Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

21. Zo štyroch pohľadov

   Samovi niečo padlo do oka. Zaklial a pošúchal si ho. Už bol hore dosť dlho, ale ani ranné slnko slabo presvitajúce cez stromy ho neprinútilo vstať. Z nejakého dôvodu od zobudenia cítil strašnú bolesť hlavy. Veď si ju neudrel. Snažil sa ju nevnímať a započúval sa. Až teraz si uvedomil, že tu niečo šuští. Akoby niečo padalo na konáre…


   Gerrandus mu ležal v dlani. Naslepo ho položil do trávy.


   Potom sa prinútil otvoriť oči a zistil, že prší. Stromy dážď trochu tlmili, ale aj tak bol Samo čiastočne mokrý. Draky už necítil. Možno ich vyhnal dážď. Tým lepšie, aspoň tu nebudú víriť vzduch.


   Otočil hlavu a zbadal Laza. Prekvapilo ho, čo Laz robil. Ten čupel tesne pod stromom, kde nebola tráva, tvár mal sústredene zmraštenú.


   ,,Laz, čo to robíš?“ spýtal sa ho Samo prekvapene.


   Laz nič nepovedal, len sa postavil a cúvol. Samo zbadal na zemi malú jamku. Laz sa zohol a začal ju labkami zahrabávať. Samo to pochopil. Laz robil rannú potrebu.


   ,,Bol si na malej?“


   Laz sa zatváril nechápavo. ,,Na malej… počkaj, už viem, malá je keď cikáš a veľká keď kakáš! Pochopil som to dobre? Ešte som to totiž nepočul, v Nekhery sa takéto výrazy nepoužívajú.“


    ,,Hej, je to tak.“ potvrdil mu Samo. Bolesť sa stupňovala.


   ,,Je ti niečo?“ spýtal sa ho Laz. Dobehol k Samovi a skočil mu na kolená. ,,Neboj sa, aj tak si dosť špinavý, takže môj zadoček ti nebude prekážať.“ dodal.


   Samo zaváhal. Nechcel Lazovi rozprávať o svojich vnútorných stavoch. ,,Nie.“


   ,,To je čudné, podľa mňa by si mal niečo cítiť. Dkleon sa ti bude v tele vyvíjať a…“


   ,,Teda… áno, bolí ma hlava.“ priznal sa Samo.


   ,,Dkleon by sa mal vyvíjať hlavne v noci, lenže ty si spal- mimochodom, spánok čoskoro nebudeš potrebovať, postačia ti duše- a tak teraz cítiš len záver tej bolesti. Lenže Dkleon sa pravdepodobne vyvinul na dva dni dopredu, pretože si sa rozčuľoval a tak, to mu pomáha, Heana ti to vravela.“


   Samo zastonal. Ak má byť toto záver bolesti, tak to, čo bude cítiť v noci, sa bude môcť rovnať mučeniu čarodejníc v stredoveku.


   Mne je zle, nemôžeš vysať nejakú dušu? Napríklad toho kocúra…


   Nie, mal si sa najesť skôr, ako si do mňa vliezol!


   Nechcel som, prenasledoval som Heanu, vyhýbala sa mi.


   Prečo?


   Chcel som vedieť jej názor na vec… ale prečo ti to hovorím? Vysaj nejakú dušu, lebo bude špatne aj tebe!


   To má byť vyhrážka?


   Neveríš? Veď počkaj, až to príde!


   Dkleon sa pokúsil preniknúť cez ,,múr“ a ovládnuť Sama, ale nepodarilo sa mu to.


   ,,Ignoruj ho, dá ti pokoj.“ radil mu Laz. Samo sa ho nespýtal, odkiaľ Laz vedel, čo Samo robí.


   Myslíš si, že si nejaký geniálny mudrc….!


   Ja… čo? Odkiaľ tie slová poznáš?!


   Samo si na to dobre pamätal. Takto ho prezývala celá trieda a toto bolo ešte mierne. Odkiaľ to Dkleon poznal? Z mojich spomienok?


   Mal si úžasný život…


   Prestať sa mi hrabať v hlave, akoby to bola nejaká verejná knižnica!


   Verejná knižnica? A to je čo?


   Tam sa požičiavajú knihy.


   Podľa toho, čo o tebe viem, takéto miesta dobre poznáš. Niekde sa to tu nájde…


    Ako vyzerám moja  hlava znútra?


   Hovorí sa tomu myseľ… a ako vyzerá… takúto som ešte nevidel. Neexistujú dve tvory s rovnakými mysľami, ale ty ju máš zvláštnu. Možno preto, lebo si žil v Nekhery aj tam, ale naisto to neviem.


   Samo sa obrátil k Lazovi. Ten vyskočil na strom a prichytil sa o kôru pazúrmi. Asi chcel vyliezť aj vyššie, ale v tej sekunde spoza stromu oproti nemu vybehol pes s palicou v pysku.


                                                       ***


   Ahren ešte nikdy takto nebežal. Dážď mu pricapil vlasy na hlavu, čo neznášal, ale aspoň mu nepadali do očí. A bolo tu ešte niečo: draky, ktoré sa tu zdržovali, sa museli vrátiť, lebo by stratili oheň. Teraz tu žiadny nebol.


   Fali cupkala asi dva metre pred ním. V papuli držala obhryzenú časť konára a kývala pri tom chvostom. Každý pes mal rád takéto palice, ale nebolo to preto, že by sa s ňou chcel hrať.


   Pes bol jediný tvor v celom Nekhery, ktorý nemal telo prispôsobené pre dušu. Duša v ňom nevydržala dlhšie ako dva dni. Preto psy potrebovali nejaké miesto, kde by ju schovali. Miesto, ktoré by mali stále pri sebe a mohli ho chrániť. Palica bola ideálne. Ale duša musela nejaký čas tráviť aj v tele, aby sa zo zvieraťa nestala ,,bezduša“. Fali vždy tri dni mala palicu, potom ju zahodila a jeden deň mala dušu v tele. Vtedy mávala problémy s rozhodovaním, lebo duša a telo nedokázali spolupracovať. A po tom dni si Fali našla novú palicu.


   Ahren zastal pred jedným lesom. Nechcel tam ísť, ale niečo ho včera v noci prinútilo. Keď totiž zavýjal, aby psa zbavil hladu, niekto mu odpovedal! Ahren to nechápal.


   Najskôr si myslel, že je to vlkolak, ale to nebolo možné. Posledný vlkolak Ahrena pohrýzol práve v tomto lese a krátko potom skonal. Vlkolaci neboli nesmrteľný- to boli len démoni- ale dožívali sa aj 500 rokov, takže mohli takmer konkurovať drakom.


   Toto vytie spoznal až vtedy, keď sa premieňal späť na človeka. Vtedy sa už neozývalo, ale Ahrenovi to došlo. Znelo to ako vytie démona, lenže význam vytie sa démonovi nepodobal. Som smutný, nič nechápem, pomôž mi. Neveril, že by bol nejaký démon schopný tak presvedčivo smútok. Klamať, to áno… ale toto?


   Fali vbehla do lesa a tam zastala. Zvesila chvost, stiahla uši, zježila sa a ochranne stisla palicu v zuboch. Nič nemusela hovoriť, Ahren jej rozumel. Sú tam démoni.


   Cítil ich aj on. A to ho ešte viac prekvapilo. boli tam totiž všetci. Démoni boli málokedy všetci spolu, iba ak v púšti, kde démoni žili, v časti s názvom Kaoelean. Čo presne sa skrývalo pod týmto názvom a kde presne sa to v púšti nachádzalo, to Ahren nevedel. Démoni tam však boli vždy, keď nemali čo robiť. Stretávali sa aj inde, ale najviac v trojiciach. Teraz tu boli všetci (okrem jedného, ktorý zmizol ešte skôr, ako sa Ahren narodil).


   Okrem nich tam cítil ešte dvoch ľudí: deti. dievča nepoznal, ale chlapca áno. Bol to Jais. Spolu s ním Ahren ukradol Kameň ohňa a neskôr mu ho aj nechal. Draky boli Ahrenovi na stope, zato Jais sa vedel veľmi dobre skrývať, tak nech skryje aj Kameň. Ale už štyri roky o ňom nemal žiadne správy.


   ,,Uhry zet.“ zaštekala tlmene Fali.


   ,,Čo? Aký zet?“ nechápal Ahren. Nerozumel jej.


    Fali vypľula palicu a zopakovala to: ,,Druhý svet!“ Potom sa zohla a vzala palicu späť do úst.


   ,,Druhý svet? Kto je odtiaľ?“


   Fali sa bez varovania rozbehla, až zmizla medzi stromami.


   ,,Fali!“ Ahren sa hnal za ňou. Toto sa mu ešte nestalo. Fali mu vždy aspoň naznačila, že sa chystá niekam bežať. ,,Fali! Dopekla, poď sem! Vráť sa!“


   Nevrátila sa. Ahren ju podľa čuchu rýchlo našiel a bežal za ňou. vtedy mu do nosa udrel nový pach. Zapáchalo to ako démon a… človek? Démon a človek v jednom tele? A Hrion to nie je… Vedľa toho bola mačka a ,,bezduša“. Čudná skupinka. A Fali bežala k nim.   


                                                ***


   Fali nechcela utiecť, ale cítila, že by mala. Skrytú dušu pevne stískala v papuli a postupne pridávala do kroku. Nebežala tam však preto, lebo tam bol niekto z iného sveta. Bežala kvôli mačke. Spoznala ju.


   Jej duša si ju pamätala z minulého života. Vtedy tiež pomáhala Ahrenovi. A aj predtým. Jedine psy mali zaručené, že ich duše si nájdu nové telo. Ostatné tvory mohli len dúfať.


   Tá mačka mala na sebe pach jedného kocúra, s ktorým sa jej duša stretla v  minulom živote. Áno, tá mačka bola potomok toho kocúra.


   Obišla posledný strom a tam ju našla. Mačka, vlastne kocúr, bol prichytený pazúrmi o kmeň stromu. Asi sa naň chystal vyliezť. Vedľa neho v tráve sedel chlapec. Čudne zapáchajúci chlapec. Démon. Cítila ho, ale nevedela pochopiť, kde je. Akoby bol priamo v chlapcovi.


   Chlapec vyskočil, keď ju zbadal. ,,Čo tu ty robíš?“


  ,,Hoors? Si potomok Hoorsa?“ spýtala sa Fali kocúra.


   Ten zoskočil zo stromu a postavil sa priamo pred ňu. ,,Áno, ale ja som Laz.“ rozumeli si, hoci Laz používal mačaciu reč a Fali psiu.


   ,,Kto je toto?“


   ,,Pomôže Benii. A Benia pomôže ľuďom.“


   ,,Si si akosi istý. Benia sa rozhodne sama.“


   ,,Ty ju poznáš? Aha, áno, minulý život, však?“ Laz si sadol a začal sa olizovať. Tomuto správaniu Fali nikdy nerozumela. Mačky sa vždy správali ľahostajne, aj v najhorších situáciách.


   ,,Áno.“ Fali viac nestihla povedať, lebo za ňou sa vynoril Ahren.


   ,,Fali! Ty si sa zbláznila?“ Skamenel, keď zbadal chlapca.


                                                *** 


  Laz si okamžite sadol a zatváril sa ako neviniatko. Dúfal len, že ho Samo neprezradí. Nevedel však, ako ho na to upozorniť. Mačacej reči nerozumel a to by zase spoznala tá sučka menom Fali. Do Samovej mysle sa nemohol dostať, lebo ju strážil démon. Bol bezmocný.


   Muž sa priblížil k Samovi. ,,To ty si na mňa včera zavýjal?“ spýtal sa ho nepriateľsky.


   Samo prikývol. ,,Áno. Volám sa Samo a tam to je Laz.“ kývol smerom k Lazovi, ktorý stiahol uši. Nie! Čuš! Prosím!


   ,,Tak si ho nazval ty?“ Muž sa nedôverčivo pozrel na Laza, ktorý ešte viac stiahol uši.


   ,,Nie, on mi…“ Samo zmĺkol, lebo Laz naňho škaredo pozrel. Škoda, že to ten muž musel vidieť. Ten sa zatváril ešte nedôverčivejšie. ,,Nie, ja som ho tak začal volať a už sme si na to zvykli.“ oparvil sa Samo rýchlo.


   Laz si vydýchol. Už sa len zbaviť Fali. Obrátil s ak nej, stále so stiahnutými ušami. ,,Neprezraď ma! Ber to ako zvierací záväzok!“


   ,,Dobre, ale ináč by to už bolo vonku. Ináč, ako to chceš tajiť? Hovoríš rečou ľudí a to už nezmeníš!“


   Laz bol rád, že niečo také ako zvierací záväzok existuje. Podľa neho je každé zviera povinné pomôcť tomu druhému akýmkoľvek spôsobom, napríklad ho neprezradiť, ako to bolo v tomto prípade.


   Odrazu toho muža spoznal. Videl ho v Beniiných spomienkach. Ahren! Tomu sa dá veriť. Lenže opatrnosť je bezpečnosť.


   Laz chcel zvážiť ďalšie konanie, ale nestihol.


   Z lesa sa totiž vynorili dve deti asi v Samovom veku, chlapec a dievča… vyzerajúce ako chlapec!

Komentáre

One Response to 21. Zo štyroch pohľadov

  • Možne je to trochu čudné, ale zdalo sa mi dobré napísať 21. kapitolu z pohľadu štyroch postáv.

    Už dlhšie som zanedbávala Martinu, ale teraz ju tam už dám. =)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button