Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

boco

AUTOR

boco

pomôž mi do ticha…

zbútľavel som
takmer do prstov

kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor

zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť

po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob

šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa

zbútľavel som

keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme

žiaden vietor…

Komentáre

7 Responses to pomôž mi do ticha…

  • To je nádhera! Obdivujem ťa, ako dokážeš písať poéziu. Všetky tvoje verše sú veľmi citlivé, až mi to zovrie srdce… zakaždým. Naozaj krásne.

  • to si nezaslúžim, ale ďakujem

    vedieť tak písať poéziu, ako ty prózu 🙂

    dúfam, že sa ti darí..

  • pri konci ma dokonca zamrazilo a nebolo to preto, že by mi bolo zima. Fakt úžasné. Tvoje verše nikdy neobídem.

    Zuzana

  • Už nechcem počuť, že si niečo nezaslúžiš. Zaslúžiš, a právom! Ja nikdy nehovorím niečo, čo si nemyslím alebo čo necítim. A pri tvojich básňach prežívam hotovú rozprávku… samy sú úprimné, cítiť to z nich – na nič sa nehrajú, skrátka ohúria tou svojou skromnosťou.

    Písať poéziu ako ja prózu? :D:D bože môj… 😀

    Či sa mi darí? … nooo ani nie 😀 (v písaní teda určite nie, mám pocit, akoby som to celé zabudla), ale ja si z toho nič nerobím ;D 

  • ďakujem, Zuzka 🙂

  • skromné? práve mi začalo pršať do nosa 🙂

  • Neverím…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button