský stôl
Najkrajšie hrable
Som prastará, keď na vás spomínam, mama
Sprievodca 7 – V zostrihu rokov
ďakujem.
Priznanie
Účtovanie o zadĺžených spomienkach
odlety z tela
motorové o(le)je
Rozprávač
3D obraz do seba
Vyššie
Moje dvojmo
Túlanie do seba
Alex 1. kapitola
Rozprávka o Alexovi
Milostný trailer
My
Oči
Zvnútra
Status quo ante bellum
Z denníka milujúcej ženy
Čajníky (Revište 2011)
Inkarnovaná
EXILUS
Ako vyzeráme
Mám čo mám
Čo povedať, keď nepovedať nič
Podivín (Struhár)
šansón
Medziriadky
za ruku
S tebou
Vzor cudzí
A koště tká
masculine
Ako v kresle
Madžik (I.)
bez echa v ústnej harmonike zablúdi každá melódia
Oči svietia po hriechu; len si prilož skorocelové listy na lýtka, aj tak na ne zomrieš
aby som sa mohla kochať tvojím nahým telom
východ po západe alebo tep dažďa tam, kde sa slnko chodí milovať
Malý brat /08. 05. 2010/
umakartová kúpeľňa
Neskladaj klobúk
Derniéra
streľnica
Jarné vlaky
List na front
Drťo, Mančo a láska k Laure III.
Drťo, Mančo a láska k Laure II.
Drťo, Mančo a láska k Laure I.
Aj tachykardia sa živí srdcom a môže tvrdiť, že ho omladzuje!
Adagio, ako dieťa…
Plyšový epitaf
…
Námet 27. Xavierova dielňa
Námet 26. Rozprávanie Yvet
Námet 25. Rukojemníci
Námet 24. Prekvapenie
Kvár všedných milovaní
Útržky z milovaní /časť 5.
S láskou je život ťažší
Topoľ je slabé slovo /časť 4.
Zahatať prázdno /časť 3
Sprievodca zimou jedného leta /časť 2.
Sprievodca letom jednej zimy /časť 1.
Origami
Námet 23. Prízraky striehnu vždy tesne za naším tieňom
Námet 22. Ľahko je loviť oslabenú korisť
Námet 21. Horúčka lietadlovej noci
Šafran a Eva
Zrejme nesúvisím
Prastará boli moja mama
Závet
Keď posteľ vŕzga hluchým
/Hlt/ á… život!
Čo je tvoje, je aj moje a čo je tvoje, je zas len moje (poviedka)
Smrť, nerozdeľuj.
Blato na rohoži
Píšeš popravený nádych
Intimita hieroglyfov
Elixír na teba neexistuje
Dlžíš mi lásku
1. Legenda
Simply hašajlachachajla
Svet mi škrípe v zuboch!
Non gratis
Neodosobnene
Po predaji na Broadway-i
Bože, podaj mi chvost, prosím ťa!
Hriech náš každodenný
Druhotriedny Heartbreak motel
Pohnojil si to
la, Maria
V podvedomí pri vedomí
Zložito
Deti budúcnosti
Zomrieť zaživa
Paródia na voľné verše
Pre tváre dvoch mužov
Mrcha je len mrcha
Drťo a Mančo
Legenda o láske II
Legenda o láske: Haben Trinásty – Šťastný
Námet 20. Do Paríža
Márnosť nad márnosť
Žiť s bielym
Vlk samotár
Námet 19. Na začiatku bola fľaša minerálky
Námet 18. Contraire
Námet 17. Ja, Claire a Cecil
Námet 16. Na vlnách pochýb
Báseň pre Žanetu
Námet 15. V sídle
Námet 14. Kto si, Evelyne?
Námet 13. Zrkadlo
Námet 12. Útek
Námet 11. Hra v slepej uličke
Námet 10. Life is a highway (Život je hradská)
Námet 9. Ktorý idiot rozdal tieto karty?!
Námet 8. Klop klop, Amanda
Námet 7. Náklonnosť šepká more
Námet 6. Tiché vyznania
Námet 5. Pozvánka z iného sveta
Námet 4. William
Námet 3. Atlantis Beach Tower
Námet 2. Bahamy?
Námet 1. Amanda Broocsová
VIII.kapitola
VII. kapitola
Výkrik voskovej figuríny
VI. kapitola – zvyšok
VI. kapitola – nadviazanie na V.kapitolu
Bad Girls
Vyznanie vo víre viery dostratena
Žil raz rytier
Judáš verzus Mesiáš 2.časť
Judáš verzus Mesiáš 1.časť
V.kapitola
Viem, že Boh existuje
Pitva psychiky
Zádrheľom sa stal sex
IV.kapitola
zvyšok III.kapitoly
III.kapitola
II.kapitola
záver I.kapitoly
I.kapitola
Jednohubka
Taký príjemný pocit
Simply Jeseň
Pre ňu
Venované
Veľmi pekný opis lásky a partnerstva. Ja som ešte nič takéto nečítalal, takže to neviem posúdiť s inými dielami, ale je to výborné. =)
… nemusíš mať odžité na to, aby si posúdila 🙂 stačí vychutnávať, ako to na teba vplýva 🙂 o tom sú slová a láska… podľa mňa nie len o strohom: „milujem ťa“ 🙂
Ešte raz dík 🙂
Nuž, ja to vnímam dobre. =D
slová sú naozaj zbytočné..zdá sa, že vieš o čom píšeš..pokračuj:)
Pekné obrazy a symboly.
Ženy sprvu obdivujú našu mužskú silu a vášeň a nechajú sa ňou unášať, „držiac sa pevne hrivy žrebca, vyvolávajúceho v nich vlny extázy“.
Ale pozor, páni: tie éterické bytosti na našom chrbte sa časom obyčajne menia na neromantické džokejky, držiace pevne v rukách uzdu.
Ďakujem všetkým za komentáre 🙂
Fiamme, a vieš ty čo? 😀 nedávno sme sa s mojou dobrou kamarátkou rozprávali presne o tom, ako my na chlapov nadávame, no keď sa to tak vezme, práve ženy sú tie „svine“, ktoré sa väčšinou „odmilujú“ skôr.
Ja napríklad (ale to hovorím fakt len ako príklad) som ešte nikdy nedostala „košom“… a teraz si musím poklepkať po čele 😀 – tým som chcela povedať, že ako sa ja pamätám, vždy som bola tá, ktorá nejaký vzťah ukončila, ešte aj ten, ktorý pre mňa znamenal (v tých časoch) celý svet…
My ženy sme naozaj nepochopiteľné. Keď sa muži neozývajú, nadávame, ako na nás kašlú a keď sa ozývajú a neustále nám opakujú, ako nás milujú, lezú nám na nervy…
je to fakt šialené 😀
veeeeeeeeeeelmi pekneee, priam krasne napisane 🙂
a co sa tyka tvojho komentaru majka- nie nadarmo sa hovori-clovek nikdy nie je spokojny s tym co ma….casto sa stretavam s ludmi, pre ktorych to plati ci uz v beznom zivote-materialne veci, alebo v osobnom zivote-teda partnerskom spoluziti…
a myslim si ze je to viac ako sialene, je to totalne sialene…ktovie, preco je to tak!?
Ďakujem Denka… 🙂
Nooo podľa mňa tá „nespokojnosť s tým, čo máme“ platí tak trochu pre každého aj v materiálnych veciach, aj v partnerských vzťahoch 🙂
Ktovie prečo je to tak?! :D:D:D:D:D:D 😉
Je to tak preto, lebo ženy môžu mať sex kedy chcú ale muži len keď môžu.
Preto muži chcú tak často a ženy tak často nechcú.
Keďže úlohou spoločnosti je reprodukcia všetkého toho zhýralého, čo tu máme ergo aplikujme to na celý život.
Len matka dieťaťa je vždy istá… ona rozhoduje o otcovi… Ona si vyberá komu sa „podvolí“ (komu dovolí aby sa jej podvolil)
Aj keď sa vraví, že ženy sa parádia, v skutočnosti je to len na hlavu postavený fakt, toho že vzbudzujú mužov k tomu aby sa predviedli…
Láska je krásna ilúzia ale je to len sen dospelých a rozprávka pre maloletých…
Ženy sú k***y a chlapi k****i a na tom sa proste zatiaľ za celú dobu ľudstva nič nezmenilo.
Je tu však pozitívny fakt aspoň pre mňa… a teda, že emócie mužov sú oveľa stabilnejšie.
Apropos, nikdy nikomu neuverím, že ešte nedostal košom… Buď totiž dostal a neuvedomuje si to, alebo vedome klame… 😉
to mas pravdu, len som nechcela surovo napisat, ze nikto nie je spokojny s tym co ma 😉
hmm 😀 ako môžeš povedať, že ženy môžu mať sex kedy chcú ale muži len keď môžu? akoby sa všetko točilo len okolo sexu. Tak to predsa nie je, aspoň podľa mňa určite nie. Okrem toho, ženy majú niekedy sex aj keď nechcú, pretože to chcú muži…
nemôžem súhlasiť že emócie mužov sú stabilnejšie… 😀 to nejde takto štatisticky vyjadriť, veď v prvom rade sme všetci ľudia a city mužov aj žien môžu byť rovnako prchavé ako rovnako stabilné 🙂
Že som nikdy nedostala košom? verejne nie. možno podvodom a preto som to ukončila ZASE JA… 🙁
To, že sa všetko netočí len okolo sexu je báchorka pre počestné mladé dievčatá, aby si dobre premysleli komu dajú a komu nie…
(verte mi, prvý by som bol rád, keby to tak nebolo ale po zahnaní hladu je sex druhá životne dôležitá potreba a hneď za tým ide potreba strechy nad hlavou)
Akože ja viem, že mýtus lásky je prekrásny a pomáha pri stereotype manželstva udržať aspoň akú takú iskričku „vášne“, ale to je len ďalšie pokrytectvo tejto doby, ktorá sa nás snaží opiť rožkom a predkladá nám falošné stability, pretože sa bojí pripustiť, že v živote nič nie je stabilné.
Na druhej strane je to presne tak ako vravíš, žena môže mať sex aj keď ho nechce ergo práve preto ho nechce tak často ako muž, ktorý je viazaný na svoj úd a musí počkať kým je schopný, no napriek tomu chce stále, aby keď jeho úd bude schopný mohol ísť rovno na vec… to je psychologický fenomén prostý ako facka. Viac menej logický.
A k tomu košu, ktorý si akože nedostala, či dostala ale nie verejne… Povedzme, že hento odôvodnenie by som už zožral, ale verím že keby sme v debate pokračovali nakoniec by sme prišli k tomu, že je úplne jedno či tým košom dostaneš verejne alebo neverejne (deliť to je zbabelosť) ale podstatné je, že tým košom dostaneš… Ergo žiaľ mal som pravdu.
Jáj a skoro by som zabudol… ale píšeš pekne. 😉
Potom som teda počestné mladé dievča 😀
V podstate aj sex je hlad a je dôležité ho zahnať, no dôležité je, či to človek spraví pudovo ako baran, alebo ho vníma skôr ako dar od boha. Ja sex nechcem vnímať ako zviera, pretože som človek 😉 a k tomu ešte aj poriadne citlivý…
Mýtus lásky? 🙂 ja som asi priveľmi romantická duša na to, aby som si priznala, že láska je len mýtus. Áno, svet je pokrytecký, ale láska taká nemôže byť, lebo sa o nej hovorí od počiatku vekov a teda keby bola pokrytecká, bolo by všetko od počiatku vekov márne.
Súhlasím, že v živote nie je stabilné nič 🙂 ale ako by mohlo, keď život je sínusoida? 🙂
Deliť koše je zbabelosť, áno, to máš pravdu 🙂 ale ja som sa tým svojím „nekošom“ nechcela vystatovať, skôr poukázať na to, aká sama som, že väčšinou som opustila tých, ktorí boli schopní obetovať mi… povedzme veľa. V tom som žena 🙂
Jáj…! A ďakujem za pochvalu 😉 🙂